Význam slova "kí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kapelník -a mn. -ci m. dirigent kapely

kaprík -a, kapríček -čka m. zdrob.

kapustník -a m. kapustový koláč

kára -y kár ž. ručný dvojkolesový vozík: ťahať k-u i pren. niesť zodpovednosť (za niekoho);

kárny, správ. disciplinárny

káro

I. -a s.

1. hovor. kockovaná vzorka (na látke); látka s touto vzorkou: pestré k.

2. karta so znakom kosoštvorca (v žolíkových kartách): vyhodiť k.;

károvaný príd. kockovaný: k-á košeľa

kárový príd. k 2: k. kráľ

II. káro príd. hovor. kockovaný: k. sukňa

katolík -a mn. -ci m. príslušník kresť. cirkvi, ktorej hlavou je pápež;

kaučukovník -a m. tropický strom pestovaný na plantážach pre rastlinné mlieko, bot. Hevea

káva -y káv ž.

1. semená kávovníka (al. ich náhradka): pražená, zrnková k., mlieť k-u

2. osviežujúci a aromatický nápoj z nich al. z ich náhradky: čierna k.;
biela k. s mliekom;
turecká k. zalievaná;
variť, piť k-u, ísť na k-u;

kávička -y -čiek ž. zdrob. expr.: vypiť si obľúbenú k-u

kávovar -u m. zariadenie na varenie kávy

kávovina -y -vín ž. kávová náhradka al. prísada

kávový príd.: k-á usadenina, k. mlynček, k-á súprava;
k-á lyžička malá;
k-á farba hnedá ako pražená káva;

kázať -že -žu -uc -uci nedok.

1. dávať pokyn, rozkazovať, prikazovať: lekár mu k-l ležať, aby ležal;
čo nám k-li, urobili sme;
(robiť,) ako zákon, tradícia k-e podľa zákona, tradície;
robiť, ako srdce k-e podľa citu

2. hlásať nejaké (náb.) učenie: k. evanjelium;
k. v mnohých krajinách

3. mať kázeň (význ. 1): k. od oltára;
k. o morálke, k. proti neprávosti

● → vodu k-e, víno pije

kázeň -zne ž.

1. prejav duchovného o náb. téme (pri bohoslužbách): nedeľná k.

2. hovor. dohováranie, karhanie, napomínanie: počúvať od niekoho k.

3. správ. disciplína, poriadok

□ mať k. kázať;
držať, robiť niekomu k. napomínať, hrešiť niekoho

keksík -a m. zdrob.

kľačadlo -a -diel s. lavica na kľačanie, kľakadlo

kľačať -í -ia nedok. byť v polohe na kolenách: k. z trestu;
k. pred niekým na kolenách i fraz. ponížene prosiť;
k. niekomu pri nohách i fraz. prejavovať obdiv, oddanosť

kľačiačky prísl. v polohe na kolenách, kolenačky: k. zbierať smeti, (po) k. cvičiť

kľačmo prísl. tel. (po)kľačiačky: poloha k.

kľag -u m. teľací žalúdok použ. na zrážanie mlieka

kľak -u m. tel. pokľaknutie; poloha pri pokľaknutí

kľakadlo -a -diel s. kľačadlo

kľampa -y kliamp ž. pejor. nadávka neupravenej žene

kľavieť -ie -ejú nedok. tŕpnuť, meravieť (od zimy): prsty k-jú od mrazu

kľavo prísl.;

kľavosť -i ž.

kľavý príd.

1. neohybný (od choroby, chladu), meravý: k-é ruky

2. expr. neobratný, nešikovný: do roboty je k.;

kĺb -a/-u m.

1. ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí, zhyb: kolenný k., zápal k-ov

2. ohybný spoj súčiastok mechanizmu: čapový k.;

kĺbik -a m. zdrob.

kĺbovitý príd. majúci ráz kĺba: k-é spojenie pák;

kĺbový príd.: k-á chrupka, k. reumatizmus;
k. autobus majúci 2 vozne spojené pohyblivým mechanizmom;

klebetník -a mn. -ci m. klebetný človek;

klenotník -a mn. -ci m. odborník pri výr. klenotov; predavač klenotov; samostatný živnostník; zlatník;

klobučník -a mn. -ci m. kto vyrába al. predáva klobúky;

klobúk -a m.

1. prikrývka hlavy z pevnejšieho materiálu (so strieškou): pánsky, dámsky k., plstený k., založiť si k., dať si k. na hlavu

2. vec podobná klobúku: k. huby;
k. cukru homoľa (v min. spôsob balenia cukru)

● k. dolu (pred ním) zasluhuje uznanie;
expr.: to si nedáš za k. (, čo ti poviem) nebudeš sa tým chváliť;
mať pod k-om byť podnapitý;

kľúč -a m.

1. nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k-e od bytu, patentný k., zatvoriť (dvere) k-om, na k.

2. nástroj na uťahovanie a manipuláciu (so skrutkou ap.): maticový k.;
→ francúzsky k.

3. pomôcka na rozlúštenie, vysvetlenie al. určenie niečoho: šifrovací k.;
botanický k. na určovanie rastlín;
hud. notový k. určujúci tónovú výšku nôt v osnove

4. elektrotech. telegrafný, telefónny k. spínač prúdového okruhu

5. prostriedok na získanie ap. niečoho: k. k vedomostiam, k úspechu, k tajomstvu

● postaviť, dostať (dom) na k. úplne hotový, pripravený na používanie;

kľúčenka -y -niek ž. puzdro na kľúče

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľúčik -a m. zdrob.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľuckať nedok. expr.

1. opúšťať hlavu pri driemaní: k. vo foteli, k. nad pletením

2. (o hlave) klesať, padať: hlava mu k-á

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľúčny príd.: anat. k-a kosť spájajúca plece s hrudníkom;

kľúčový príd.

1. ku kľúč (význ. 1): k-á dierka;
k-á služba

2. kt. má zákl. význam, rozhodujúci, najdôležitejší: k. problém, k. priemysel;
k-á úloha;

kľuka -y kľúk ž. páka na ručné otáčanie, roztáčanie ap. niečoho: k. na studni, štartovacia k., oceľová k. hriadeľa;

kľukatiť sa nedok. kľukato sa vinúť, hadiť sa: cesta sa k-í

kľukato prísl.;

kľukatosť -i ž.

kľukatý príd. tvoriaci kľučky, zákruty: k-á čiara;
k. chodník, potok;

kľuknúť si -e -ú -kol dok. kvoknúť si, čupnúť si

kľukový príd.: k. hriadeľ, k. mechanizmus

kĺzačka -y -čiek ž.

1. kĺzanie, šmýkanie: veselá k.

2. vyhladené miesto na kĺzanie, šmýkačka, šmykľavka: k. na rybníku, robiť k-y

3. šmýkačka (význ. 3): k. na ihrisku, na kúpalisku

klzák -a m.

1. bezmotorové lietadlo, vetroň

2. ľahký motorový čln

kĺzať -že -žu -uc -uci nedok.

1. ľahko niečím pohybovať po hladkej ploche: k. prstom po skle

2. i kĺzať sa ľahko sa pohybovať po povrchu: prsty kĺžu po tvári, zrak k-e po miestnosti, loď (sa) k-e po hladine;

// kĺzať sa

1. posúvať sa po ľade, šmýkať sa: k. sa na kĺzačke, na korčuliach

2. vybočovať z dráhy, zošmykovať sa, šmýkať sa: kolesá sa k-u (v blate);
neos. k-e sa je klzko

kĺzavý príd. sprevádzaný kĺzaním, kt. vzniká pri kĺzaní: k. pohyb, k. let

kmotrík -a mn. -ci/-ovia m. hypok.

kňaz -a m. kto z povolania vykonáva náb. úkony: katolícky k., evanjelickí k-i;
pohanskí k-i;
(v kat. cirkvi) kto prijal 2. st. posvätnej vysviacky, presbyter: k. slúži omšu, spovedá;

kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y

kňažná -ej mn. -é -žien ž.

1. hist. panovníčka (kmeňa)

2. členka kniežacieho rodu; manželka kniežaťa

kňazský príd.: k. stav, k-é rúcho;

kňazstvo -a s.

1. kňazský stav

2. hromad. kňazi, duchovenstvo;

knihovník -a mn. -ci m. pracovník knižnice, bibliotekár;

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

koaličník -a mn. -ci m. publ. príslušník koalície: aj podaktorí k-ci hlasovali proti;

kočík -a m. vozík na prevážanie malých detí: hlboký, skladací k.;
k. pre bábiku;

kočovník -a mn. -ci m. kto kočuje (význ. 1), nomád;

kód -u m.

1. inform. systém znakov na prenášanie informácie: číselný k.;
inform. dohodnutý systém pravidiel na priradenie významu k znakom al. signálom;
obch. čiarový k. identifikačný systém na označenie druhu tovaru a iných dôležitých údajov

2. genet. genetický k. súhrn vrodených vlastností uložených v chromozómoch

3. lingv. systém jazykových znakov: prepínanie k-ov prechod z jedného jazyka do druhého;

kódex -u m. kniž.

1. zákonník: občiansky k.

2. zbierka starých rukopisov

kódovač -a m. živ. kto kóduje;

kódovač -a mn. -e m. neživ. zariadenie na tvorenie kódov, kódových skupín

kódovací príd. určený na kódovanie: k. kľúč

kódovať nedok. i dok. zostavovať, zostaviť podľa kódu: k-né správy

kódový príd.: k-á skratka;
k-é relé

kója -e ž.

1. vstavané lodné lôžko (v podpalubí)

2. oddelený malý priestor, kabína: nábytok vystavený v k-i

kokosovník -a m. palma rodiaca kokosy, bot. Cocos nucifera

kôl kola m. hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť k. do zeme

● expr.: je ako k. v plote sám, opustený;
ukazovať, maľovať ap. → straky na k-e;

kólia -ie ž. škótsky ovčiarsky pes s dlhou srsťou a úzkym vystupujúcim nosom

kolibrík -a mn. N a A -y m. drobný pestrofarebný vtáčik z amer. trópov;

kolík -a m. pozdĺžny žrďovitý predmet s rozlič. využitím: stanový k., štafetový k.;
vyznačiť trasu k-mi, zasunúť poistný k.;

koľkátka -y ž. zám. opyt. hovor. vyj. otázku zacielenú na číselnú hodnotu podst. m. označujúceho niečo (napr. električku, izbu): k. chodí na stanicu? na k-e bývaš?

koľkáty zám. opyt. nár. koľký: do k-ej (triedy) chodíš?

koľký zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na miesto v poradí: k-ého je dnes? do k-ej robíš?

kôlňa -e ž. jednoduchá hosp. stavba (obyč. iba zastrešená časť dvora) na ukladanie dreva al. náradia;

kôlnička -y -čiek ž. zdrob.

kóma -y ž. lek. hlboké bezvedomie

komorník -a mn. -ci m.

1. sluha na osob. obsluhu v šľachtických ap. rodinách: grófsky k.

2. hist. vysoký kráľovský úradník;

kôň koňa L o koňovi, na koni mn. N a A kone G koní, v pren. a 2. význ. -ov m.

1. domáce zviera použ. na ťahanie al. jazdenie; jeho samec, zool. Equus: ťažný k., dostihový k., zapriahnuť, osedlať k-a, k. erdží;

2. vec tvarom pripomínajúca koňa (druh stojana, telocvičné náradie ap.): k. na pílenie dreva;
cvičiť na k-i

● expr.: robiť, drhnúť ako k. ťažko;
zbiť niekoho ako k-a veľmi;
byť na k-i byť si istý, byť sebavedomý;
k. má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť;
→ darovanému k-ovi nehľaď na zuby;

koncentrák -a/-u m. hovor. koncentračný tábor

konečník -a m. vývod hrubého čreva;

konfiškácia -ie ž. konfiškovanie: k. majetku;

konfiškát -u m. konfiškovaný majetok

koničkár -a m. hovor.

1. kto má záujem o kone

2. expr. kto pestuje záľuby

kónický príd. odb. kužeľovitý: k. tvar;
k-é lano

koník -a L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.

1. zdrob. k 1, 2

2. škodlivý lúčny hmyz, zool. Oedipodium;

kópia -ie ž.

1. exemplár získaný prepísaním al. rozmnožovacou technikou, op. originál: k. dokladu, filmu;
vyhotoviť dve k-ie prvopisu

2. (verná) napodobnenina umel. diela, op. originál: k. obrazu

kôpka -y -pok ž.

1. zdrob. k 1

2. expr. pekná k. dosť, veľa

kôpor -pru L -i m. vysoká bylina s jemnými tmavozelenými lístkami pestovaná pre voňavú vňať, bot. Anethum;

kôprový príd.: k-á omáčka

kôra -y kôr ž.

1. povrchová vrstva drevín: k. stromu, dubová k., zlúpať k-u

2. kôre podobná povrchová vrstva: ľadová k.;
citrónová k. šupa;
geogr. zemská k.;
anat. mozgová k.;

kórejčina -y ž. kórejský jazyk

kórejský príd. ku Kórejčan, Kórea: K-á republika

koristník -a mn. -ci m. kto koristí: vojnový k., obete k-ov;

kôrka -y -rok ž.

1. zdrob. k 1, 2

2. kôra (význ. 2): sušená, kandizovaná (pomarančová) k.

3. tvrdší povrch na upečenom chlebe, mäse ap.: suché k-y, chrumkavá k.;

kormidelník -a mn. -ci m. kto kormidluje;

kôrnatieť -ie -ejú nedok. pokrývať sa kôrou; tvrdnúť: starý sneh k-ie;
lek. k-enie tepien artérioskleróza

kôročka -y -čiek ž. zdrob. expr.

kôrovie -ia s. suchá byľ kukurice: podstielka z k-ia

kôrovitosť -i ž.

kôrovitý príd. pokrytý kôrou, stvrdnutý: k. povrch plodov;
k-á pôda;

kôrový príd.: k-é bunky;

kôš koša m.

1. nádoba upletená z prútia al. iného materiálu; jej obsah: k. na ovocie, na odpadky, na bielizeň;
darčekový k.;
k. zemiakov

2. vec podobná košu: tech. násypný k. súčasť niekt. strojov: anat. hrudný k. kosti hrudníka;
šport. basketbalový k.;
(ne)trafiť do k-a

3. súbor podobných, príbuzných zložiek: spotrebný k. súhrn zákl. prostriedkov na uspokojovanie životných potrieb

● hodiť list, žiadosť ap. do k-a nevybaviť;
(to je) ako v k-i voda nestále, neisté;
dať k., k-om odmietnuť;
dostať k-om byť odmietnutý;

kosák -a m. oblúkovite zahnutý nástroj na ručné žatie: ostrý k., žať k-om;

košík -a m.

1. zdrob. k 1: nákupný k.

2. náhubok: navliecť psovi k.

● dostať k. byť odmietnutý;
dať k. odmietnuť;

kôstka² -y -tok ž. tvrdý obal semena niekt. druhov ovocia: čerešňová, marhuľová k.;