Význam slova "kã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľúčik -a m. zdrob.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľuckať nedok. expr.

1. opúšťať hlavu pri driemaní: k. vo foteli, k. nad pletením

2. (o hlave) klesať, padať: hlava mu k-á

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľúčny príd.: anat. k-a kosť spájajúca plece s hrudníkom;

kľúčový príd.

1. ku kľúč (význ. 1): k-á dierka;
k-á služba

2. kt. má zákl. význam, rozhodujúci, najdôležitejší: k. problém, k. priemysel;
k-á úloha;

kľuka -y kľúk ž. páka na ručné otáčanie, roztáčanie ap. niečoho: k. na studni, štartovacia k., oceľová k. hriadeľa;

kľukatiť sa nedok. kľukato sa vinúť, hadiť sa: cesta sa k-í

kľukato prísl.;

kľukatosť -i ž.

kľukatý príd. tvoriaci kľučky, zákruty: k-á čiara;
k. chodník, potok;

kľuknúť si -e -ú -kol dok. kvoknúť si, čupnúť si

kľukový príd.: k. hriadeľ, k. mechanizmus

kĺzačka -y -čiek ž.

1. kĺzanie, šmýkanie: veselá k.

2. vyhladené miesto na kĺzanie, šmýkačka, šmykľavka: k. na rybníku, robiť k-y

3. šmýkačka (význ. 3): k. na ihrisku, na kúpalisku

klzák -a m.

1. bezmotorové lietadlo, vetroň

2. ľahký motorový čln

kĺzať -že -žu -uc -uci nedok.

1. ľahko niečím pohybovať po hladkej ploche: k. prstom po skle

2. i kĺzať sa ľahko sa pohybovať po povrchu: prsty kĺžu po tvári, zrak k-e po miestnosti, loď (sa) k-e po hladine;

// kĺzať sa

1. posúvať sa po ľade, šmýkať sa: k. sa na kĺzačke, na korčuliach

2. vybočovať z dráhy, zošmykovať sa, šmýkať sa: kolesá sa k-u (v blate);
neos. k-e sa je klzko

kĺzavý príd. sprevádzaný kĺzaním, kt. vzniká pri kĺzaní: k. pohyb, k. let

kmotrík -a mn. -ci/-ovia m. hypok.

kňaz -a m. kto z povolania vykonáva náb. úkony: katolícky k., evanjelickí k-i;
pohanskí k-i;
(v kat. cirkvi) kto prijal 2. st. posvätnej vysviacky, presbyter: k. slúži omšu, spovedá;

kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y

kňažná -ej mn. -é -žien ž.

1. hist. panovníčka (kmeňa)

2. členka kniežacieho rodu; manželka kniežaťa

kňazský príd.: k. stav, k-é rúcho;

kňazstvo -a s.

1. kňazský stav

2. hromad. kňazi, duchovenstvo;

knihovník -a mn. -ci m. pracovník knižnice, bibliotekár;

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

koaličník -a mn. -ci m. publ. príslušník koalície: aj podaktorí k-ci hlasovali proti;

kočík -a m. vozík na prevážanie malých detí: hlboký, skladací k.;
k. pre bábiku;

kočovník -a mn. -ci m. kto kočuje (význ. 1), nomád;

kód -u m.

1. inform. systém znakov na prenášanie informácie: číselný k.;
inform. dohodnutý systém pravidiel na priradenie významu k znakom al. signálom;
obch. čiarový k. identifikačný systém na označenie druhu tovaru a iných dôležitých údajov

2. genet. genetický k. súhrn vrodených vlastností uložených v chromozómoch

3. lingv. systém jazykových znakov: prepínanie k-ov prechod z jedného jazyka do druhého;

kódex -u m. kniž.

1. zákonník: občiansky k.

2. zbierka starých rukopisov

kódovač -a m. živ. kto kóduje;

kódovač -a mn. -e m. neživ. zariadenie na tvorenie kódov, kódových skupín

kódovací príd. určený na kódovanie: k. kľúč

kódovať nedok. i dok. zostavovať, zostaviť podľa kódu: k-né správy

kódový príd.: k-á skratka;
k-é relé

kója -e ž.

1. vstavané lodné lôžko (v podpalubí)

2. oddelený malý priestor, kabína: nábytok vystavený v k-i

kokosovník -a m. palma rodiaca kokosy, bot. Cocos nucifera

kôl kola m. hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť k. do zeme

● expr.: je ako k. v plote sám, opustený;
ukazovať, maľovať ap. → straky na k-e;

kólia -ie ž. škótsky ovčiarsky pes s dlhou srsťou a úzkym vystupujúcim nosom

kolibrík -a mn. N a A -y m. drobný pestrofarebný vtáčik z amer. trópov;

kolík -a m. pozdĺžny žrďovitý predmet s rozlič. využitím: stanový k., štafetový k.;
vyznačiť trasu k-mi, zasunúť poistný k.;

koľkátka -y ž. zám. opyt. hovor. vyj. otázku zacielenú na číselnú hodnotu podst. m. označujúceho niečo (napr. električku, izbu): k. chodí na stanicu? na k-e bývaš?

koľkáty zám. opyt. nár. koľký: do k-ej (triedy) chodíš?

koľký zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na miesto v poradí: k-ého je dnes? do k-ej robíš?

kôlňa -e ž. jednoduchá hosp. stavba (obyč. iba zastrešená časť dvora) na ukladanie dreva al. náradia;

kôlnička -y -čiek ž. zdrob.

kóma -y ž. lek. hlboké bezvedomie

komorník -a mn. -ci m.

1. sluha na osob. obsluhu v šľachtických ap. rodinách: grófsky k.

2. hist. vysoký kráľovský úradník;

kôň koňa L o koňovi, na koni mn. N a A kone G koní, v pren. a 2. význ. -ov m.

1. domáce zviera použ. na ťahanie al. jazdenie; jeho samec, zool. Equus: ťažný k., dostihový k., zapriahnuť, osedlať k-a, k. erdží;

2. vec tvarom pripomínajúca koňa (druh stojana, telocvičné náradie ap.): k. na pílenie dreva;
cvičiť na k-i

● expr.: robiť, drhnúť ako k. ťažko;
zbiť niekoho ako k-a veľmi;
byť na k-i byť si istý, byť sebavedomý;
k. má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť;
→ darovanému k-ovi nehľaď na zuby;

koncentrák -a/-u m. hovor. koncentračný tábor

konečník -a m. vývod hrubého čreva;

konfiškácia -ie ž. konfiškovanie: k. majetku;

konfiškát -u m. konfiškovaný majetok

koničkár -a m. hovor.

1. kto má záujem o kone

2. expr. kto pestuje záľuby

kónický príd. odb. kužeľovitý: k. tvar;
k-é lano

koník -a L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.

1. zdrob. k 1, 2

2. škodlivý lúčny hmyz, zool. Oedipodium;

kópia -ie ž.

1. exemplár získaný prepísaním al. rozmnožovacou technikou, op. originál: k. dokladu, filmu;
vyhotoviť dve k-ie prvopisu

2. (verná) napodobnenina umel. diela, op. originál: k. obrazu

kôpka -y -pok ž.

1. zdrob. k 1

2. expr. pekná k. dosť, veľa

kôpor -pru L -i m. vysoká bylina s jemnými tmavozelenými lístkami pestovaná pre voňavú vňať, bot. Anethum;

kôprový príd.: k-á omáčka

kôra -y kôr ž.

1. povrchová vrstva drevín: k. stromu, dubová k., zlúpať k-u

2. kôre podobná povrchová vrstva: ľadová k.;
citrónová k. šupa;
geogr. zemská k.;
anat. mozgová k.;

kórejčina -y ž. kórejský jazyk

kórejský príd. ku Kórejčan, Kórea: K-á republika

koristník -a mn. -ci m. kto koristí: vojnový k., obete k-ov;

kôrka -y -rok ž.

1. zdrob. k 1, 2

2. kôra (význ. 2): sušená, kandizovaná (pomarančová) k.

3. tvrdší povrch na upečenom chlebe, mäse ap.: suché k-y, chrumkavá k.;

kormidelník -a mn. -ci m. kto kormidluje;

kôrnatieť -ie -ejú nedok. pokrývať sa kôrou; tvrdnúť: starý sneh k-ie;
lek. k-enie tepien artérioskleróza

kôročka -y -čiek ž. zdrob. expr.

kôrovie -ia s. suchá byľ kukurice: podstielka z k-ia

kôrovitosť -i ž.

kôrovitý príd. pokrytý kôrou, stvrdnutý: k. povrch plodov;
k-á pôda;

kôrový príd.: k-é bunky;

kôš koša m.

1. nádoba upletená z prútia al. iného materiálu; jej obsah: k. na ovocie, na odpadky, na bielizeň;
darčekový k.;
k. zemiakov

2. vec podobná košu: tech. násypný k. súčasť niekt. strojov: anat. hrudný k. kosti hrudníka;
šport. basketbalový k.;
(ne)trafiť do k-a

3. súbor podobných, príbuzných zložiek: spotrebný k. súhrn zákl. prostriedkov na uspokojovanie životných potrieb

● hodiť list, žiadosť ap. do k-a nevybaviť;
(to je) ako v k-i voda nestále, neisté;
dať k., k-om odmietnuť;
dostať k-om byť odmietnutý;

kosák -a m. oblúkovite zahnutý nástroj na ručné žatie: ostrý k., žať k-om;

košík -a m.

1. zdrob. k 1: nákupný k.

2. náhubok: navliecť psovi k.

● dostať k. byť odmietnutý;
dať k. odmietnuť;

kôstka² -y -tok ž. tvrdý obal semena niekt. druhov ovocia: čerešňová, marhuľová k.;

kôstkovica -e -víc ž.

1. kôstkovitý plod, napr. čerešňa, slivka

2. liehový nápoj vypálený z jadier kôstkovíc;

kôstkovicový príd.

kôstkovitý príd. obsahujúci kôstku s jadrom: k-é ovocie

kôstkový príd.;

kôstočka¹ -y -čiek ž. zdrob. expr.

kôstočka² -y -čiek ž. zdrob.

kostolík -a m. zdrob.

kostolník -a mn. -ci m. kto sa stará o poriadok v sakristii, v kostole ap.;

kóta -y kót ž.

1. nadmorská výška bodu na zemskom povrchu; jej číselný údaj na mape: vyznačiť k-u

2. takýto bod v teréne: dobyť k-u

kotkodák cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva sliepka (po znesení vajca)

kotlík -a m. zdrob.;

kótovať nedok. vyznačovať kóty na mape al. na pláne

kovorobotník -a mn. -ci m. robotník v kovopriemysle;

kozák² -a m. jedlá huba na dlhšom hlúbiku príbuzná hríbu, bot. Leccinum

kozák¹ -a mn. -ci m.

1. člen (neskôr potomok) skupiny osadníkov chrániacich juhových. hranice starej Rusi; príslušník jazdeckých jednotiek z nich utvorených: donskí k-i

2. expr. skúsený, ostrieľaný človek: starý k.;

kožák -a m. subšt. kožený kabát

kozlík -a m. vyvýšené sedadlo na voze pre pohoniča: vysadnúť na k.

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

krasorečník -a m. kto má záľubu v krasorečnení;

kratučký, kratunký, kratulinký príd. expr. veľmi krátky;

kŕč -a m. obyč. mn.

1. mimovoľné bolestivé stiahnutie svalov: žalúdkové k-e, dostať k. do nohy

2. hovor. hrčovitý koreň: klčovať viničné k-e;

kŕčok -čka, kŕčik -a m. zdrob. k 1: detský k.;

kŕčovitosť -i ž.

kŕčovitý príd.

1. vyvolaný kŕčom: k-é bolesti, sťahy

2. podobný kŕču; násilný, silený: k. úsmev;
k-é úsilie;

kŕčový príd.: k-é žily hrčovito zdurené

kŕdeľ -dľa m. väčšia skupina vtákov al. niekt. zvierat: k. husí;
k. oviec črieda;
expr. k. detí;

kŕdlik -a m. zdrob.

krehučký, krehunký, krehulinký príd. expr. veľmi krehký;

kremík -a m. nekovový chem. prvok, zn. Si (použ. ako polovodič ap.);

krémovník -a m. lístkové krémové pečivo; rez z neho

krík -a m.

1. zdrob. ku ker

2. ker: okrasné k-y;

krik -u m.

1. hlasný, prenikavý zvuk vydávaný živými tvormi: k. detí;
k. opíc vresk, škrek

2. hlasný hovor, vykrikovanie: k. kamelotov

□ spustiť k. rozkričať sa;
(po)robiť k. (s niekým) (vy)vadiť sa

● mnoho k-u pre nič veľa zbytočných rečí, rozčuľovania ap.

kŕkať -a nedok. vydávať zvuk kŕ: žaby k-jú

kŕmič -a m. kto kŕmi hosp. zvieratá: k. ošípaných;

kŕmička -y -čiek ž.

kŕmidlo -a -diel s. konštrukcia, zariadenie na kŕmenie: lesné k.;
hydinárske, včelárske k.

opak. kŕmievať -a

// kŕmiť sa expr. jesť: ustavične sa k. (koláčmi);

opak. kŕmievať sa

kŕmiť -i nedok. podávať, predkladať potravu, chovať: k. dobytok senom;
k. dojča, pacienta;
k. husi vykrmovať na masť;

krmník -a m. miesto pre kŕmne ošípané al. hydinu: brav v k-u v chlieve;
dať hus do k-a