Význam slova "kôň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 367 výsledkov (4 strán)

  • kôň koňa L o koňovi, na koni mn. N a A kone G koní, v pren. a 2. význ. -ov m.

    1. domáce zviera použ. na ťahanie al. jazdenie; jeho samec, zool. Equus: ťažný k., dostihový k., zapriahnuť, osedlať k-a, k. erdží;

    2. vec tvarom pripomínajúca koňa (druh stojana, telocvičné náradie ap.): k. na pílenie dreva;
    cvičiť na k-i

    expr.: robiť, drhnúť ako k. ťažko;
    zbiť niekoho ako k-a veľmi;
    byť na k-i byť si istý, byť sebavedomý;
    k. má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť;
    → darovanému k-ovi nehľaď na zuby;

  • koňačik -a m. zdrob. expr.

  • koňacina -y ž. konské mäso

  • koňak -u m. liehový nápoj vyrobený destiláciou vína: francúzsky k.;
    vajcový k. likér so žĺtkami;

  • koňakový príd.: k-é poháre;

  • konanie -ia s. práv. súhrn všetkých úkonov súdu (al. inej inštitúcie) i zúčastnených strán: trestné k.;
    oponentské k. oponentúra;
    dohodovacie k.

  • konár -a L -i mn. -e m. výrastok kmeňa, kt. je súčasťou koruny stromu, vetva, haluz: hlavný k., k-e obťažkané ovocím

    píliť k. pod sebou;

  • konárik -a m. zdrob.

  • konárový príd.;

  • konať nedok.

    1. robiť (význ. 2), uskutočňovať, vykonávať (nejakú činnosť): k. si svoju povinnosť;
    k. nečestne;
    treba k. byť aktívny;
    k. z lásky;
    morálne k-nie

    2. vybavovať: k. si pas

    k. pokánie kajať sa;

  • konateľ -a mn. -ia m.

    1. zástupca, agent: k. firmy

    2. funkcionár nejakej organizácie majúci na starosti istú agendu, tajomník: k. spolku, k. združenia;

  • konateľka -y -liek ž.;

  • konateľský príd.

  • opak. konávať -a

    // konať sa byť, uskutočňovať sa: schôdzka sa nek-á;

  • opak. konávať sa

  • konča predl. s G vyj. miesto al. smer pri konci, (po)pri konci: dom k. dediny;
    bežať k. hory

  • končatina -y -tín ž. odb. časť tela slúžiaca na pohyb (noha) al. na prácu (ruka): horné, dolné k-y;
    predné, zadné k-y (pri zvieratách)

  • konček -a m. zdrob. k 1: k. jazyka

  • koncelebrovať nedok. cirk. sláviť omšu spoločne s hlavným celebrujúcim kňazom: slávnostnú sv. omšu k-li traja kňazi; k. s biskupom

  • koncentrácia -ie ž.

    1. koncentrovanie, sústreďovanie: k. síl, k. priemyslu

    2. obsah rozpustenej látky, hustota: k. roztoku;

  • koncentračný príd.: k. tábor;
    k. pomer látok

  • koncentrák -a/-u m. hovor. koncentračný tábor

  • koncentrát -u m. koncentrovaný roztok

  • koncentrovane prísl.;

  • koncentrovanosť -i ž.

  • koncentrovaný príd.

    1. sústredený: k. odpor

    2. zhustený: k-á kyselina;

  • koncentrovať nedok. i dok.

    1. sústreďovať, sústrediť: k. výrobu;
    k. si myšlienky

    2. zhusťovať, zhustiť: k. roztok

    // koncentrovať sa sústreďovať sa, sústrediť sa: k. sa na prácu

  • koncepcia -ie ž.

    1. spôsob chápania niečoho; osnova, rozvrh: ideová k. diela;
    urbanistická, režijná k.

    2. biol. počatie;

  • koncepčne prísl.: k. pomýlený;

  • koncepčnosť -i ž.: k. prístupu

  • koncepčný príd.: k-é riešenie;

  • koncept -u m.

    1. prvé písomné spracovanie, náčrt, op. čistopis: hrubý k. článku, zostaviť k.

    2. kniž. koncepcia: (ne)mať vlastný k. riešenia

    vyviesť z k-u zmiasť

    vyjsť z k-u;

  • konceptný príd. k 1: k-á práca;
    k. papier určený na koncept

  • koncern -u m. zoskupenie právne samostatných podnikov rozlič. charakteru s vertikálnou štruktúrou výroby: obchodný, zbrojársky k., k-y bánk;

  • koncernový príd.: k. podnik koncern

  • koncert -u m.

    1. predvedenie hud. skladieb pred publikom: symfonický k., promenádny k.;

    2. väčšia skladba pre sólový nástroj a orchester: klavírny k.

    3. expr. dokonalý výkon: herecký k.;

  • koncertantný príd. kt. má ráz koncertu (význ. 2): k-á symfónia

  • koncertný príd.: k. nástroj;
    k-é turné;
    k. majster prvý hráč orchestra;

  • koncertovať nedok. účinkovať na koncerte: k. na svetových pódiách

  • koncesia -ie ž. úr. povolenie na oprávnenie vykonávať istú činnosť: rozhlasová k. na používanie prijímača

  • koncesionár -a m. kto má koncesiu: televízny k., (ne)platiaci k-i

  • končiac predl. s I vyj. koniec v poradí al. v čase: obslúžili všetkých – začínajúc objednanými svadobníkmi a k. náhodnými hosťami;

  • končiar -a L -i mn. -e m. ostré zakončenie vrchu: zasnežené k-e Tatier;

  • končiarik -a m. zdrob.

  • opak. končievať -a

    // končiť sa mať koniec, prestávať: za riekou sa mesto k-í, deň sa ešte nek-í;
    slovo sa k-í na samohlásku má na konci samohlásku;

  • opak. končievať sa

  • koncil -u m. cirk. snem: ekumenický k.;

  • koncilový príd.: k-é hnutie

  • končina -y -čín obyč. mn. ž. oblasť, miesto: neobývané k-y;
    (nevyzná sa) v týchto k-ách (mesta)

  • koncipovať nedok.

    1. vypracúvať, zostavovať koncept (význ. 1): k. list, štúdiu

    2. chápať (z hľadiska zákl. myšlienky); rozvrhovať, navrhovať: moderne k-né dielo;
    k. nové sídlisko

  • končiť -nč/-i! nedok. robiť koniec, zakončovať, dokončievať, završovať: k. schôdzku, dnes k-me (robotu) skôr;

  • končitý, končistý príd. (na konci) zahrotený, špicatý, ostrý: k. vrch, k-á veža, k. nos;

  • koncízne prísl.;

  • koncíznosť -i ž.

  • koncízny príd. kniž. zhustený, stručný: k. spôsob vyjadrenia, k. prejav;

  • koncom predl. s G vyj. čas pri konci, na konci časového úseku: k. roka;

  • koncoročný príd. týkajúci sa obdobia na konci roka: k-é mrazy, k-é hodnotenie

  • koncovka -y -viek ž.

    1. lingv. gram. morféma na konci ohybných slov vyjadrujúca gram. kategórie: pádová, osobná k. prípona

    2. hovor. očakávaná záverečná fáza niečoho, úspešné zakončenie istej činnosti: chýba nám ešte k. (pri útoku);
    hráč dobrý v k-e pri zakončovaní útoku (gólom)

  • koncový príd.: k. bod;
    k-é svetlá (auta), k. hráč;
    k-á plachta;

  • kondenzácia -ie ž. odb.

    1. zhusťovanie, zhustenie: k. mlieka;
    k. textu zhusťovanie pomocou syntaktických prostriedkov (prechodníkmi, infinitívnymi väzbami ap.)

    2. skvapalňovanie, skvapalnenie, zrážanie, zrazenie: k. pár v ovzduší;

  • kondenzačný príd.: k. prostriedok, účinok

  • kondenzátor -a m. tech.

    1. prístroj, v kt. sa hromadí elektr. náboj

    2. výmenník tepla chladiaceho zariadenia, v kt. sa skvapalňujú pary;

  • kondenzátorový príd.

  • kondenzovať nedok. i dok. odb.

    1. zhusťovať, zhustiť: k-né mlieko zhustené odobratím časti vody

    2. skvapalňovať, skvapalniť, zrážať, zraziť: k. paru;
    para k-je

  • kondícia -ie ž.

    1. stav organizmu: fyzická, psychická k., byť v dobrej k-ii

    2. obyč. mn. hovor. súkromné (doučovacie) hodiny: dávať, brať k-ie;

  • kondicionál -u L -i mn. -y m. gram. podmieňovací spôsob slovesa (napr. bol by som to urobil, keby som to bol vedel);

  • kondicionálový príd.

  • kondicionér -u L -i mn. -y m. kozmet. prípravok na oživenie, spružnenie vlasov

  • kondicionovanie -ia s.

    1. odb. príprava konštantných podmienok pokusu

    2. text. zisťovanie, zistenie percentuálneho obsahu vlhkosti vo vláknach a textíliách vysušením

    3. potrav. úprava obilia na mletie

  • kondička -y -čiek ž. hovor. teles. al. duš. kondícia: športuje, má dobrú k-u

  • kondične prísl.: k. náročný

  • kondičný príd. k 1: k-á príprava;

  • kondolencia -ie ž. prejav sústrasti;

  • kondolenčný príd.: k-á návšteva, k-é hárky

  • kondolovať nedok. i dok. prejavovať, prejaviť, vyslovovať, vysloviť sústrasť: (ísť) k. vdove

  • kondóm -u m. prezervatív

  • kondor -a mn. N a A -y m. amer. dravý vták podobný supovi, zool. Vultur

  • konečne

    I. prísl. po uplynutí času: k. sa stretli, k. je tu jar

    II. čast.

    1. napokon, koniec koncov: veď k. možné je všetko

    2. vyj. uspokojenie zo zavŕšeného deja: no, k. (dali gól)!

  • konečník -a m. vývod hrubého čreva;

  • konečníkový príd.

  • konečný

    I. príd.

    1. kt. je na konci, posledný, op. začiatočný: k-á zastávka, k. stav, cieľ

    2. ohraničený, obmedzený, op. nekonečný: život človeka je k.;
    k. rad (čísel)

    3. trvalý, definitívny: k-é víťazstvo, rozhodnúť s k-ou platnosťou

    II. konečná ž. hovor. konečná zastávka al. stanica;

  • konektor -a m. odb. spájací prvok;
    elektrotech. spojka dvoch káblov al. kábla a prístroja;

  • konektorový príd.: k-á funkcia

  • konexia -ie obyč. mn. ž. vplyvná známosť, spojenie: mať k-ie

  • konfederácia -ie ž. zväzok, združenie štátov al. organizácií: švajčiarska k.;
    k. odborových zväzov;

  • konfederačne prísl.

  • konfederačný príd.;

  • konfekcia -ie ž.

    1. hromadná výr. odevov v továrni: nahradiť ručnú výrobu k-ou

    2. takto vyrobené odevy: detská k., nosiť k-iu

    3. hovor. predajňa odevov: kupovať v k-ii;

  • konfekčný príd.: k. priemysel;
    k. oblek

  • konferencia -ie ž.

    1. porada odborníkov, politikov, príslušníkov hnutia ap.: vedecká k., mierová k., tlačová k.

    2. porada učiteľského zboru: klasifikačná, polročná k.

    3. pravidelne zasadajúci orgán: K. biskupov Slovenska;
    Medzivládna k. EÚ;
    Stála k. slovenskej inteligencie Slovakia plus;

  • konferencier [i -rans-] -a m. kto konferuje: televízny k.;

  • konferencierka -y -rok ž.;

  • konferenciersky príd.

  • konferenčný príd.: k-á miestnosť, k. stôl

  • konferovať nedok. uvádzať čísla zábavného programu: k. na estráde, k. silvestrovský program

  • konfesia -ie ž. kniž. vierovyznanie, náboženstvo;

  • konfesionálne prísl.

  • konfesionálny príd.: k-e spory;

  • konfeta -y obyč. mn. konfety -fiet ž. pestré šupinovité papieriky rozsýpané pri slávnostiach, zábavách, na karnevaloch ap.

  • konfident -a m. informátor polície, donášač: tajný k.;

  • konfidentský príd.

  • konfigurácia -ie ž. odb., kniž. zoskupenie, rozloženie: k. nebeských telies;
    k. terénu;

  • konfiguračný príd.

  • konfirmácia -ie ž. v ev. cirkvi slávnostné prijatie za dospelého člena;

  • konfirmačný príd.

  • konfirmand -a m. kto podstupuje konfirmáciu: zhromaždenie k-ov;

  • konfirmandka -y -diek ž.

  • konfiškácia -ie ž. konfiškovanie: k. majetku;

  • konfiškačný príd.

  • konfiškát -u m. konfiškovaný majetok

  • konfiškovať nedok. i dok. (z)habať v prospech štátu; úradne odnímať, odňať: k. pôdu;
    k. noviny nedovoliť ich rozširovanie

  • konflikt -u m. nezhoda, rozpor: medzinárodný k.;
    dramatický k.;
    dostať sa s niekým do k-u;

  • konfliktový, konfliktný príd.: k-á situácia

  • konformista -u m. komu je vlastný konformizmus;

  • konformistický príd.;

    konformisticky prísl.

  • konformizmus -mu m. pasívne prispôsobovanie, prispôsobenie jestvujúcim pomerom, názorom, prispôsobivosť, op. nonkonformizmus: myšlienkový k.;

  • konformne prísl.;

  • konformnosť -i ž.

  • konformný príd. odb. kt. je rovnakej podoby, zhodný, súhlasný; prispôsobený niečomu: k-é zobrazenie;
    k. s prostredím;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV