Význam slova "is" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ischémia -ie ž. lek. nedokrvenosť tkaniva zapríčinená obmedzeným prívodom okysličenej krvi: i. srdca;

ischemický príd.: i-é bolesti

ischias [isch-] -u m. bolesti sedacieho nervu postupujúce od krížov do nôh;

ischiatický príd.

ískať -a nedok.

1. (prehŕňaním vlasov) hľadať (vši): í. vši

2. prehŕňať (vlasy); takto prezerať hlavu: í. vo vlasoch;
í. dieťa

iskerník -a m. na žlto kvitnúca lúčna bylina, bot. Ranunculus

iskra -y -kier ž.

1. drobná svietiaca čiastočka rozžeravenej látky: z vatry lietajú i-y;
elektrická i. elektr. výboj;

2. náznak niečoho (, čo je schopné rastu): i. nádeje, života

3. vynachádzavosť, dômyselnosť, vzlet: básnická i.;
hra bez i-y

● oči ako i-y žiarivé; bystré;
mať i-u byť mimoriadne schopný (v umel., ved. ap. činnosti);
z malej i-y veľký oheň býva;

iskrenný príd. kniž. srdečný, vrelý: i. pozdrav

iskrička -y -čiek, iskierka -y -rok ž. zdrob.

iskriť nedok.

1. tvoriť, vypúšťať iskry (význ. 1): prskavky i-ia;
i. očami (v hneve ap.)

2. i iskriť sa trblietať sa, jagať sa: ožiarený sneh (sa) i-í;
víno (sa) i-lo v pohároch;
neos. až sa mu v očiach i-í (od hnevu, bolesti ap.)

3. oplývať, sršať; rýchlo vznikať (ako iskry): i. vtipom, nápadmi;
i-ia v ňom myšlienky

// iskriť sa neos. prejavovať sa vyletovaním iskier (význ. 1): z komína sa i-í;
bežal, až sa mu i-lo pod nohami

iskrivo prísl.;

iskrivosť -i ž.

iskrivý príd.

1. trblietavý, jagavý: i. sneh;
i. pohľad žiarivý

2. duchaplný, vtipný, živý: i. príhovor;
i. humor

3. jasavý, radostný: i. smiech, i-á pieseň;

iskrový príd. k 1: i. výboj;

islam -u m. monoteistické náboženstvo založené Mohamedom v 7. stor. po Kr., mohamedánske náboženstvo;

islamský príd.: i-é štáty

islandčina -y ž. islandský jazyk

islandský príd. k Island, Islanďan: i. jazyk

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

išpánsky príd.;

išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe;
ide sa mu dobre;
už ide a) prichádza b) odchádza;
í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec;
í. z cesty i pren. ustúpiť;
í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho;
í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne;
í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho

2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy;
í. tancovať, spať;
í. po lekára, po vodu;
í. na dovolenku;
í. na huby;
í. za niekým s prosbou;

3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli

4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste);
vlak mu ide o dvoch odchádza;
í. sedemdesiatkou;
z nosa mu ide krv tečie;
z kuchyne ide vôňa vychádza;
dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;

5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)

6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou

7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;

8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú

9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka;
í. k vojsku, í. do civilu, do penzie;
í. na vysokú školu;
í. študovať;

10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo

11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde;
to nejde nedá sa to

12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc;
ide naňho spánok;
neos. išlo mu na piaty rok;
ide mu do plaču

13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)

14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...;
ide o samozrejmosť;
ide mu o úspech;
o mňa nejde

15. hovor. hodiť sa², pristať: farby idú spolu;
tento účes ti nejde

16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?

● ide to ako po masle, po drôte ľahko;
ide to ako v lete na saniach pomaly;
í. príkladom;
í. k veci neodbočovať;
í. na koreň veci skúmať podstatu;
í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa;
expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný;
í. svojou, vlastnou → cestou;
nejde mu to do hlavy nechápe to;
ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje;
ide do tuhého situácia je vážna;
í. na odbyt, na dračku míňať sa;
í. si → oči vyočiť;
ide, kde ho oči vedú bez cieľa;
robota (mu) ide od ruky šikovne;
expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť;
í. → hlavou proti múru;
í. s → bubnom na zajace;
expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni!

iste, isto

I. istejšie prísl.

1. v zhode so skutočnosťou, nepochybne, zaručene: (ne)viem to i.

2. s istotou, pevne, smelo: správal sa už istejšie;
postupovať pomaly, ale i.

3. bezpečne: cítiť sa i.

II. expr. i isteže, isto-iste čast. vyj. istotu, určite, naisto, naozaj, bezpochyby: i. príde;
celkom i. tam stál;
i., urobili sme chyby pravdaže

istič -a m. spínač vypínajúci prúd pri preťažení

istina -y -tín ž. fin. suma, ktorú dostáva držiteľ obligácie v čase jej splatnosti, t. j. pri jej umorení

istiť -sť/-i! nedok. zabezpečovať (význ. 3): horolezec sa i-í (lanom);
i. kábel

istota -y -tôt ž.

1. nepochybná pravda; pevné presvedčenie: i. poznania, mať i-u v niečom;
s i-ou tvrdiť;
pre i-u ešte skontrolovať

2. prejav schopností, zručností, viery vo vlastné sily ap.: intonačná i. (speváka);
i. vystupovania;
konať s i-ou, dodať niekomu i-u

3. záruka bezpečnosti, zabezpečenia: v práci je jeho i.;
poskytnúť niekomu i-y;
sociálna, finančná i.

● i. je i. treba sa poistiť

istotne čast. iste, isto: i. sa vráti;
mám pravdu? – i.

istý istejší príd.

1. kt. sa zhoduje so skutočnosťou, nepochybný, zaručený: i-á pravda;
i-é správy spoľahlivé;
je to viac ako i-é;
byť si i. víťazstvom

2. dokonale ovládajúci niečo al. vedomý si svojich schopností, zručností ap.; svedčiaci o tom: i. chirurg, byť (si) i. sebou, v tejto oblasti je i-ejší;
i. hlas, mať i-ú ruku

3. bezpečný, zabezpečený: i-á skrýša;
byť si i. pred nebezpečenstvom;
nebyť si i. životom byť ohrozený;
nikto nie je pred ním i.;
i-é miesto (v zamestnaní);
mať i. chlieb

4. (presne) určený, dohodnutý (, ale bližšie nemenovaný), určitý: vysielať rozhovor v i-ú hodinu

5. vo funkcii neurč. zám. známy, ale bližšie neurčený, určitý: po i-om čase, i-ým spôsobom, do i-ej miery;
i. človek sa ma spýtal nejaký

očisťovací príd. slúžiaci na očistenie, očistný: o-ie práce

nedok. očisťovať

nedok. prečisťovať -uje, prečíšťať -a

// prečistiť sa zbaviť sa nečistoty, niečoho nenáležitého;

nedok. prečisťovať sa, prečíšťať sa

režisér -a m. umel. al. odb. vedúci, realizátor div. hry, filmu, relácie, prenosu ap.: televízny, filmový r.;

režisérka -y -rok ž.;

režisérsky príd.: r-a práca;

režisérstvo -a s.

nedok. vyčisťovať

// vyčistiť sa stať sa čistým: rieka, obloha sa v-la;

nedok. vyčisťovať sa

nedok. začisťovať

nedok. znečisťovať

// znečistiť sa stať sa nečistým; zašpiniť sa, ušpiniť sa: rieky sa z-ia odpadom;
z. sa mastnotou;

nedok. znečisťovať sa

znečisťovateľ -a mn. -ia m. kto niečo znečisťuje: z. ovzdušia, prírody, životného prostredia;

znečisťovateľka -y -liek ž.