Význam slova "is" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • ischémia -ie ž. lek. nedokrvenosť tkaniva zapríčinená obmedzeným prívodom okysličenej krvi: i. srdca;

  • ischemický príd.: i-é bolesti

  • ischias [isch-] -u m. bolesti sedacieho nervu postupujúce od krížov do nôh;

  • ischiatický príd.

  • ískať -a nedok.

    1. (prehŕňaním vlasov) hľadať (vši): í. vši

    2. prehŕňať (vlasy); takto prezerať hlavu: í. vo vlasoch;
    í. dieťa

  • iskerník -a m. na žlto kvitnúca lúčna bylina, bot. Ranunculus

  • iskra -y -kier ž.

    1. drobná svietiaca čiastočka rozžeravenej látky: z vatry lietajú i-y;
    elektrická i. elektr. výboj;

    2. náznak niečoho (, čo je schopné rastu): i. nádeje, života

    3. vynachádzavosť, dômyselnosť, vzlet: básnická i.;
    hra bez i-y

    oči ako i-y žiarivé; bystré;
    mať i-u byť mimoriadne schopný (v umel., ved. ap. činnosti);
    z malej i-y veľký oheň býva;

  • iskrenný príd. kniž. srdečný, vrelý: i. pozdrav

  • iskrička -y -čiek, iskierka -y -rok ž. zdrob.

  • iskriť nedok.

    1. tvoriť, vypúšťať iskry (význ. 1): prskavky i-ia;
    i. očami (v hneve ap.)

    2. i iskriť sa trblietať sa, jagať sa: ožiarený sneh (sa) i-í;
    víno (sa) i-lo v pohároch;
    neos. až sa mu v očiach i-í (od hnevu, bolesti ap.)

    3. oplývať, sršať; rýchlo vznikať (ako iskry): i. vtipom, nápadmi;
    i-ia v ňom myšlienky

    // iskriť sa neos. prejavovať sa vyletovaním iskier (význ. 1): z komína sa i-í;
    bežal, až sa mu i-lo pod nohami

  • iskrivo prísl.;

  • iskrivosť -i ž.

  • iskrivý príd.

    1. trblietavý, jagavý: i. sneh;
    i. pohľad žiarivý

    2. duchaplný, vtipný, živý: i. príhovor;
    i. humor

    3. jasavý, radostný: i. smiech, i-á pieseň;

  • iskrový príd. k 1: i. výboj;

  • islam -u m. monoteistické náboženstvo založené Mohamedom v 7. stor. po Kr., mohamedánske náboženstvo;

  • islamský príd.: i-é štáty

  • islandčina -y ž. islandský jazyk

  • islandský príd. k Island, Islanďan: i. jazyk

  • išpán -a m. hist.

    1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

    2. správca na majetku uhorských feudálov;

  • išpánsky príd.;

  • išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

  • ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.

    1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe;
    ide sa mu dobre;
    už ide a) prichádza b) odchádza;
    í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec;
    í. z cesty i pren. ustúpiť;
    í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho;
    í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne;
    í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho

    2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy;
    í. tancovať, spať;
    í. po lekára, po vodu;
    í. na dovolenku;
    í. na huby;
    í. za niekým s prosbou;

    3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli

    4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste);
    vlak mu ide o dvoch odchádza;
    í. sedemdesiatkou;
    z nosa mu ide krv tečie;
    z kuchyne ide vôňa vychádza;
    dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;

    5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)

    6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou

    7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;

    8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú

    9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka;
    í. k vojsku, í. do civilu, do penzie;
    í. na vysokú školu;
    í. študovať;

    10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo

    11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde;
    to nejde nedá sa to

    12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc;
    ide naňho spánok;
    neos. išlo mu na piaty rok;
    ide mu do plaču

    13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)

    14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...;
    ide o samozrejmosť;
    ide mu o úspech;
    o mňa nejde

    15. hovor. hodiť sa2, pristať: farby idú spolu;
    tento účes ti nejde

    16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?

    ide to ako po masle, po drôte ľahko;
    ide to ako v lete na saniach pomaly;
    í. príkladom;
    í. k veci neodbočovať;
    í. na koreň veci skúmať podstatu;
    í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa;
    expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný;
    í. svojou, vlastnou → cestou;
    nejde mu to do hlavy nechápe to;
    ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje;
    ide do tuhého situácia je vážna;
    í. na odbyt, na dračku míňať sa;
    í. si → oči vyočiť;
    ide, kde ho oči vedú bez cieľa;
    robota (mu) ide od ruky šikovne;
    expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť;
    í. → hlavou proti múru;
    í. s → bubnom na zajace;
    expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni!

  • iste, isto

    I. istejšie prísl.

    1. v zhode so skutočnosťou, nepochybne, zaručene: (ne)viem to i.

    2. s istotou, pevne, smelo: správal sa už istejšie;
    postupovať pomaly, ale i.

    3. bezpečne: cítiť sa i.

    II. expr. i isteže, isto-iste čast. vyj. istotu, určite, naisto, naozaj, bezpochyby: i. príde;
    celkom i. tam stál;
    i., urobili sme chyby pravdaže

  • istič -a m. spínač vypínajúci prúd pri preťažení

  • istina -y -tín ž. fin. suma, ktorú dostáva držiteľ obligácie v čase jej splatnosti, t. j. pri jej umorení

  • istiť -sť/-i! nedok. zabezpečovať (význ. 3): horolezec sa i-í (lanom);
    i. kábel

  • istota -y -tôt ž.

    1. nepochybná pravda; pevné presvedčenie: i. poznania, mať i-u v niečom;
    s i-ou tvrdiť;
    pre i-u ešte skontrolovať

    2. prejav schopností, zručností, viery vo vlastné sily ap.: intonačná i. (speváka);
    i. vystupovania;
    konať s i-ou, dodať niekomu i-u

    3. záruka bezpečnosti, zabezpečenia: v práci je jeho i.;
    poskytnúť niekomu i-y;
    sociálna, finančná i.

    i. je i. treba sa poistiť

  • istotne čast. iste, isto: i. sa vráti;
    mám pravdu? – i.

  • istý istejší príd.

    1. kt. sa zhoduje so skutočnosťou, nepochybný, zaručený: i-á pravda;
    i-é správy spoľahlivé;
    je to viac ako i-é;
    byť si i. víťazstvom

    2. dokonale ovládajúci niečo al. vedomý si svojich schopností, zručností ap.; svedčiaci o tom: i. chirurg, byť (si) i. sebou, v tejto oblasti je i-ejší;
    i. hlas, mať i-ú ruku

    3. bezpečný, zabezpečený: i-á skrýša;
    byť si i. pred nebezpečenstvom;
    nebyť si i. životom byť ohrozený;
    nikto nie je pred ním i.;
    i-é miesto (v zamestnaní);
    mať i. chlieb

    4. (presne) určený, dohodnutý (, ale bližšie nemenovaný), určitý: vysielať rozhovor v i-ú hodinu

    5. vo funkcii neurč. zám. známy, ale bližšie neurčený, určitý: po i-om čase, i-ým spôsobom, do i-ej miery;
    i. človek sa ma spýtal nejaký

  • očisťovací príd. slúžiaci na očistenie, očistný: o-ie práce

  • nedok. očisťovať

  • nedok. prečisťovať -uje, prečíšťať -a

    // prečistiť sa zbaviť sa nečistoty, niečoho nenáležitého;

  • nedok. prečisťovať sa, prečíšťať sa

  • režisér -a m. umel. al. odb. vedúci, realizátor div. hry, filmu, relácie, prenosu ap.: televízny, filmový r.;

  • režisérka -y -rok ž.;

  • režisérsky príd.: r-a práca;

  • režisérstvo -a s.

  • nedok. vyčisťovať

    // vyčistiť sa stať sa čistým: rieka, obloha sa v-la;

  • nedok. vyčisťovať sa

  • nedok. začisťovať

  • nedok. znečisťovať

    // znečistiť sa stať sa nečistým; zašpiniť sa, ušpiniť sa: rieky sa z-ia odpadom;
    z. sa mastnotou;

  • nedok. znečisťovať sa

  • znečisťovateľ -a mn. -ia m. kto niečo znečisťuje: z. ovzdušia, prírody, životného prostredia;

  • znečisťovateľka -y -liek ž.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV