Význam slova "ho" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 361 výsledkov (4 strán)
-
ho čast. hovor. zdôrazňuje slovo, výpoveď (často vo zvol. vetách): ideš ho preč! budeš ho ticho! ale sa ho poberáš! poď ho (domov)! pís. i poďho
-
hobby neskl. s. (angl.) záľuba, koníček: venovať sa svojmu h.
-
hobeľ -bľa m. hovor. udieranie niečou zadnou časťou tela o zem ako žart. pocta al. trest;
obyč. iba v spoj. dať, dostať h-a;
h-a mu! -
hoblica -e -líc ž. pracovný stôl, na kt. sa hobľuje, hobľovacia stolica
-
hoblík -a m. nástroj na hladké opracúvanie drevenej plochy: ručný h.
-
hoblina -y obyč. mn. hobliny -lín ž. tenké, obyč. skrútené odrezky pri hobľovaní, stružliny: drevené, kovové h-y
-
hobľovací príd. určený na hobľovanie: h. stroj;
h-ia stolica hoblica -
hobľovať nedok. opracúvať hoblíkom al. hobľovacím strojom: h. dosku
-
hoboj -a m. drevený dychový hud. nástroj so sopránovým tónom: hrať na h-i;
-
hobojista -u m. kto hrá na hoboji;
-
hobojistka -y -tiek ž.
-
hobojový príd.: h-é sólo
-
hobra -y ž. materiál z lisovaných drevených vláken: doska z h-y;
-
hobrový príd.
-
hochštapler -a m. hovor. pejor.
1. podvodník, dobrodruh s uhladeným vystupovaním
2. karierista;
-
hochštaplerka -y -riek ž.;
-
hochštaplerský príd.: h-é vystupovanie;
-
hochštaplerstvo -a s.
-
hoci, kniž. hoc
I. spoj. podraď. uvádza prípustkovú vetu, i keď, aj keď, bár(s): neprišiel, h. mohol;
h. nemal čas, predsa (len) prišiel, h. nesúhlasil, jednako pristalII. čast. poukazuje na krajnú možnosť zo stanoviska podávateľa, bárs, čo aj: môže prísť h. sám, h. aj hneď
-
hocičo, hocčo -čoho zám. neurč.
1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci, javu, to al. ono, čokoľvek, bársčo: môžeš uvariť h., zavďačíš sa mu hocičím
2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niečo bezcenné, ledačo: tá si oblečie h., postaviť dom nie je h.
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú a podmetovú, čokoľvek: urobím, h. budeš chcieť
-
hocijako, hocako
I. zám. neurč. príslov.
1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere spôsobu, tak al. inak, akokoľvek, bársako: môžeš sa rozhodnúť h.
2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) ledabolo, bársako: záhrada je (len tak) h. obrobená
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. prípustky, hoci: našli ju, h. sa skrývala
II. čast. hovor. vyj. pevné presvedčenie, istotu, v každom prípade: túto úlohu zvládneme h.
-
hocijaký, hocaký zám. neurč.
1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť kvality vecí al. javov, nezáleží na tom aký; akýkoľvek, bársaký: vyber si h-ú látku;
h-ým spôsobom2. všetok, každý, akýkoľvek: h-á námaha bola márna
3. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) bársaký, obyčajný: to uhádne h. hlupák;
to nie je (len taký) h. dvor4. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. prípustky, hoci, i keď, aj keď: h-é úprimné boli jeho oči, neveril mu
-
hocikade, hockade zám. neurč. príslov.
1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe smeru, kadekoľvek: môžeš prejsť h.
2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. miesta, kadekoľvek: striehol naňho, h. sa pohol
-
hocikam, hockam zám. neurč. príslov. hoc(i)kde (význ. 2, 3); kamkoľvek: pôjde s ním h.;
h. sa pohol, šiel s ním -
hocikde, hockde zám. neurč. príslov.
1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na, v kt. prebieha dej, činnosť, kdekoľvek, bárskde: ubytujem sa h.
2. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, kt. je cieľom smerovania, hoc(i)kam, kamkoľvek: pôjde s ním h.
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. miesta, kadekoľvek: striehol za ním, h. sa pohol
-
hocikedy, hockedy zám. neurč. príslov.
1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe času, nezáleží na tom, v kt. čase, kedykoľvek, bárskedy: zopakujem to h.
2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. času, kedykoľvek: h. prišiel, vždy bol vítaný
-
hocikoľko, hockoľko neskl., m. živ. hocikoľkí, hockoľkí, m. neživ., ž. a s. hocikoľké, hockoľké zám. neurč. číslov. vyj. ľubovoľný al. rozmanitý neurč. počet, nezáleží na tom koľko, koľkokoľvek, bárskoľko: kamarátov si nájde h., h-ých;
týka sa to h., h-ých osôb;
h-í z nás -
hocikto, hockto -koho zám. neurč.
1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, nezáleží na tom kto, ktokoľvek, bárskto: prihlásiť sa môže h.
2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niekto bezvýznamný: nezníži sa k hocikomu;
nie som h. -
hociktorý, hocktorý zám. neurč. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere osoby al. veci, kt. je jedna z viacerých, nezáleží na tom ktorý, ktorýkoľvek: vyber si h-ú (možnosť)
-
hod -u m. hodenie, hádzanie; ľahkoatletická disciplína: h. do cieľa;
h. diskom, oštepom -
hod. skr. hodina
-
hodina -y -dín ž.
1. časová jednotka 60 minút, skr. hod., zn. h: deň má 24 h-ín;
prídem o h-u;
rýchlosť 100 km za h-u2. (obyč. s čísl. rad. al. zákl.) dovŕšený časový úsek 60 minút označený na hodinách: je presne 12 h-ín, príde o jednej (h-e), koľko je h-ín?
3. približne 60 minút pravidelne určených na istú činnosť: h. slovenčiny, rozvrh h-ín, chodiť na h-y klavíra, úradné h-y
4. časový údaj vzťahujúci sa na istý dej, chvíľa, čas; termín: rozvoz tovaru v ranných h-ách;
h. odchodu, záverečná h.;
výpoveď na h-u okamžitá5. liturg. liturgia hodín časť dennej modlitby v kat. cirkvi
● udrela, odbila jeho posledná h. umiera;
ešte neprišla jeho h. nie je vhodný čas; -
hodinár -a m. odborník pri výr. a oprave hodín a hodiniek; majiteľ obchodu s hodinami, hodinkami;
-
hodinárka -y -rok ž.;
-
hodinárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. hodinársky odbor
-
hodinka -y -niek ž. zdrob. expr. k 1, 4: pospať si h-u;
slabá h. necelá -
hodinkový príd.: h. náramok;
cirk. h-á pobožnosť -
hodinky -niek ž. pomn. náramkové al. vreckové hodiny: zlaté, pánske h.;
digitálne h. označujúce čas číslicami; -
hodinovka -y -viek ž. hovor. činnosť trvajúca (asi) hodinu (prednáška, beh ap.)
-
hodinový1 príd.: h-á prednáška trvajúca hodinu;
h-á mzda za odpracované hodiny;hodinový2 príd.: h-é ručičky;
-
hodiny -dín ž. pomn. prístroj na meranie času: nástenné, vežové, slnečné h.;
h. idú dopredu, tikajú;
natiahnuté h.; -
hodiť dok.
1. prudkým pohybom vypustiť a tým spôsobiť let al. pád niečoho; vrhnúť: h. loptu, h. kameň do vody, h. do psa palicu;
h. sliepkam dať žrať;
h. niečo (od zlosti) o zem;
hovor.: h. na seba šaty rýchlo sa obliecť;
h. jedlo do seba rýchlo sa najesť;
h. žiadosť, príspevok ap. do koša, pren. nevybaviť, odmietnuť2. rýchle pohnúť časťou tela, myknúť, pohodiť: h. rukou, hlavou;
h. plecom i fraz. prejaviť nezáujem;
kôň h-l zadkom● spí, akoby ho bol do vody h-l tvrdo;
h. po niekom kameňom odsúdiť ho;
h. → flintu do žita;
h. niekomu niekoho, niečo na → krk;
h. (jednu, pár) niekomu (na zadok) udrieť;
h. niekoho cez → palubu;
h. o(č)kom po niekom letmo sa pozrieť; -
hodiť sa2 nedok. i dok.
1. byť vhodný, vhod, vyhovovať, zodpovedať: to sa mi (ne)h-í;
h. sa na nejakú prácu2. (u)tvoriť súlad, svedčať, pristať: farby sa h-ia k sebe;
tí sa k sebe h-ia -
hodlať nedok. mať v úmysle, chystať sa, zamýšľať: h-á sa venovať hudbe
-
hodne viac/viacej
I. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah, mnoho, veľa: h. skúsil, h. dlho;
h. starší oveľaII. neskl. čísl. zákl. neurč. (pomerne) veľký počet, veľké množstvo, mnoho, veľa: h. ľudí, vody
-
hodno1 vetná prísl. (s neurč.) stojí za to, vyplatí sa: h. sa zamyslieť, vykonať to
-
hodnosť -i ž. stupeň v sústave postavenia, obyč. spojený s titulom; postavenie (obyč. vyššie): vojenská, akademická h., h. kapitána;
udelili mu (čestnú) h. doktora vied; -
hodnostár -a m. kto má (vyššiu) hodnosť: vojenský, cirkevný, akademický h.;
-
hodnostárka -y -rok ž.;
-
hodnostársky príd.: h-e kreslo
-
hodnostný príd.: h-á trieda, h. stupeň
-
hodnota -y -nôt ž.
1. cena (obyč. v peniazoch): kúpna h., h. peňazí, tovaru
2. význam, dôležitosť: umelecká, vedecká, praktická h. niečoho
3. úžitkovosť, osožnosť: výživná h. jedla
4. niečo cenné; majetok (konkrétne i abstraktne): majetkové, kultúrne, sociálne h-y;
ekon. množstvo spoločensky potrebnej práce vynaloženej pri výr. tovaru: zákon h-y; -
hodnotiť nedok. zisťovať hodnotu, oceňovať, posudzovať: h. človeka, výkon, cenu;
h-enie plnenia úloh -
hodnotne prísl.
-
hodnotný príd. majúci hodnotu, cenný, kvalitný: h. človek, program, h-é dielo;
-
hodnotový príd.: h. systém
-
hodnoverne prísl.;
-
hodnovernosť -i ž.
-
hodnoverný príd. hodný dôvery, viery, spoľahlivý, vierohodný: h. človek, svedok, h-á správa;
-
hodný príd., kniž. i hoden, hodna, hodno2 (obyč. iba v prís.)
1. zasluhujúci si niečo; hodnotný: byť, zostať h. lásky;
dom nie je veľa h.;
to je veľa h-o2. iba hodný hovor. (dosť) veľký, riadny, poriadny: h. kus chleba, h-á chvíľa
3. iba hodný súci, urastený, statný: vyrástlo z nej h-é dievča, je už h-ým chlapom
● nie je hoden ani deravý groš nič;
kniž. nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie -
hodovať nedok. bohato jesť a piť, byť na hostine: h. na svadbe, h. za stolom s rodinou
-
hodovníčka -y -čok ž.;
-
hodovnícky príd.
-
hodovník -a mn. -ci m. účastník na hostine al. na hodoch;
-
hodový príd.: h. koláč
-
hodváb -u m.
1. vlákno z výlučku hodvábnika al. vyrobené chemicky; tkanina z takých vláken: prírodný, umelý h.
2. niť vyrobená z takých vláken: h. na šitie
● (jemný) ako h.;
-
hodvábne prísl.
-
hodvábnický príd.
-
hodvábnictvo -a s. výr. hodvábu;
-
hodvábnik -a mn. N a A -y m. motýľ chovaný pre zámotky, z kt. sa vyrába hodváb, zool. priadka morušová
-
hodvábny príd.
1. vyrobený z hodvábu: h-a šatka, niť
-
hody -ov m. pomn.
1. slávnosť výročia posviacky kostola al. sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený: ísť na h.
2. hostina, hodovanie: urobiť si h.
-
hofier -a m. v min. kto nevlastnil pôdu al. vlastnil malý výmer pôdy; nádenník, želiar;
-
hofierka -y -rok ž.;
-
hofiersky príd.;
-
hofierstvo -a s.
-
hohó, hó cit.
1. vyj. rozlič. pocity, napr. veselosť, počudovanie, nespokojnosť ap.: hó, to je novina! hohó, ale sa máme! h., to nie!
-
hoj, hojoj, hojój cit. vyj. silné citové pohnutie ako radosť, obdiv, rozhorčenie ap.: h., ako je sladko žiť! h., to nie!
-
hojdací príd. určený na hojdanie: h-ie kreslo, h. kôň
-
hojdačka -y -čiek ž. prostriedok na hojdanie: zavesiť h-u na strom
-
hojdať nedok.
1. kolísať (význ. 1), kolembať: h. dieťa, bábiku (v kolíske, na rukách);
h. sa na hojdačke2. knísať, hompáľať: h. kolísku, hojdačku;
h. nohami, vlny h-jú loď// hojdať sa: lampa sa h-á, strom sa h-á vo vetre
-
hojdavo prísl.
-
hojdavý príd. kolísavý; kolembavý, knísavý: h-á chôdza;
h-á posteľ; -
hojiť -í -a nedok. liečiť (obyč. vonkajšie poranenie): h. rany
// hojiť sa (o poranení) liečiť sa, zaceľovať sa: rana sa zle h-í
-
hojivo prísl.: h. pôsobiť
-
hojivý príd. kt. hojí, uzdravujúci, liečivý: h-á masť;
-
hojne prísl.: h. navštevovať, jedla bolo h.;
-
hojnosť -i ž. veľké množstvo, dostatok: h. jedla, tovaru;
žiť v h-i v blahobyte -
hojný príd. vyskytujúci sa vo veľkom množstve, vo veľkej miere, bohatý, početný: h-á úroda, účasť;
prišli v h-om počte; -
hokej -a m. šport. hra na ľade al. na zemi, pri kt. sa hráči hokejkou usilujú dostať puk al. loptičku do brány: ľadový, pozemný h.;
-
hokejista -u m. kto hrá hokej;
-
hokejistický príd.: h. dres
-
hokejistka -y -tiek ž.;
-
hokejka -y -jok ž. šport. náčinie v tvare zahnutej palice na hranie hokeja;
-
hokejkový príd.
-
hokejový príd.: h-é majstrovstvá;
-
hókus-pókus, hókuspókus
I. cit. kúzelnícka formula
II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;
-
hoľa -e hôľ/-í ž. trávnatá plocha vrchov nad stromovým porastom; výšinový pasienok: pásť na h-iach;
-
holáň -a m. expr.
1. holý al. nedostatočne oblečený človek, naháč
2. mn. N a A -e holíča;
-
holandčina -y ž. holandský jazyk
-
holandský príd. k Holanďan, Holandsko: h. jazyk, h-é tulipány;
h-á → dražba;holandsky prísl.: rozprávať (po) h.
-
holánik -a mn. živ. -ci, neživ. -y m. zdrob.
-
hold -u m. slávnostná pocta, veľký prejav úcty: vzdať h. jubilantovi
-
holding -u m. (angl.) fin. kapitálová účasť na účastinnej spoločnosti umožňujúca hospodársky ju ovládať;
-
holdingový príd.: h-á spoločnosť s trvalou účasťou v iných podnikoch s cieľom kontroly a financovania
-
holdovať nedok.
1. kniž. vzdávať hold: h. oslávencovi
2. hovor. (náruživo) sa oddávať, obľubovať: h. športu, kartám
-
holeň -e ž.
1. zool. predná časť nohy niekt. zvierat od kolena nižšie
2. správ. píšťala (význ. 2);
-
holengať nedok. expr. kolísať, knísať: h. nohami
// holengať sa: ruky sa mu h-jú
-
holenný príd.
-
holiaci príd. určený na holenie: h. strojček, h-e mydlo
-
holič -a m. odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie;
-
holíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. expr. neoperené vtačie mláďa;
-
holíčatko -a -tiek s. zdrob.
-
holička -y -čiek ž.;
-
holičský príd.: h. salón, podnik;