Význam slova "dr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

drevorytina -y -tín ž. drevoryt (odtlačok)

drevovina -y ž. vláknitá látka vznikajúca pri brúsení dreva a použ. na výr. papiera, kartónu ap.

drevovláknitý príd. vyrobený z rozvlákneného drevného materiálu: d-é dosky

drez -u m. zabudovaná nádoba na umývanie riadu

drezúra -y -zúr ž. (prísny) výcvik (zvierat): d. koní;
expr. zažiť domácu d-u prísnu výchovu

drgáňať sa, drgáľať sa -a nedok. expr. drgať sa, natriasať sa (pri ceste vozom)

drgať nedok.

1. vrážať (význ. 3), štuchať, strkať: d-l do nábytku (plecom);
ned-aj do mňa!

2. expr. natriasať (význ. 2), nadhadzovať, hegať: neos. d-lo nás celou cestou

3. expr. mykať, trhať: d. šnúrou;

drgľovať nedok. expr.

1. triasť, striasať: zimnica ho, ním d-je;
neos. d-lo nás cestou natriasalo

2. s hrmotom sa pohybovať, hrmotať: fúrik d-l na kameňoch

// drgľovať sa triasť sa, striasať sa: d. sa od zimy;
d. sa na voze natriasať sa

dok. drgnúť -e -ú -gol

// drgať sa

1. narážať do seba al. do niečoho iného: d. sa plecami;
autá sa d-li

2. expr. natriasať sa, nadhadzovať sa, hegať sa (pri ceste vozom): d-li sa pol dňa;

dok. k 1 drgnúť sa

drgnúť si -e -ú -gol dok. hovor. expr. vypiť si: d. si slivovice

drgnutý príd. hovor. expr.

1. podpitý

2. prisprostý

drhnúť -e -ú -hol nedok.

1. čistiť silným trením: d. dlážku (kefou)

2. trieť, šúchať (na získanie teploty): d. si ruky, d. sa snehom

3. škrtiť, dusiť, hrdúsiť; zadúšať: líška d-e sliepky;
kašeľ ho d-e

4. expr. ťažko robiť, lopotiť, hrdlačiť: d. na poli od rána do noci

● d. ako kôň

// drhnúť sa škrtiť sa, dusiť sa, zadúšať sa: d. sa zemiakom, kašľom

driapačka -y -čiek ž. žena driapajúca perie

driapačky -čiek ž. pomn. páračky

driapať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. rozrývať niečím ostrým, škriabať: d. niekoho na tvári;
ned-p sa toľko! šelmy d-u

2. trhať na kusy, šklbať: d. papier, d. mäso z koristi;
d. perie párať

3. expr. nasilu brať, trhať: prečo mi to d-š z rúk?

// driapať sa

1. trhať sa (na kusy): látka sa d-e

2. expr. namáhavo sa dostávať (do kopca): d. sa hore strminou, do domu;

driapavý príd. kt. driape (význ. 1): d-á bolesť

driblovať nedok. šport. kľučkovaním prechádzať s loptou, pukom pomedzi hráčov;

drichmať -e -ú nedok. expr. spať: ned-i už toľko!

driečik -a m. zdrob.

driečne prísl.;

driečnosť -i ž.

driečny príd. pekne urastený, švárny: d. mládenec, d-a mladucha;

driek -u m.

1. telo okrem hlavy a končatín, trup; jeho zúžená časť, pás: mať krátky d.;
byť tenký v d-u;
nakloniť sa v d-u

2. pásová časť oblečenia: priliehavý d.;
predĺžený d.

3. odb. stredná (najhrubšia) časť predmetu: d. stromu, d. lode;

driekový príd.: zúžená d-á časť;

driemať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. čiastočne spať: d. pri televízii;
už nespí, iba d-e;
neos. d-e sa mi chce sa mi spať

2. utajene jestvovať, skrývať sa: d-e v ňom umelec, talent

driemota -y obyč. pomn. driemoty -mot ž. driemanie; polospánok: prebrať sa z d-t;
idú naňho d-y je ospanlivý

drieň -a m. ker al. nízky strom so strapcami žltých kvietkov a podlhovastými červenými plodmi, bot. Cornus mas;

drienka -y -nok ž. plod drieňa;

drienkovica -e ž. liehový nápoj z drienok

drienkový príd.

drieňový príd.

drieť, drieť sa -ie -ú nedok.

1. tesným dotykom prekážať pohybu, odierať sa, trieť sa, šúchať sa, zadŕhať: koleso (sa) drie o rám

2. expr. ťažko robiť, hrdlačiť, drhnúť: d. (sa) celý deň

3. iba drieť sa expr. usilovne (obyč. netvorivo) sa učiť: d. sa na skúšky

drievce -a -vec s. zdrob. expr.

drievko -a -vok s.

1. zdrob. k drevo

2. sladké d. rastlina so sladkým pakoreňom, bot. sladkovka Glycyrrhiza;

dril -u m. mechanický výcvik, mechanické nacvičovanie: pejor. vojenský d. bezduchý výcvik

drina -y ž. expr. namáhavá robota, hrdlačenie, námaha: ustavičná d.

drisnúť -e -ú -sol dok. trocha hrub.

1. (s)padnúť: zakopol a d-l na zem

2. povedať (do vetra): d. hlúposť

drístať -a nedok. hrub. tárať: nemá rád, keď niekto d-a

drkot -u m. drkotanie: d. voza;
expr. d. žien

drkotať -ce -cú -tajúc/-cúc nedok.

1. hrkotať (význ. 1, 2): voz d-e na ceste, zuby mu d-ú (od zimy)

2. expr. trkotať: ženy d-li (o deťoch);
d-l voľačo na ospravedlnenie jachtal

drkotavý príd. drkotajúci (význ. 2): d-é dievčence

drmať -e -ú nedok. expr. mykať, triasť, trhať: d. niekoho za plece, za kabát;
d. hlavou;

dok. drmnúť -e -ú -mol

drnčať -í -ia drnč! nedok. vydávať hrčivý, zvonivý ap. zvuk: okná d-ia;
budík d-í

drnčivý príd. drnčiaci: d. zvuk

drnkať nedok. brnkať: d. na gitare;

dok. drnknúť -e -ú -kol: d. o strunu

drobček -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

drobčiť -bč/-i! nedok. expr. robiť drobné kroky (pri kráčaní, pri tanci): starček d-l po dvore;
d. na parkete

drobec -bca mn. -e/-i m. expr. dieťa: vziať d-a na ruky;

drobiť nedok.

1. delením tvoriť drobné kúsky (ako odpad): d. chlieb (na odrobinky)

2. rozdeľovať na veľa častí, rozdrobovať: d. majetok

// drobiť sa deliť sa na drobné kúsky: chlieb sa d-í;
zem sa d-í rozpadá

drobivosť -i ž.

drobivý príd. drobiaci sa: d-á pôda, hornina;

drobizg -u m. hromad. expr.

1. malé deti al. mláďatá: opatrovať, nachovať d.

2. drobné veci: všetko minul, zostal mu iba d. drobné peniaze

drobkový príd.: d-á polievka

drobky -ov m. mn. jedlé vnútornosti a menšie časti tela zabitých zvierat, najmä vtákov, droby: kačacie d.;

drobnička -y -čiek ž. krátka správa (v novinách, rozhlase ap.): uverejňovať, čítať d-y

drobno prísl.: d. prší

II. drobné m. mn. drobné peniaze: platiť d-mi

drobnochov -u m. chov drobných hosp. zvierat (v malom);

drobnochovateľ -a mn. -ia m. kto sa venuje drobnochovu: Slovenský zväz d-ov;

drobnochovateľka -y -liek ž.;

drobnochovateľský príd.

drobnohľad -u m. mikroskop

● mať niečo pod d-m pozorne sledovať

drobnokresba -y -sieb ž.

1. kresba malých rozmerov, miniatúra

2. podrobné umel. spracovanie témy

drobnomaľba -y -lieb ž. drobnokresba (význ. 1, 2)

drobnosemenný príd. kt. má drobné semená: d-á odroda plodiny

drobnosť -i ž.

1. iba jedn. k drobný: d. jej postavy

2. maličkosť (význ. 1): nakúpiť niekoľko d-í

3. drobnička: prečítať všetky d-i;

drobnôstka -y -tok ž. zdrob. k 2, 3

drobnôstkarstvo -a s. pejor. lipnutie na drobnostiach, maličkostiach

drobnozrnný príd. skladajúci sa z drobných zŕn: d. piesok

drobný

I. príd.

1. kt. má malé rozmery, malú hodnotu ap., malý: d-é deti, d-é kúsky, d-é peniaze, d-á suma

2. kt. má menší význam, nevýznačný, malý: d. dedinský človek;
d-é starosti bezvýznamné;
d. roľník s malým majetkom;

drobový príd.

drobučko, drobnučko, drobulinko, drobnulinko, drobunko prísl.

drobučký, drobnučký, drobulinký, drobnulinký, drobunký príd. expr. veľmi drobný;

droby -ov m. mn. drobky;

droga -y drog ž.

1. návykový omamný prostriedok (napr. ópium): mäkké, ľahké d-y pôsobiace miernejšie na nervovú sústavu (napr. hašiš, marihuana);
→ tvrdé d-y

2. odb. látka rastlinného al. živočíšneho pôvodu použ. obyč. na výr. liečiv;

drogéria -ie ž. predajňa chemikálií, čistiacich, zdrav. a i. prostriedkov;

drogériový príd.: d. tovar

drogérista -u m. predavač v drogérii: učiť sa za d-u;

drogéristický príd.

drogéristka -y -tiek ž.;

drogista -u m.

1. obchodník s drogami

2. užívateľ drogy, narkoman;

drogistka -y -tiek ž.

drogovať nedok. požívať drogy, byť závislý od drog: d-nie mladistvých

drogový, drogistický príd.: d-ová závislosť

dromedár -a mn. N a A -e m. jednohrbá ťava

drop -a mn. N a A -y m. veľký stepný vták (podobný morke), zool. Otis: d. veľký;

dropí príd.

dropica -e -píc ž. samica dropa;

drôt -u m. kovové vlákno získané ťahaním al. valcovaním: oceľový, medený d., ťahaný d., zväzok d-ov;
stiahnuť nádobu d-om;

● ide to ako po d-e, po masle ľahko;
(mať) vlasy ako d-y tvrdé;

drotár -a m. kto sa v min. živil podomovým opravovaním kuchynského riadu a predajom výrobkov z drôtu a plechu;

drotárčina -y ž. hovor. drotárstvo: dal sa na d-u

drotárik -a mn. -ovia m. zdrob.

drotársky príd.: d-a krošňa;

drotárstvo -a s. drotárske remeslo;

drôtenka -y -niek ž.

1. klbko kovových stružlín na čistenie riadu; napodobnenina takejto pomôcky z plastickej látky

2. pružná drôtená vložka do postele

drôtený, drôtový príd.: d-ené pletivo;
d-ový rozhlas prenášajúci programy po vedení;

drôtik -a m. (veľmi) tenký drôt

drôtikovať nedok. čistiť (parkety) kovovými stružlinami

drôtovať, star. i drotovať nedok. drôtom opravovať, sťahovať: drotár d-je;
d. hrnce

drozd -a mn. N a A -y m. u nás rozšírený tmavý stredne veľký vták známy svojím spevom, zool. Turdus;

drozdí príd.: d. zobák, spev

droždiareň -rne ž. továreň na výr. droždia

droždiarstvo -a s. výroba droždia

droždie -ia s. prípravok vyvolávajúci kysnutie (cesta), kvasnice: sušené d.;

drožďový príd.: d-á polievka

drožka -y -žiek ž. v min. ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu

DrSc. skr. doctor scientiarum (najvyššia ved. hodnosť doktor vied pís. za menom)

drsnieť -ie -ejú nedok. stávať sa drsnejším, drsným, drapľavým: koža d-ie

drsno, drsne prísl. i vetná prísl.: d. pôsobiť;
vonku je d.;

drsnosť -i ž.

drsný príd.

1. na povrchu nerovný, drapľavý, škrabľavý, op. hladký: d. papier, d-á dlaň

2. hrubý (význ. 6), surový, op. jemný: d. človek, d. prejav

3. ťažko znesiteľný, nepríjemný: d-é podnebie, op. mierne;
d-é podmienky;

drtiť, drtivý, správ. drviť, drvivý

drúčik -a m. zdrob.

druh¹ -u m.

1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový d. topánok;
viaceré d-y stromov, pšenice;
literárne d-y žánre;
d-y živočíchov, d-y rastlín;
lingv. slovné d-y;
biol. zákl. jednotka použ. pri systematike živočíchov a rastlín

2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to d. lepidla;
d. odborného textu

● kniž. predmet, človek ap. svojho d-u špecifický;

druh² -a mn. -ovia m.

1. kniž. spoločník, priateľ, kamarát: jeho najbližší d.

2. muž, kt. žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša

● životný d. manžel;

druháčik -a mn. -ovia m. zdrob.

druháčka -y -čok ž.;

druhácky príd.: d-e učivo;