Synonymá slova "dr" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 720 výsledkov (6 strán)
-
absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokoj • totálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tma • expr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotu • dokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluch • bezvýhradný • bezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosť • bezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveru • neohraničený • neobmedzený • absolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická moc • maximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentrácia • diametrálny: diametrálny protiklad • jednoznačný • suverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotka • drvivý: drvivá väčšina • zried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastie • hlboký: zavládlo hlboké ticho • expr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda
beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin al. jeho príznak • beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákroku • surovosť • neľudskosť • ukrutnosť • krutosť • brutalita • brutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosť • bezcitnosť • násilníctvo • násilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvo • krvilačnosť (najmä o vlastnosti) • expr.: zverskosť • obludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnosti • drastickosť • príšernosť • ohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísať • expr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev
bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutý • nemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekom • ukrutný • surový: je voči matke ukrutný, surový • kniž.: necitný • kamenný: necitné, kamenné srdce • necitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanie • tvrdý (op. mäkký) • drsný • hrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojak • cynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdeným • chladnokrvný: chladnokrvný vrah • brutálny • pren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postup • neľudský • nehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňom • bezohľadný • nešetrný • nevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsob • neľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despota • tyranský • katanský • pren. expr.: gestapácky • hyení • zastar. hyenský
bezočivec urážlivo smelý, často aj dotieravý človek: dnes sa majú najlepšie bezočivci • opovážlivec • dotieravec • trúfalec • trúfanlivec: neviem, či je taký trúfalec, opovážlivec, alebo sa iba tak robí • hovor.: drzáň • drzák: takého drzáňa si ešte nevidel • nevychovanec • expr.: neokresanec • neotesanec • grobian • hovor. expr.: neogabanec • neokrôchanec • pejor.: odroň • chrapúň (ak sa zdôrazňuje nedostatok výchovy) • nehanebník • nehanblivec • hovor. expr. nemóresník (ak sa zdôrazňuje nedostatok hanblivosti) • subšt. hulvát
bezočivý urážlivo smelý • opovážlivý • trúfalý • expr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autorite • arogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadom • kniž. impertinentný • nemiestny: impertinentná, nemiestna poznámka • netaktný • nevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správanie • dotieravý • dobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novinári • odporný: odporný fagan • nehanebný • kniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranie • neslýchaný • subšt. nehorázny • expr.: pustý • bohapustý • bohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehot • nár. priezočivý • subšt. sprostý
bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutý • tvrdý • surový • pren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôle • nevyberaný • nešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karierista • egoistický • sebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanie • vandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode
p. aj bezcitný
bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamný • nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť • nezávažný • nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty • kniž.: irelevantný • indiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba • bezcenný (op. cenný): bezcenná rada • kniž. efemérny • zried. efemerický • kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor • všedný • banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči • malicherný: malicherný spor • hovor. expr.: hlúpy • sprostý • subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti • drobný • nepatrný • malý • ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci • prázdny • zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti • expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš • expr. smiešny: smiešna hádka • expr.: troškársky • trochársky • blchársky • trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok • expr.: naničhodný • nanič (neskl.)
bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajný • kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup • kniž. uzuálny: uzuálny spôsob • obyčajný • každodenný • všedný • prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby • obligátny • konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor • banálny • triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci • častý • expr. tuctový: častý, tuctový zjav • normálny • prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom • pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby • vžitý • zaužívaný • tradičný • zabehaný • zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup • bezpríznakový • neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika • jednoduchý • prostý • drobný • malý (o človeku)
béžový svetlohnedý s odtieňom do žlta • žemľový (farby žemle) • telový (farby tela): béžová, žemľová farba; telové pančuchy • pieskový (farby piesku): pieskový odtieň • hovor. drapový • svetlobéžový (s jemným, bledým odtieňom)
p. aj hnedý
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitky • zápas • zápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťami • boj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto mieste • šarvátka • potýčka (menší konflikt): slovné potýčky • expr.: ruvačka • rúbačka • pračka • dračka • kucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačku • hovor. pasovačka • expr. zried.: ruvanica • rúbanica • hovor. expr.: harmatanec • mela • meľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci
2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dni • expr.: výprask • výplata: môžeš sa tešiť na výprask • hovor. expr. zastar.: virgas • virgáč • világoš: budeže to doma virgas • subšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäť • päťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou
bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom • násilník • expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj • zastar. dráč • pejor.: rabiát • rabiátnik
brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa
2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho
p. aj habať
3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie
4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať
5. p. dvoriť 6. p. fotografovať
brnieť1 mať pocit chvenia al. vyvolávať takýto pocit • brňať • tŕpnuť: brní, tŕpne mi v nohe; brní, tŕpne mi koleno • meravieť • tuhnúť • drevenieť (stávať sa pritom nehybným; o častiach tela): meravejú, tuhnú mu údy; drevenie mi ruka • zunieť (so zvukovým efektom): brní, zuní mi v hlave; slová mu brnia, zunia v ušiach
brnk 1. napodobňuje zvuk struny pri brnknutí • bŕŕnk • drnk: zabrnkal na strunách, brnk, bŕŕnk; brnk, drnk, bolo počuť z vedľajšej miestnosti • brm • brum (zvuk hrubšej struny): hral na base, brm, brum
2. p. frng 3. p. cing
buc naznačuje drgnutie, buchnutie hlavou, hlavami, rohmi, guľatým predmetom a pod. • drc • durk: baran, baran, buc; baran, drc • buch • bum • bums • bach: buc, buch, bum hlavičkou o zem
p. aj buch
budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúci • nastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželka • druhý • ďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianoce • nový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domov • pren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dní • zried. príduci: príduci pondelok
búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené more • rozburácaný • expr.: rozbesnený • besný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú noc • expr.: zvíchrený • rozvíchrený • rozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrku • nepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazera • prudký • turbulentný: prudký, turbulentný tok • kniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)
2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácie • nadšený • kniž. frenetický: nadšený, frenetický potlesk • hrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfónie • mohutný • obrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davu • kniž. búrny
3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudký • rýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostí • rušný • živý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusia • nepokojný • búrlivácky • kniž. pohnutý • dramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický život • expr. rozkvasený • kniž. búrny
p. aj prudký, bujný 2
bzučať 1. vydávať trasľavý (niekedy zvonivý) zvuk podobný citoslovcu bzz (o lietajúcom hmyze, prístrojoch a pod.); ozývať sa takýmto zvukom • bzukotať • brnčať: muchy, čmeliaky bzučia, bzukocú; čosi mi bzučí za uchom; mesto ticho bzučí • zried. bzukať • brnkať (o tenkých kovových a sklených predmetoch): poháriky brnkajú • drnčať (o veciach): ventilátory, struny drnčia • expr. zried.: buňať • bunčať (Hviezdoslav)
2. p. bručať
cennosť 1. cenná vec • drahocennosť: historická cennosť, drahocennosť
2. p. cena 1
cenný ktorý má veľkú materiálnu al. duchovnú hodnotu • hodnotný • drahý: cenný, hodnotný, drahý dar (op. nehodnotný, lacný); cenné, hodnotné umelecké dielo; drahé kovy • drahocenný • vzácny (veľmi cenný): drahocenný, vzácny šperk, čas, priateľ • významný • dôležitý: archívy ukrývajú významné, dôležité materiály • neoceniteľný • nedoceniteľný • nezaplatiteľný • na nezaplatenie (majúci takú cenu, ktorú ani nemožno vyjadriť, uhradiť, zaplatiť): neoceniteľné, nedoceniteľné životné skúsenosti; nezaplatiteľná pomoc; rada na nezaplatenie • pren. zlatý: zlatá rada, zlaté ruky • expr. skvostný: skvostný duch, skvostný nábytok
citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chlad • kniž.: senzibilný • senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervy • jemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmat • čujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivý • boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavá • dráždivý • precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždený • rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožka • pricitlivý (príliš citlivý)
p. aj bystrý 2
2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človek • kniž.: senzitívny • senzibilný: senzitívny, senzibilný typ • expr. čujný • citný (op. bezcitný): čujné, citné srdce • kniž. cituplný • citový: cituplná, citová bytosť • emocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemný • jemnocitný • taktný • opatrný • ohľaduplný • kniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístup • zraniteľný • zried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťa • chúlostivý • háklivý • precitlivený • kniž. útlocitný • pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina
3. p. nepríjemný, chúlostivý 2
ctižiadostivý túžiaci uplatniť sa, vyniknúť; túžiaci po cti, uznaní (o človeku); svedčiaci o ctižiadosti • ambiciózny: byť zdravo ctižiadostivý, ambiciózny; ctižiadostivé, ambiciózne plány • cieľavedomý (idúci za istým cieľom): patrila k cieľavedomým ľuďom • priebojný (idúci dopredu, presadzujúci sa; op. nepriebojný): priebojný študent, duch • dravý (bezohľadne ctižiadostivý; o človeku) • ctibažný (bažiaci po sláve, cti): byť chorobne ctibažný
cukrík drobný výrobok z cukru a iných prísad: ovocný cukrík • bonbón (plnený cukrík): čokoládový bonbón s koňakovou náplňou • zastaráv. cukrové • dražé (okrúhly ploský cukrík)
cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem
2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiť • cupkať • ťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupká • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • stupkať • bežkať • dipkať • lupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohami • nár. cupajdovať (Šoltésová) • nár.: drmoliť • drboliť • dzepkať • ďubkať (Kálal)
cvičený ktorý isté vlastnosti, schopnosti nadobudol cvičením, tréningom; svedčiaci o tom • vycvičený: cvičené, vycvičené cirkusové zvieratá • trénovaný • vytrénovaný: trénovaný parašutista, letec, skokan; vytrénované telo • školený (op. neškolený): školený hlas • drezúrovaný (cvičený drezúrou): drezúrované tigre, kone
cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovať • precvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliach • trénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľky • učiť sa • zdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie
2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovať • precvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmi • drezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohyb • učiť • vychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadok • hovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti
čertica expr. veľmi priebojná žena s výraznými zápornými al. kladnými vlastnosťami • diablica: vzal si ženu hotovú čerticu, diablicu; volali ju krásna čertica, diablica • dračica • šarkanica • pejor.: potvora • striga • bosorka • ježibaba (obyč. v nadávkach) • nár.: sotoňa • sotona (zlostná žena)
čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať
2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať
p. aj osievať
3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať
čupieť 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • kvočať: dieťa ustráchane čupí, kvočí v kúte • expr.: čupiť sa • čupkať si • kľučať • kvačať • drepieť: dieťa sa čupí, čupká si v tráve; kľučiac zbiera omrvinky • byť učupený (často pren.): domčeky sú učupené, čupia sa v zeleni • chúliť sa • prikŕčať sa • expr. krepiť sa • zried. ukŕčať sa
2. expr. byť stále na jednom mieste • kvočať • trčať • drepieť • dučať • sedieť: stále iba doma čupí, kvočí, trčí
čupnúť si zaujať postoj so skrčenými nohami • kvoknúť si • kľuknúť si • drepnúť si • podrepnúť (si) • nár. kvaknúť si: deti si čupli, kvokli, kľukli k ohnisku; Čupni si, drepni si ku mne!
dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúr • starý • prastarý • pradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časoch • praveký • hovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvory • starobylý • starodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológie • minulý • kniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časy • arch. drievny (Kukučín) • ďaleký • vzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulosti • odveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstva • dlhoročný • mnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo
p. aj niekdajší
dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu
deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia
2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť
detail jednotlivá, často drobná vec, časť: zachádzať do detailov • jednotlivosť • podrobnosť: nevšímať si jednotlivosti, podrobnosti • kniž. jednotlivina • maličkosť • drobnosť (drobná vec nemajúca veľkú závažnosť): zaoberať sa maličkosťami, drobnosťami
deti nedospelí ľudia asi do 15. roku odkázaní na opateru dospelých: film pre deti • expr.: detičky • deťúrence • detváky: sused má dve pekné detičky, deťúrence • zvel. detiská (obyč. trocha pejor. o neposlušných a pod. deťoch): detiská vykrikujú na chodcov • hypok. deťušky (Vajanský) • expr. drobizg: opatrovať drobizg • pren. expr. ratolesti: dávať svojim ratolestiam všetko
dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, decko • expr. drobec: vziať drobca na ruky • expr.: špunt • štopeľ • štupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľ • expr.: fafrnok • šprndúľ • šprndeľ • ratolesť: najmladšia ratolesť rodiny • expr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienka • žabec: malý žabec • expr. stvoreniatko • hovor. expr. škvŕňa • expr.: svrček • cvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľa • pimperľa • pimprlík • novorodenec • expr.: novonarodeniatko • novorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava) • zastar. novorodeňa (Krčméry) • dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenec • expr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňa • hovor.: bábä • bábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi] • hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghart • pankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňa • štenec
2. p. človek 1
divadelný 1. súvisiaci s divadlom, dramatickým umením • divadelnícky (súvisiaci s divadelníctvom, s divadelníkmi): divadelná, divadelnícka činnosť • herecký (týkajúci sa hercov, herectva): herecké prostredie, herecký ansámbl • javiskový • scénický (určený, pripravený pre javisko; realizovaný na scéne): javisková reč, scénické stvárnenie románu • dramatický: dramatický krúžok • expr. al. pejor. komediantský
2. p. strojený
dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiť • pučiť • dusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do suda • rozpúčať • roztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninu • gniaviť • drviť • mliaždiť • váľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • šliapať • pošliapavať • udupávať • dlabčiť • dlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku
2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť
dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlboko • hovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebude • zastar. drahne (Vajanský) • dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničí • pridlho • kniž. siahodlho • expr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlom • expr.: dlho-dlho • dlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieť • fraz.: celú večnosť • (až) do súdneho dňa
porov. aj dlhý 2
2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4
dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudí • vysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčisko • veľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosť • kniž. siahodlhý • expr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cesta • expr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka) • hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňa • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niť • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabát • pren. expr.: polmíľový • sedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové kroky • pren. expr. oslí (o ušiach)
2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakanie • dlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potlesk • dlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročný • mnohoročný • dlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja života • expr.: stáročný • stoveký • poet. stáveký: stáročné, stáveké úsilie • ďaleký: vydať sa na ďalekú cestu • kniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanie • expr. nekonečný: nekonečný príbeh • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý: dlžizný rok • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý čas • kniž. zastar. drahný
dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať
dochytiť 1. chytiť obyč. pri nejakom nedovolenom čine • prichytiť • pristihnúť: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krádeži • dostať • dostihnúť • dolapiť • zastaráv. dopadnúť: dostali, dostihli, dopadli podpaľačov na úteku • lapiť • zlapať • polapiť • expr.: drapnúť • zdrapiť • dochrapiť: lapili, zlapali, zdrapili výtržníkov hneď za dverami • hovor. expr. nachytať: učiteľ nachytal žiačku s ťahákom • dostriehnuť (po dlhšom čakaní): konečne dostriehol zločinca • nár. dopáčiť (Dobšinský) • subšt.: čapnúť • načapať
2. p. dostihnúť 1, dobehnúť 3
dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať dom • stavanie • stavisko: hospodárske stavania, staviská • zried. stavenisko: drevené stavenisko • kniž. príbytok: ľudské príbytky • budova (väčší dom): staničná budova • zastar. budúnok • mrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodrap • hovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiak • hovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiaka • múranica • murovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupy • zastaráv. chyža: má peknú chyžu • vila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barak • často expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domec • expr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatule • pejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajda • kniž. obydlie: mať pohodlné obydlie • kniž. strecha: rodná strecha • subšt. štokovec (poschodový dom)
2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť
domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať
dotieravec dotieravý človek • pejor. vtieravec (Figuli) • bezočivec (bezočivý človek) • pren. expr. ploštica • hovor. expr. drzáň
dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človek • neodbytný • expr. zastar.: dôkučný • dôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienky • expr.: dolípavý • lepkavý • nár.: úlipný • ulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako mucha • dobiedzavý • domŕzavý • dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komáre • bezočivý • hovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníka • netaktný • indiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázky • nutkavý • naliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky
dráb príslušník ozbrojenej poriadkovej a bezpečnostnej služby v Uhorsku • pandúr (ozbrojený úradný al. panský sluha v Uhorsku) • hajdúch (ozbrojený úradný sluha v Uhorsku)
drabina p. rebrina 1
drabinák, drabinovec p. voz 1
dráč 1. p. úžerník 2. p. bitkár
dračica p. čertica
dračka 1. p. zhon 2. p. bitka 1
dragún 1. p. jazdec 1 2. p. pás 1
dráha 1. vytýčený smer pohybu: dráha strely • trasa: trasa plynovodu
2. p. trať 1, 3
drahne 1. p. veľa 2. p. dlho 1
drahný 1. p. dlhý 2 2. p. veľký 1
drahocennosť p. vzácnosť
drahocenný p. drahý 2, 3, vzácny 1
drahokam p. šperk
drahomilovaný p. drahý 3
drahota vysoké ceny životných nákladov • hovor. dražoba: cez vojnu sa šíri drahota, dražoba
drahučký, drahunký, drahušký, drahuľký, drahulinký p. drahý 3
drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné dary • prepychový • luxusný: prepychový servis, luxusné bývanie • pridrahý (príliš drahý): pridrahý darček • expr. predrahý (veľmi drahý)
2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovy • drahocenný: strácať drahý, drahocenný čas • posvätný • expr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!
3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičia • milovaný: drahá, milovaná bytosť • milý • zlatý • expr.: premilý • milený • premilený • radostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostný • drahocenný: drahocenná mama • zastar. drahomilovaný • poet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučký • drahunký • drahuľký • drahušký • drahulinký • predrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodný • rodnučký (v oslovení)
drak p. šarkan
drakonicky p. prísne 1
drakonický p. krutý 1, prísny 1
drakónsky 1. p. krutý 1, prísny 1 2. p. prísne 1
dráma 1. p. hra 1 2. p. tragédia 2, katastrofa
dramatický 1. vyznačujúci sa napätím, ruchom, prudkým spádom a pod.: dramatický zápas, boj • napínavý • vzrušujúci: dramatické, napínavé, vzrušujúce zážitky z ciest • rušný (bohatý na udalosti): rušný priebeh schôdzky, rušné časy • napätý (hroziaci konfliktom): napätá situácia
2. p. smutný 3. p. divadelný 1
dramatizovať p. preháňať 3
drancovačka p. lúpež
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
drančať, drankať p. pýtať 1, prosiť
drapcovať sa p. liezť 1
drapéria p. záves 1
drapkať 1. p. škrabať 1, driapať 1 2. p. domŕzať
drapľavý 1. p. drsný 1, 3, rapavý 2. p. chrapľavý
drapnúť p. dochytiť 1
drapový p. béžový, hnedý
draps 1. p. chmat 2. p. škrk 1
draslík alkalickokovový chemický prvok • kálium
drastický p. surový 2, tvrdý 3
drať 1. častým používaním znehodnocovať • zodierať • opotrebúvať • ničiť: rýchlo dral, zodieral šaty, obuv; opotrebúval, ničil novú kosu
2. zbavovať zvieratá kože • odierať • zdierať • sťahovať: dral, sťahoval králika
3. p. biť 2 4. p. drancovať
dravec p. zviera 1
dravý 1. p. prudký 1, ničivý 2. p. bezohľadný, ctižiadostivý
dražba verejný predaj, pri ktorom sa majiteľom veci stane ten, kto dá najviac • licitácia • aukcia: kúpil som to lacno na dražbe, na licitácii; dražba, aukcia obrazov
dráždec anat. časť vonkajších ženských pohlavných orgánov • anat. klitoris
dráždidlo prostriedok spôsobujúci dráždenie: pokožka nereaguje na dráždidlá • lek. stimulans
dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosť • rozčuľovať • rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkov • znepokojovať • znervózňovať • kniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správaním • hnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne reči • poburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkománie • bodať • pichať • podpichovať • podpichávať • dodierať • expr. dopaľovať • podkušovať • podkušiavať • podkúšať • subšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočil • huckať • štvať: huckal, štval ľud proti vláde • pohuckávať (občas) • kniž. jatriť • poet.: jazviť • rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj
p. aj dobiedzať
2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuť • nutkať • nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevu • hovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže oči • bičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziu • povzbudzovať • kniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosť • kniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveď • vzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvá • nár. expr. pašmať • subšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)
dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať • nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdle • šteklivý • nár.: laskotný • laskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenie • vzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazy • ostrý • pikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historky • nepríjemný: nepríjemný zápach, dym • provokatívny • podkúšavý • pokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé reči • rafinovaný: rafinovaná elegancia • subšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná žena • nár. drážlivý
2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke) • citlivý • precitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť
3. p. hnevlivý 1
dražé p. cukrík
dražiteľ p. dražobník
drážka p. žliabok 1, zárez
drážlivý p. dráždivý 1
dražoba p. drahota
dražobník kto draží, licituje • dražiteľ • aukcionár
drboliť 1. p. drobčiť 2. p. tancovať
drc p. buc
drcnúť p. drgnúť 1
drcnúť si p. vypiť si