Význam slova "ústí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ústie -ia s. miesto, v kt. sa končí niečo ťahajúce sa obyč. v pozdĺžnom smere: ú. plynovodu;
anat. ú. tepny;
hut. ú. vysokej pece nakladací otvor;
ú. rieky miesto, kde sa končí tok rieky

nedok. ustielať -a

uštipačne prísl.;

uštipačnosť -i ž.

uštipačný príd. posmievačný (význ. 1, 2), posmešný, štipľavý: poznámky u-ých ľudí;
u. tón;

uštipnúť -e -ú -pol dok. poštípať (význ. 2): u-la ho osa;

● expr. vyskočil ako (hadom) u-tý prudko

ústiť -i nedok. mať ústie, vyúsťovať; (o rieke) vlievať sa, vtekať: ulica ú-i na námestie, kanál ú-iaci do rieky;
Dunaj ú-i do Čierneho mora

chrúst -a mn. N a A -y m. veľký chrobák s hnedými krovkami obžierajúci listy stromov, zool. Melolontha;

päťstý čísl. rad. k 500: p-é výročie založenia mesta

pôst -u m.

1. zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôv. z náb. príčin: zachovávať prísny p.;

2. 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, cirk. pôstne obdobie;

st. skr.

1. stupeň

2. starší: Ján Čajak st.

nedok. stáčať -a

// stočiť sa skrútiť sa (význ. 1, 3): mačka sa s-la do klbka;
vietor sa s-l (na východ);

nedok. stáčať sa

stádo -a stád s. črieda: s. kráv;

stádočko -a -čiek s. zdrob.

stádovito, stádovite prísl.;

stádovitosť -i ž.

stádovitý príd. pejor. nekriticky podliehajúci názorom väčšiny: s-é správanie;

stádovo prísl.;

stádovosť -i ž.;

stádový príd.: s. inštinkt;

stále prísl.: s. rovnaký;
s. sa vyskytovať;

stálica -e -lic ž. hviezda (, o kt. sa predpokladalo, že nemení miesto);

stálofarebnosť -i ž.

stálofarebný príd. kt. má stálu farbu: s-á látka;

stálosť -i ž.: s. citov;
s. meny stabilita;
s. farby trvanlivosť;
nemať s-i

stáložiarny príd.: s-e kachle, s-a pec s nepretržitým kúrením

stály príd.

1. neprerušený v čase, ustavičný, neprestajný, trvalý: s-a spolupráca, prevádzka

2. kt. nepodlieha zmenám, (vždy) rovnaký, nemenný, trvalý: s-a povaha;
s-a farba, s-e počasie;
byť s. v láske

3. kt. sa pravidelne vyskytuje, pravidelný: s-i návštevníci (divadla);
s-i hostia (v hoteli);

stámiliónový príd.: s-é hodnoty

stámilióny -ov m. mn. čísl. zákl.

1. mnoho (sto) miliónov: vynaložiť s. na stavbu

2. expr. veľké množstvo: s. ľudí;

stánkový príd. k 1: s. predaj

stánok -nku m.

1. búdka, prístrešok ap. ako pouličná predajňa: novinový, kvetinový s., s-y s občerstvením

2. kniž. miesto pôsobenia, sídlo: s. kultúry;

nedok. stápať -a

// stopiť sa roztopiť sa (význ. 1, 2), rozpustiť sa: sneh sa s-l;

nedok. stápať sa

stárež -e ž. hromad. kniž. al. expr. starí ľudia: mládež i s. všetci

stáročia -í s. mn. mnohé storočia: s. útlaku;

stáročný príd.: s. vývin

státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.

1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.

2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;

státisícový príd.: s-é sumy, s. zástup

nedok. k 1 stávať si, stávať³ -a

stávka -y -vok ž.

1. dohovor, pri kt. vyhráva ten, ktorého tvrdenie sa ukáže správne; hra založená na takomto dohovore: uzavrieť, prehrať s-u;
s. o peniaze

2. vec, vklad, o kt. sa niekto stavil al. kt. postavil do hry: prijímať s-y

● niečo je v s-e niečo možno stratiť al. získať;

stávkar -a m. kto uzatvára stávky;

stávkarka -y -riek ž.;

stávkarský príd.

stávkový príd.: s-á kancelária kt. prijíma a vypláca stávky

stáž -e ž. dlhší študijný pobyt (na výskumnom, ved. pracovisku);

stážista -u m. kto je na stáži;

stážistka -y -tiek ž.

stážovať nedok. hovor. byť na stáži: s. v zahraničí

nedok. sťažovať

stážový príd.;

nedok. stíchať -a

stíchnuť -e -u -chol dok.

1. prestať sa ozývať, utíchnuť, zatíchnuť: vtáky s-li, ulica s-la

2. prestať, utíšiť sa: vietor s-l;

stíhač -a m. kto stíha (význ. 1): voj. stíhací letec;
šport. účastník stíhacích pretekov

stíhací príd. určený na stíhanie: s-ie lietadlá;
šport. s-ie preteky (v cyklistike)

stíhačka -y -čiek ž. hovor. voj. stíhacie lietadlo

stíhať -a nedok.

1. usilovať sa dochytiť niekoho, prenasledovať: s. zlodeja

2. úradne zakročovať proti niekomu; trestať: súd ho s-l za ublíženie;
s. zradu;
práv. trestné s-nie

3. (nepríjemne) postihovať, zastihovať: s-jú ho choroby, s-a ich neúroda;
jedno nešťastie s-a druhé nasledujú za sebou

4. hovor. mať dosť času na vykonanie niečoho: popri učení s-a športovať;
nič nes-a

nedok. k 1 – 3 stínať -a

// sťať sa hovor. expr. veľmi sa opiť, spiť sa: s. sa do nemoty úplne

stíplčejs, steeplechase [stíplčejs] neskl. ž. (angl.) šport. náročné prekážkové dostihy, preteky

stíšiť -i dok.

1. urobiť tichším, tichým, stlmiť: s. hlas, rádio

2. zmierniť, stlmiť, oslabiť: s. bolesť (liekom), s. žiaľ

3. urobiť pomalším, spomaliť: s. krok;
auto v zákrute s-lo;
v stanici vlak s-l zmiernil rýchlosť;

dok. stískať -a

// stisnúť sa

1. pritlačiť sa k sebe, zovrieť sa: pery, prsty sa mu s-li;

2. stlačiť sa: kurence sa s-li do hŕbky;

nedok. stískať sa

stľapčiť dok. expr. sploštiť: s. cesto

// stľapčiť sa: vlasy sa jej od čiapky s-li

stĺcť stlčie stlčú stĺkol dok.

1. zatlčením klincov spojiť, zhlobiť, zbiť: s. dve dosky (dovedna)

2. takto zhotoviť, zhlobiť, zbiť: s. lavicu

3. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, zmlátiť: s-li ho do krvi;

nedok. k 1, 2 stĺkať -a

stĺp -a m.

1. vys. hrubá tyč, kôl, obyč. stojaci v zemi: drevený s., povala podopretá s-m;
s-y elektrického vedenia stožiare;
→ morový s.;

2. zvislý (nosný) prvok stav. konštrukcie, pilier: nosný s.;
iónsky, korintský s.;

● nohy ako s-y hrubé;
→ stáť ako (soľný) s.;

stĺpček -a m. zdrob.

1. k stĺpec 1, 2, 4: doplniť údaje do s-ov

2. kratší (pravidelný) novinársky útvar s aktuálnym obsahom, kurzívka: jazykový, záhradkársky s.

stĺpcový príd.: s-á sadzba;
s. súčet;

stĺpec -pca m.

1. menší stĺp, stĺpik: s. v poličke, v knižnici

2. útvar pozostávajúci z niečoho usporiadaného do výšky, zvisle: ortuťový s. (teplomera), vodný s.;
s. číslic, mincí

3. súvislá sadzba textu v zvislom pruhu: strana slovníka má dva s-e;
novinové s-e;

4. priestor s údajmi al. na doplnenie údajov v úr. listine, na tlačive ap., kolónka: s. príjmov, vyplniť s-e dotazníka, tiketu;

stĺpik -a m. zdrob.

1. malý stĺp: s-y zábradlia, oplotenia

2. čo pripomína malý stĺp: krátky, dlhý s. útvar pri háčkovaní;
motor. nosná časť strechy osob. auta;

stĺpisko -a -pisk s., v jedn. i m. zvel.

stĺpkom prísl.

● oči mu stáli s. meravo hľadel

stĺporadie -ia s. rad stĺpov ohraničujúci nejaký priestor: mramorové s., s. paláca

stĺpovito, stĺpovite prísl.

stĺpovitý príd. podobný stĺpu: s-é korene;
s-é končatiny;

stĺpový príd. k 2: s-á sieň so stĺpmi;

stôl stola m.

1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. podstavci: kuchynský, písací s., rozťahovací, okrúhly s.;
sedieť za s-om, pri s-e;
prestrieť (na) s. pripraviť na stolovanie;
pozvať k s-u pozvať jesť;
nosiť na s. podávať jedlá;

2. zariadenie podobné stolu: operačný s.;
biliardový s.

● (terén ap.) rovný ako s. úplne;
udrieť (päsťou) na s. rázne zakročiť;
publ.: (rozhodovať ap.) za zeleným s-om bez poznania reálnej skutočnosti;
zasadnúť za → okrúhly s.;

stóra -y stór ž. zaťahovacia záclona obyč. z ťažšieho materiálu

stôs -a/-u m. niečo naukladané do výšky, štôs: s. polien, tehál;
uložiť knihy do s-a do stĺpca;

stôsik -a m. zdrob.

nedok. stŕhať sa, strhávať sa, strhúvať sa

nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a

// strhať sa vysiliť sa, vyčerpať sa, zmoriť sa (prácou): s. sa pri stavbe domu

nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a

// strhnúť sa

1. prudko sa pohnúť, myknúť sa, trhnúť sa (od prekvapenia, ľaku): keď zazneli kroky, s-l sa

2. náhle sa zobudiť, prebrať sa: s. sa zo spánku, zo zamyslenia

3. náhle vzniknúť, vypuknúť: s-l sa potlesk, s-la s búrka, zvada;

nedok. stŕpať -a

stŕpnuť -e -u -pol dok.

1. stať sa meravým, zmeravieť, zdrevenieť: nohy, ruky mu s-li;
zuby mu s-li po niečom kyslom, trpkom ap.;
s-tie šije

2. zľaknúť sa, zaraziť sa, zmeravieť: s. od ľaku, údivu;
s-l nad takým činom;

stŕpnuto prísl.;

stŕpnutosť -i ž.

stŕpnutý príd.

1. kt. sa nemôže hýbať, zmeravený, zdrevenený: s-é údy, s. jazyk

2. zarazený (význ. 3), zdesený: s. pohľad;
s. dav zastal;

stúliť -i -ľ! dok.

1. pritisnúť k sebe, stisnúť: s. pery, s-li hlavy dovedna

2. skrčiť (význ. 1), schúliť: s. plecia;

stúpací príd. určený na stúpanie: stav. s-ie vedenie hlav. vedenie vody, plynu a elektriny vedúce z 1. podlažia do najvyššieho, stúpadlo

stúpačka -y -čiek ž. hovor. stúpadlo (význ. 1 – 5);

stúpačkový príd.: s. ventil

stúpadlo -a -diel s.

1. plošinka slúžiaca ako schod (na železničnom vozni, nákladnom aute, stroji ap.)

2. obyč. mn. vstavané priečky slúžiace ako rebrík (v komínoch, kanáloch)

3. stúpacie vedenie

4. obyč. mn. háky pripevňované na obuv pri výstupe na stĺpy ap.

5. nožné tlačidlo;

stúpadlový príd.

stúpať -a nedok.

1. k stúpiť, stupiť: s. do blata

2. kráčať smerom hore, vystupovať: s. po schodoch, s. hore svahom

3. pohybovať sa smerom hore, dostávať sa do vyššej polohy, dvíhať sa, op. klesať: dym, lietadlo, hladina vody s-a;
jeho hlas s-l zvyšoval sa a silnel

4. nachádzať sa na vzostupnej línii, op. klesať: chodník s-a, trať má veľké s-nie

5. zväčšovať množstvo, intenzitu ap., vzrastať, zvyšovať sa, op. klesať: ceny, mzdy s-jú, produktivita práce s-a, tlak, horúčka s-a;
s-úce tendencie;
nálada s-a zlepšuje sa

● expr.: s. si na jazyk a) mýliť sa v reči b) klamať;
s. niekomu na → päty;
s. niekomu do svedomia dohovárať;
s. po → spoločenskom rebríčku;
úspech mu s-a do hlavy začína byť pyšný;

nedok. stúpať -a

stúpavý príd. stúpajúci, op. klesavý: s-á tendencia;
lingv. s-á melódia;
s. let, op. zostupný

stúpenec -nca m. kto je niekomu, niečomu naklonený, kto sa stavia za niekoho, niečo, prívrženec; zástanca: s. realizmu, reforiem, s-i ekologického hnutia;

stúpenkyňa -e -kýň ž.

stúpiť -i, stupiť -í dok.

1. položiť chodidlo nohy niekde, do istej polohy, šliapnuť: s. na koberec, s. na sklo, s. (si) na špičky, prsty;
s. na pedál stlačiť pedál;
s. niekomu na otlak i fraz. expr. dotknúť sa niečieho citlivého miesta

2. urobiť krok, podísť, kročiť: nepozerá, kde s-i, s-í;
kde s-i, s-í, tam zanechá stopu

3. vojsť (význ. 1), vkročiť, vstúpiť: s. do vody

● expr.: s. niekomu na prsty, na krk zamedziť vyčíňanie niekoho;
s. niekomu do svedomia pokarhať ho;
niet kde s. niet voľného miesta;

dok. k 3 – 5 stúpnuť -e -u -pol

stý čísl. rad.

1. k 100: sté výročie, každý s. obyvateľ

2. expr. nespočítateľný: to je už s. spôsob, čo skúšam

stýkač -a m. elektrotech. prístroj na zapájanie elektr. prúdu plošnými kontaktmi;

stýkačový príd.: s. prepínač

stýkať sa -a nedok.

1. byť v styku, v spojení, stretávať sa: s. sa s priateľmi;
s. nikým sa nes-a;
pohlavne sa s. súložiť

2. dostávať sa do tesnej blízkosti, dotýkať sa, spájať sa: miesto, kde sa s-a cesta s riekou;

opak. stýkavať sa -a

stýrať -a dok. týraním utrápiť, utýrať: zajatcov s-li (na smrť);
s-né kone