Význam slova "doľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dol -u iba mn. doly m. obyč. vo fraz. za horami za d-ami ďaleko;
po horách po d-ách všelik(a)de

dok. k 1 – 3 doľahnúť -e -ú -hol

dolámať -e -u dok. zlámať, polámať: d. koleso, kosisko (na kusy), d. si nohy

● expr. d-m ti rebrá, kosti! vyhrážanie sa bitkou;
byť ako d-ný veľmi ustatý, ubolený ap.

// dolámať sa: porisko sa d-lo;
d. sa na schodoch utrpieť zlomeniny

dolapiť dok.

1. prichytiť, pristihnúť: d. niekoho pri čine

2. chytiť, lapiť: d. divú mačku;
skočí, aby ho d-l

dolár -a L -i mn. -e m. jednotka meny a platidlo v USA, Kanade a ďalších krajinách;

dolárový príd.

doľava prísl.

1. na ľavú stranu, vľavo, naľavo, op. doprava: skrútnuť sa, zabočiť d.

2. v zhode s polit. ľavicou, op. doprava: vláda orientovaná d.

dolet -u m. najväčšia vzdialenosť dosiahnuteľná letom: zvýšiť d. rakety

doletieť -í -ia dok.

1. priletieť (význ. 1, 2): lietadlo d-í zavčasu;
expr. d-l udychčaný k lekárovi

2. (rýchlo) sa dostať, preniknúť: chýr d-l ďaleko;

dôležito, dôležite prísl.: d. vyzerať;

dôležitosť -i ž.: pripisovať niečomu veľkú d.

dôležitý príd. majúci veľký význam, váhu, dosah, významný: d-é dielo, d. návrh;
d-é je, že ...;

doliať -leje -lejú dok.

1. liatím doplniť nádobu na potrebné množstvo: d. fľašu vodou

2. liatím doplniť tekutinu: d. do hrnčeka kávu, kávy;

doličný, správ. usvedčujúci

doliečiť -i dok. dokončiť liečenie: úplné d-enie pacientov;

nedok. doliečovať

doliehať -a nedok.

1. byť v tesnom dotyku, spojení: panely ned-jú na seba

2. nepriaznivo zasahovať, postihovať, tiesniť: vojna d-la na ľud;
d-a naň smútok

3. (o zvuku) dostávať sa, prenikať: z izby d-l na dvor krik

4. naliehať: otec naňho d-l, aby odišiel;

dolieť -ie -ejú nedok. arch. vládať, môcť: už ned-ie ťažko robiť

nedok. dolietať¹ -a, doletovať

dolietať² -a dok. dokončiť lietanie

nedok. dolievať -a

nedok. doliezať -a

doliezť -lezie -lezú dok.

1. lezením sa dostať: dieťa d-lo k obloku

2. expr. (s námahou) prísť, dôjsť: domov d-l až v noci;

dolina -y -lín ž. pozdĺžny úsek zemského povrchu medzi kopcami (s vodným tokom), údolie: široká d., zísť z vrchov do d-y;
Gaderská d.;

dolinka -y -niek ž. zdrob.;

dolinný, dolinový príd.: odb. d-ná čiernozem, d-ová poloha;

dolinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

dolka -y -liek ž. múčnik z riedkeho (kysnutého) cesta vyprážaný v malej forme: d-y s lekvárom;

dolkáreň -rne ž. panvica s priehlbinami na vyprážanie doliek ap.

dolkový príd.: d-á forma

dolniačka -y -čok ž.;

dolniacky príd. i prísl.: d-e domy;
d. cítiť

dolniak -a mn. -ci m. obyvateľ juž. krajov (oproti sev. krajom) Slovenska al. býv. Uhorska, op. horniak;

dolník -a mn. -ci/-ky A -ov/-ky m. najnižšia karta s figúrou

dolnozemský príd. vzťahujúci sa na Dolnú zem: d. rodák, d-í Slováci

dolný príd. ležiaci, umiestnený dolu, nižšie, spodný, op. horný, vrchný: d-á pera;
d. koniec obce nižný;
d-é končatiny nohy;
d-á hranica najnižšia;
d. tok rieky bližšie k ústiu;
D-á zem juž. podunajská rovina v býv. Uhorsku;
(britská) D-á snemovňa

dolomán -u m. pôv. voj. kabát zdobený šnúrami; v min. panský kabát

dolomit -u m. hornina použ. v stavebníctve a hutníctve;

dolomitový, dolomitický príd.

dolovať nedok.

1. ťažiť, dobývať: d. železnú rudu, zlato

2. expr. (namáhavo) hľadať: d. básnické obrazy, d. dôkazy

doložiť dok.

1. dodatočne dať, pridať, dodať, priložiť: d-l mu 50 korún;
d-l, aby prevážilo

2. v reči doplniť, dodať, pripojiť, priložiť: rozmýšľal a po chvíli d-l;
d-l niekoľko viet a rozlúčil sa

3. preukázať dokladmi, dosvedčiť, dokumentovať: d. názor rozborom materiálu;
hodnoverne d-ené údaje;
slovo d-ené v starých pamiatkach;

doložka -y -žiek ž. dopĺňajúci doklad, vyjadrenie; dodatok: schvaľovacia d., overovacia d.;
ekon. práv. d. najvyšších výhod nástroj využívaný pri rozvíjaní medzištátnych obchodných vzťahov

dolu, dole

I. prísl.

1. na miesto položené nižšie, nízko al. na takomto mieste, op. hore: zliezť, stekať d. nadol;
d. v doline počuť hlasy

2. hovor. k nižšiemu postaveniu, k nižšej hodnote al. v takomto postavení, s takouto hodnotou, op. hore: všetci od riaditeľa d.;
byť zvedavý na názory tých, čo sú d.

□ dať d. a) zložiť: dať d. garnižu b) vyzliecť, vyzuť: dať si d. kabát, čižmy;
ísť d. klesať: jeho popularita ide d.

● (dať pred niekým) → klobúk d.;
ide to s ním d. (z kopca) upadá;
expr. d. s ním! odstráňte ho! chodiť, behať hore-d. sem i ta

II. predl. s I vyj. smerovanie zhora nadol al. polohu smerom nadol, op. hore: plávať d. riekou;
slzy stekajú d. tvárou;
skočiť, ležať d. hlavou

● ide to s ním d. kopcom, d. vodou upadá;
expr. pustiť (majetok) d. gágorom prepiť;
obrátiť niečo d. hlavou naopak

doluznačky prísl. prednou časťou tela dolu, op. horeznačky: ležať d.

avokádo -a s. kôstkovité tropické ovocie hruškovitého tvaru, zelenej farby a mierne sladkastej chuti

chládoček -čka m. zdrob. expr.

do predl. s G vyj.

1. smerovanie dovnútra, op. z(o): vojsť do domu;
naliať do hrnca;
ísť do záhrady;
pridať do polievky

2. smerovanie na niečo, op. z(o): škriabať sa do svahu, do vrchu

3. miestnu, časovú al. číselnú hranicu, (až) po, op. od: umyť sa do pása;
spať do rána;
splniť úlohu do konca roka;
narátať do sto

4. spôsob, mieru, prostriedok al. nástroj (príp. vo forme účinku, výsledku): upiecť do červena;
premoknúť do nitky;
vypiť do dna;
zabaliť do papiera;
skrútiť sa do klbka

5. účel, cieľ: dať do opravy;
posielať do školy;
chuť do jedenia;
do videnia! (pozdrav)

6. v spoj. čo do zreteľ, pokiaľ ide o, čo sa týka: čo do výšky vyhovuje

7. väzbu (pri slovesách): miešať sa do cudzích vecí;
zaľúbiť sa do dievčaťa;
pustiť sa do roboty;
je, ide mu do plaču

● → pridať do kroku;
čo ťa do toho nestaraj sa!

do belasa → dobelasa;

do biela → dobiela;

do bleda → dobleda;

do bronzova → dobronzova;

do červena → dočervena;

do chuti → dochuti

□ (ne)mať ch. do niečoho (ne)chcieť niečo

● → prísť niečomu na ch.;
prešla ho ch., odpadla mu ch. od niečoho stratil záujem;
mať sto ch-í niečo urobiť veľmi chcieť;
robiť si ch. na niečo chystať sa;
byť po ch-i uspokojovať;

do čierna → dočierna;

do čista → dočista;

do fialova → dofialova;

do guľata → doguľata;

do hneda → dohneda;

do krémova → dokrémova;

do krvava → dokrvava;

do mäkka → domäkka;

do modra → domodra, na modro → namodro;

do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;

do oceľova → dooceľova;

do popolava → dopopolava;

do ružova → doružova, na ružovo → naružovo;

do siva → dosiva;

do stratena → dostratena

do tmava → dotmava;

do tuha → dotuha;

do zelena → dozelena;

do žerava príslov. výraz: rozpálený do ž.;

do zlata → dozlata;

do žlta → dožlta;

nedok. dočahovať

dočasne prísl.;

dočasnosť -i ž.: d. rozhodnutia

dočasný príd. trvajúci iba istý čas, prechodný, op. trvalý: d-é zamestnanie, d-á vláda;

dočasu prísl. nie natrvalo, dočasne, začas: radosť trvala iba d.

dočerta, pís. i do čerta hovor.

I. prísl. expr. preč: poslať niekoho d.

II. cit. zahrešenie, doparoma: nedarí sa to, d.! kde, d., toľko chodí!

dočervena, pís. i do červena prísl. načerveno: rozžeraviť železo d.

dočiahnuť -e -u -hol dok.

1. natiahnutím ruky, nohy ap. chytiť, načiahnutím dosiahnuť: dieťa d-e (na) kľučku;
d. niečo palicou

2. zaujať priestor, dosiahnuť hranicu: pokrovec d-e po dvere;
stádo d-lo okraj lesa;

dočiarať, dočiarkať -a dok. popísať čiarami, počarbať, počmárať: d-ný menoslov

dočierna, pís. i do čierna prísl. načierno: d. ohorená tvár

dočista

I. prísl.

1. pís. i do čista do čistej podoby, načisto: poumývať riad d.;
d. vypraté veci;
d. prepísať niečo urobiť čistopis

2. hovor. úplne, celkom, načisto, vonkoncom: d. zmenený vzhľad

II. čast. hovor. vyj. krajnú mieru: d. zabudol prísť

dočítať -a dok. skončiť čítanie; prestať čítať: d. román, správu;
keď d-š, uvidíš;

nedok. dočítavať -a

// dočítať sa čítaním sa dozvedieť: d. sa o zločine;
v novinách sa d-l, že ...

dočkať dok. počkať (význ. 1 – 3), vyčkať: d. (na) otca;
d-m chvíľu, kým príde;
s kúpou ešte d-me;
len d-aj! má význ. vyhrážky

● d-aj času ako hus klasu

// dočkať sa

1. čakaním dosiahnuť (príchod, uskutočnenie niečoho): d. sa svitania, pomoci;
deti sa ho nevedeli d.;
nemohol sa d., kedy ...

2. dožiť sa (význ. 1, 2): d. sa prekvapenia, d. sa vnúčat

// dočkať si expr. počkať si, vystriehnuť: d-l si naňho v lese

dočmárať -a dok. expr. počarbať, počmárať, dočarbať: d-ná lavica

doďaleka prísl. do diaľky, ďaleko: vidieť, zaznieť d.;
pohľad d.

doň G zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. do: vzal vrece a vopchal doň ruku

doňho G zámena on (živ.) s predl. do;
do neho: stojí pri kamarátovi a strká d.

došikovať dok. hovor. doviesť, priviesť: d. koňa do stajne

doširoka prísl. do šírky, naširoko, široko: d. roztiahnuť ruky;
d. rozrastený strom

● d.-(do)ďaleka (sa rozliehať ap.) do širokého okolia

došiť -je -jú dok. skončiť šitie, prestať šiť: d. oblek;
d-la a vstala;

nedok. došívať -a

došklbať -e -ú dok. expr. roztrhať, dotrhať: d. si šaty

doškoliť -ľ! dok. (dodatočne) vyškoliť na danú, plánovanú ap. prácu: d. pracovníkov;

doškoľovací príd. určený na doškolenie, doškoľovanie: d. ústav

nedok. doškoľovať: d-nie personálu

// doškoliť sa: lekári sa d-ia;

nedok. doškoľovať sa

doskový, doštený príd.: d-á ohrada, stena, d-ený voz;

doškrabať -e -ú, doškriabať -e -u dok. škriabaním (na viacerých miestach, silno ap.) poraniť al. poškodiť: d-la jej tvár;
d. nábytok

// doškrabať sa, doškriabať sa: d. sa na tŕňoch

došľahať dok.

1. (na viacerých miestach, silno ap.) vyšľahať, došibať: chrbát d-ný remeňom

2. šľahaním, šľahnutím, ostrým nárazom ap. poznačiť al. poškodiť: vetrom d-ná tvár;
krúpy d-li kvety

nedok. došľapovať

došliapať -e -u dok.

1. šliapaním (silno) poškodiť, pošliapať: d. trávnik

2. expr. chôdzou sa dostať (do cieľa), dôjsť: d. na kopec

došliapnuť -e -u -pol dok. šliapnuť (celým chodidlom), dostupiť: nemôže d. na boľavú nohu;

došlý príd. admin. kt. došiel, dôjdený, prijatý: d-á pošta

došpatiť dok. hovor. (silno) zošpatiť: d. si tvár

došpiniť dok. (silno, celkom) zašpiniť: d. šaty, uterák

// došpiniť sa: celý sa d-l

došpliechať -a dok. (na mnohých miestach, silno ap.) zašpliechať, pošpliechať: auto ma d-lo

// došpliechať sa: takto sa d.!

doštenák -a m. voz s doskami na mieste rebrín

doštička -y -čiek ž. zdrob.

doštiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-štiep! dok.

1. skončiť štiepanie, prestať štiepať: d. všetky kláty

2. štiepaním porušiť (jednotu): d. latu na triesky

// doštiepať sa štiepaním sa porušiť, rozdeliť: dosky sa d-li

doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li

doštudovať dok. dokončiť štúdiá, štúdium: d. na technike;
d. učivo

doštverať sa dok. expr. namáhavo prísť, dovliecť sa: d. sa s ťažkým nákladom

došúchať sa -a dok. expr. pomaly, namáhavo prísť: ranený sa d-l k lavici

došupovať dok.

1. zastar. násilím úradne priviesť: vojaci ho d-li k veliteľovi

2. expr. rýchlo priviesť: d-l deti domov

doťahať sa dok. hovor. expr. unaviť sa, ustať, vyčerpať sa: je celý d-ný!