Význam slova "ust" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ústa úst s. pomn.

1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: veľké, široké ú., otvoriť ú., dať si cukrík do úst;
dotknúť sa (niečoho) ú-ami;
dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby

2. zool. orgán prijímania potravy niekt. živočíchov: ú. včiel, rýb

● expr. ú. ako vráta veľké;
pozerať s otvorenými ú-mi začudovane;
nevie (ani) ú. otvoriť je nesmelý;
(ne)mať čo do úst položiť, vložiť (ne)mať čo jesť;
→ odtrhnúť si od úst;
žiť z ruky do úst biedne;
→ sliny sa mu zbiehajú v ú-ach;
povedať niečo na celé, na plné ú. otvorene;
hovoriť, povedať niečo (len) na pol úst odmerane, neochotne;
vzal, zobral si mi to z úst práve som to chcel povedať;
ísť z úst do úst šíriť sa (ústne);
mať → plné ú. niečoho;

ustajniť dok. umiestniť v stajni, v maštali: spoločné u-enie dobytka;

nedok. ustajňovať

ustálene prísl.;

ustálenosť -i ž.

ustálený príd. kt. sa ustálil, stály: u-é pomery, zvyky, u. stav;
lingv. u-é (slovné) spojenie;
u. termín zaužívaný, vžitý;

ustáliť -i -ľ! dok.

1. urobiť stálym: u. ceny, u. odborné názvy

2. odb. zbaviť citlivosti voči svetlu: u. film

3. určiť (význ. 1), stanoviť: u. výšku poplatku, u. termín sobáša;

ustaľovač -a m. odb.

1. prostriedok na ustaľovanie: u. farieb, u. obrazu

2. súčiastka písacieho stroja na nastavenie okraja

nedok. ustaľovať

// ustáliť sa stať sa stálym: hladina sa u-la, počasie sa u-lo;
odb. napätie sa u-lo;

nedok. ustaľovať sa

ustanovenie -ia s. úr. nariadenie, rozhodnutie: všeobecné u., u. zákona, závetu

ustanoviť dok.

1. (úradne ap.) určiť, ustáliť, stanoviť: u. predbežný termín (zasadnutia)

2. inštitucionálne, organizačne utvoriť, vymenovať: u. vládu, u. (masovú, záujmovú) organizáciu založiť

3. poveriť funkciou, vymenovať: u. niekoho za nástupcu, u. obhajcu, poručníka;

ustanovizeň -zne ž. inštitúcia (význ. 1): kultúrna, sociálna u.

ustanovovací príd. ktorým sa niečo ustanovuje: u. dekrét

nedok. ustanovovať

// ustanoviť sa vzniknúť, utvoriť sa: nová vláda sa u-la, u-l sa prípravný výbor;

nedok. ustanovovať sa

ustanovujúci príd.: u-e valné zhromaždenie, u. zjazd na ktorom sa niečo ustanovuje

ustarane prísl.;

ustaranosť -i ž.

ustaraný príd. kt. má starosti; svedčiaci o starostiach; utrápený, ustarostený: u-í rodičia;
u. pohľad;

ustarostene prísl.;

ustarostenosť -i ž.

ustarostený príd. ustaraný, utrápený: bezradní, u-í ľudia;
u-á tvár;

ustať¹ -ne -nú dok. vyčerpať sa námahou, unaviť sa: u-l po dlhej ceste;

ustať² -ne -nú dok. prestať (význ. 1, 2): boj u-l;
dážď, vietor u-l utíchol;
bez u-nia neprestajne, ustavične;

ustáť sa ustojí ustoja ustáty dok. (o tekutine) státím nadobudnúť očakávané vlastnosti: u-ty roztok

// ustáť iba v spoj. so slovesami dať, nechať: dať, nechať u. polievku

ustato prísl.;

ustatosť -i ž.

ustatý príd. kt. ustal, unavený; svedčiaci o únave: u-é kone, u. životom;
u. pohľad

● expr. u. na smrť, ako kôň, ako pes veľmi;

ústav -u m.

1. ved., bádateľská inštitúcia; jej budova, inštitút: výskumný ú., teoretické ú-y, u-y Slovenskej akadémie vied

2. ustanovizeň s praktickým ver. zacielením; jej budova: liečebný ú., ú. sociálnej starostlivosti, pohrebný ú.

3. v min. typ školy: učiteľský ú.;

ústava -y ž. zákl. zákon štátu, konštitúcia: Ú. Slovenskej republiky;
Ú. deviateho mája z r. 1948;

nedok. ustávať¹ -a

nedok. ustávať² -a

ustávať³ -a nedok. zaťažovať námahou, unúvať, obťažovať: nechce u. staršieho človeka

// ustávať sa: prepáč, že si sa musel u.;
neu-j(te) sa! zdvorilé odmietnutie (i iron.)

ustavične prísl.

ustavičný príd. stále prebiehajúci, neprestajný, stály: u. pohyb, u. zhon;

ústavne¹ prísl.: ú. ošetrovaný

ústavne² prísl.: ú. zabezpečené práva;

ústavnoprávny príd. týkajúci sa ústavného práva: ú. výbor Národnej rady SR

ústavnosť -i ž. stav zodpovedajúci ústave, ústavný stav: dodržiavať ú.

ústavný¹ príd.: ú. plán, ú-é úlohy;
ú-á starostlivosť, liečba;

ústavný² príd.: ú-é právo, ú-é záruky, ú-é slobody;
ú. zákon;
Ú. súd SR;

ústavodarný príd. kt. je oprávnený vypracovať a vyhlásiť ústavu: u-é národné zhromaždenie;
ú-á moc na základe ktorej sa vyhlasuje ústava

uštedriť dok. (štedro) dať: príroda nám u-la hojnosť plodov;

nedok. uštedrovať

ústie -ia s. miesto, v kt. sa končí niečo ťahajúce sa obyč. v pozdĺžnom smere: ú. plynovodu;
anat. ú. tepny;
hut. ú. vysokej pece nakladací otvor;
ú. rieky miesto, kde sa končí tok rieky

nedok. ustielať -a

uštipačne prísl.;

uštipačnosť -i ž.

uštipačný príd. posmievačný (význ. 1, 2), posmešný, štipľavý: poznámky u-ých ľudí;
u. tón;

uštipnúť -e -ú -pol dok. poštípať (význ. 2): u-la ho osa;

● expr. vyskočil ako (hadom) u-tý prudko

ústiť -i nedok. mať ústie, vyúsťovať; (o rieke) vlievať sa, vtekať: ulica ú-i na námestie, kanál ú-iaci do rieky;
Dunaj ú-i do Čierneho mora

ustlať -telie -telú -teľ! -tý/-ný dok. postlať (význ. 1): u. posteľ;
u. si na lavici, na gauči

● ako si u-š, tak si → ľahneš;
nemať na → ružiach u-té/u-né;

ústne prísl.: u. vyjadrený;

ústny príd.

1. k ústa: ú-a dutina;
ú-a voda

2. vyjadrený ústne, op. písomný: ú. dohovor, ú-a skúška;
ú-e podanie tradícia;

ústočká -čiek s. pomn. zdrob.

ustráchane, ustráchano, ustrachovane, ustrachovano prísl.;

ustráchanosť, ustrachovanosť -i ž.

ustráchaný, ustrachovaný príd. ustrašený;

ústranie -ia s.

1. miesto ležiace bokom, v úzadí: chalúpky v ú-í

2. odlúčenosť od ruchu, samota: žiť v ú-í, utiahnuť sa do ú-ia

ustrašene prísl.;

ustrašenosť -i ž.

ustrašený príd. kt. sa bojí; svedčiaci o strachu; vystrašený, ustráchaný, ustrachovaný: u-é dieťa;
u-é oči;

ustrážiť -i dok. strážením ochrániť al. obmedziť v konaní, ustriehnuť: nezbedné deti sa dajú ťažko u.

ústredie -ia s. centrálne miesto (inštitúcia al. orgán); centrum, stredisko: osvetové ú., pracovať v ú-í;
anat. nervové, zrakové ú.

ústredňa -e ž. miesto, v kt. sa sústreďuje al. v kt. sa riadi nejaká činnosť; centrála: telefónna ú., kriminálna ú.

ústredne prísl.: ú. ovládaný systém

ústredný príd.

1. ležiaci v strede; základný (význ. 2), hlavný, centrálny: ú-á budova, ú. bod;
ú. problém, ú-á postava románu

2. inštančne najvyšší, majúci riadiacu funkciu, centrálny: ú-é orgány štátnej správy, ú-é úrady, ú. riaditeľ

3. sústredený na jednom mieste, centrálny: ú. archív;
ú-é kúrenie vykurovanie;

ústretovo prísl.: pristupovať k rokovaniam ú.;

ústretovosť -i ž.

ústretový príd. ochotný vyjsť v ústrety, ochotný vyhovieť; svedčiaci o tom: ú. človek;
ú. krok, ú-é rozhodnutie, stanovisko;

ústrety v príslov. spoj. ísť, vyjsť niekomu v ú. oproti;

ustrica -e -ríc ž. morský mäkkýš vyhľadávaný ako pochúťka, zool. Ostrea

ustriehnuť -e -u -hol dok.

1. striehnutím ochrániť, ustrážiť: u. ovocie v záhrade

2. vystriehnuť; vystihnúť: zlodeja neu-š;
nemohol u. (ten) pravý okamih

ústrižok -žka/-žku m.

1. odstrihnutý kúsok: ú. papiera, ú-y látky

2. časť tlačiva určená na oddelenie, odtrhnutie (pri kontrole ap.), kupón: ú. vstupenky, šekový ú.

ústrk -u obyč. mn. m. krivda, odstrkovanie, príkorie: znášať ú-y

ustrnúť -ie -ú dok. kniž.

1. (o deji) zastať (význ. 2), zastaviť sa, prestať: pohyb u-l na mŕtvom bode;
u. vo vývine prestať sa vyvíjať

2. (o osobách) zmeravieť (význ. 2), stŕpnuť: u. hrôzou, od hrôzy

ustrnuto prísl.;

ustrnutosť -i ž.

ustrnutý príd. kniž.

1. kt. ustrnul (vo vývine), meravý, nehybný: u-é dogmy

2. zmeravený, stŕpnutý; zarazený: stál u. (od strachu);

ústroj -a m. časť organizmu s osobitnou funkciou, orgán (význ. 1): zažívacie u-e, pohlavný ú.

ustrojenie -ia s. kniž. usporiadanie, sústava: psychické u. človeka

ústrojenstvo -a s. kniž.

1. tráviace ú., anat. tráviaca sústava;
pohybové ú., anat. pohybová sústava

2. pohonné ú., tech. pohonný mechanizmus

ústrojne prísl. k 2: ú. utvorený v súlade so systémom;

ústrojnosť -i ž.

ústrojný príd.

1. živočíšneho al. rastlinného pôvodu, organický: ú-é látky

2. vzájomne súvisiaci, účelne usporiadaný, organický: ú. prvok (štruktúry), ú. celok;

ústup -u m. ustúpenie (význ. 1 – 4), ustupovanie: bezhlavý ú., prinútiť nepriateľa, súpera na ú.;
odb. ú. ľadovcov;
dať sa na ú. začať ustupovať

□ byť na ú-e strácať sa, zanikať;

ústupčivo prísl.;

ústupčivosť -i ž.

ústupčivý príd. kt. má sklon ustúpiť: ú. človek;
ú-á povaha;

ustúpiť -i dok.

1. pokročiť, pohnúť sa smerom dozadu al. nabok, odstúpiť: u. o krok, u. z cesty vyhnúť sa;

2. stiahnuť sa (späť) pred nátlakom, silou ap.: u. pred nepriateľom, povstalci u-li do hôr, u. presile

3. zmenou stanoviska čiastočne vyhovieť; urobiť ústupky (v prospech iného): tvrdohlavý človek ťažko u-i, mladší by mal u. staršiemu;
u. od pôvodného plánu upustiť, odstúpiť

4. prestať sa vyskytovať; pominúť: more postupne u-lo z pevniny;
choroba, horúčka u-la

● múdrejší u-i;

ústupok -pku m. čiastočné vyhovenie (popustením zo zásad): politické ú-y, dosiahnuť cieľ za cenu ú-ov

□ robiť ú-y ustupovať, povoľovať

nedok. ustupovať

ústupový príd.: ú-á cesta

uštvať -e -ú dok.

1. štvaním (význ. 1) vysiliť: u. zver

2. expr. unaviť, vyčerpať, umoriť: u. súpera;
byť u-ný po celodennej práci

// uštvať sa expr. unaviť sa, vyčerpať sa, ustať: u. sa behaním za nákupmi

úšust -u m. strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa kameňmi; strmina, zráz