Význam slova "dov" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. dovádzať -a

dováľať -a dok.

1. váľaním dopraviť (do cieľa), dogúľať: d. klát k bráne

2. expr. (váľaním) zašpiniť, uváľať: d-ný kabát

// dováľať sa:

1. poleno sa d-lo k ceste

2. expr. d-l sa v blate

dovaliť -ľ! dok. dogúľať (význ. 2), dováľať: d. obrovský kameň

// dovaliť sa expr. dohrnúť sa, prihrnúť sa: d-lo sa vojsko

dovandrovať dok. expr. prísť, privandrovať: d-l k nám z juhu

nedok. dovárať -a

// dovariť sa úplne sa uvariť: fazuľa sa d-la;

nedok. dovárať sa

dovariť dok.

1. skončiť varenie, prestať variť: d. obed

2. úplne uvariť: zemiaky nie sú d-ené;

nedok. dovážať -a

// doviezť sa prísť dopr. prostriedkom, pricestovať: d. sa autobusom

dovážiť -i dok.

1. doplniť do potrebnej váhy: ned-ené vrecko paradajok

2. skončiť váženie, prestať vážiť: nevládze všetko d.;

dôvažok -žku m. čo sa pridá na dováženie: pridať kus mäsa ako d. navyše

● na d. okrem toho, navyše

nedok. dovažovať

dovčera prísl. do včerajšieho dňa, do včerajška

dovedna

I. prísl. dohromady (význ. 1 – 3), dokopy: zviazať, zmiešať niečo d.;
zabávali sa d.;
to je d. 50 korún

□ dať d. spojiť

II. čast. (v zápornej vete) vlastne, veď, dohromady, dokopy: d. o nič nešlo

dôvera -y ž. náklonnosť veriť, viera: d. k rodičom;
d. v spravodlivosť;
stratiť d-u

□ mať d-u k niekomu dôverovať;
mať d-u (u) niekoho byť dôveryhodný

dôverčivo prísl.: d. pozerať;

dôverčivosť -i ž.

dôverčivý príd. kt. ľahko dôveruje; svedčiaci o tejto vlastnosti: d. človek;
d. postoj;

dôverne prísl.: d. poznať niekoho;
d. povedať;

dôverníčka -y -čok ž.

dôverník -a mn. -ci m.

1. kto nám je dôverný, blízky: hľadať útechu u svojho d-a

2. poverený zástupca organizačnej jednotky: domový d.;
d. polície konfident;

dôvernosť -i ž.

1. k dôverný

2. dôverná vec: len nijaké d-i!

dôverný príd.

1. kt. má našu dôveru, blízky; svedčiaci o dôvere: d. známy, d. kamarát;
d-é pohladkanie

2. osobne blízky, intímny: udržiavať d. vzťah, d-é styky s niekým

3. vzbudzujúci vzájomnú dôveru: d-é prostredie rodiny

4. neprístupný verejnosti, neverejný, tajný: d-á informácia, d. rozhovor;

dôverovať nedok. mať dôveru k niekomu, k niečomu, veriť: d. synovi, d. v úspech;
musíš si viac d.

dôveryhodne prísl.;

dôveryhodnosť -i ž.

dôveryhodný príd. hodný dôvery, spoľahlivý: d. známy;

doveslovať dok. veslovaním sa premiestniť (k cieľu): d. k brehu

dôvetok -tku m. dodatočná poznámka

dovi cit. subšt. dovidenia

doviať -veje -vejú dok.

1. viatím dopraviť, priviať: vietor d-l oblaky, búrku

2. prestať viať: studený vietor d-l

● expr. aký vietor ťa sem d-l? ako si sa sem dostal?

dovidenia, pís. i do videnia cit. pozdrav pri rozlúčke

dovidieť -í -ia dok. zrakom dosiahnuť (po istú hranicu): d-í do najbližšej dediny;
už ned-í slabo vidí

nedok. dovierať -a

// dovrieť sa: okno sa d-lo;

nedok. dovierať sa: dvere sa nedovierajú

doviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dopraviť, priviesť: d. chlapca do školy;
čo ťa sem d-lo? kontaktová formula

2. pričiniť sa o niečo, spôsobiť, zapríčiniť, priviesť: d. dakoho do zúfalstva, d. štát k, do rozkvetu

● kde nás to d-ie? ako sa to skončí?

doviezť -vezie -vezú -viezol dok.

1. vozidlom dopraviť, priviezť: d. nábytok autom, na aute

2. získať (tovar) zo zahraničia, priviezť, importovať, op. vyviezť: d. železnú rudu, obilie;

dovliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok. privliecť (význ. 1 – 4): d. suchý strom;
expr. d. trestancov priviesť;
d-l z cesty angínu

// dovliecť sa expr. s námahou, pomaly prísť: horko-ťažko sa d-l k lavici

dovnútra

I. prísl. do vnútorného priestoru, do vnútrajška, dnu: tlačiť sa d., pozerať d.

II. predl. s G vyj. smerovanie do vnútrajška: dostať sa d. domu

dôvod -u m. to, o čo opierame svoje rozhodovanie, myslenie, konanie: máš na to nejaké d-y? bez d-u sa nahnevať;
d. prerušiť styky;
d-y žiadosti

□ uviesť d. (d-y) odôvodniť;

dôvodiť nedok. uvádzať dôvod(y), odôvodňovať: d-l tým, že nemal peniaze;
presvedčivo d-l, že ...

dôvodne prísl.

dôvodný príd. kniž. opodstatnený, oprávnený, odôvodnený: d-é podozrenie;

dôvodový príd.: d-á správa

dovolať sa dok.

1. volaním dosiahnuť (cieľ): d. sa kamaráta, d. sa rady;
chce sa d. domov (telefónom)

2. domôcť sa, docieliť, dosiahnuť: d. sa pravdy, spravodlivosti;

nedok. dovolávať sa -a

dovolenie -ia s. povolenie, súhlas: požiadať o d.;
s d-m zdvorilostná formula

□ mať d.

dovolenka -y -niek ž. dočasné uvoľnenie z pracoviska (najmä na zotavenie): riadna, mimoriadna, materská d.;
žiadať o d-u

dovolenkár -a m. hovor. kto dovolenkuje: je tu veľa d-ov

dovolenkovať nedok. prežívať (rekreačnú) dovolenku: tohto roku d-me v Tatrách

dovoliť -ľ! dok. dať súhlas, povolenie, pripustiť, umožniť: vedúci mu d-l pracovať doma;
zdravotný stav mi to ned-í;
rodičia mu d-ia všetko;
d-ľ(te)! zdvorilé požiadanie;
expr. (no) d-ľ(te)! prejav nesúhlasu;

nedok. dovoľovať

// dovoliť si

1. odvážiť sa, opovážiť sa, trúfnuť si: druhý raz si to ned-ľ! d-l som si (pozdraviť Vás) zdvorilostná formula

2. dožičiť si, dopriať si: d. si prepych;
môžu si to d.;

nedok. dovoľovať si: to si ned-uj! ohradenie sa

dovoz -u m. dovážanie, dovezenie (význ. 1, 2): d. dreva z hory;
platiť za d.;
d. banánov import, op. vývoz;
látky z d-u;

dovozca -u mn. -ovia m. kto dováža (tovar zo zahraničia), op. vývozca: hlavný d. potravín

dovozné s. poplatok za dovoz: výška dovozného

dovozný príd.: d-á cena

dovrávať -a nedok. dohovárať; vyčítať: d-l mu, aby ta nešiel;
d-l mu pre jeho správanie

// dovrávať sa dohovárať sa: d. sa s rodičmi

dovravieť -í -ia dok. dohovoriť (význ. 1): nedali mu d.

// dovravieť sa dohovoriť sa, dohodnúť sa: d-li sa, že pôjdu

dovrchu

I. prísl.

1. smerom hore, dohora, nahor, op. dolu: ísť, kráčať d., dvíhať d.

2. do plna, úplne, celkom: naplniť hrniec d.;
naložiť voz d. kopcom

II. predl. s G vyj. smerovanie navrch al. umiestnenie navrchu: tekutina siahala d. pohára

dovrieť² -ie -ú dok. prestať vrieť: polievka d-la

dovrieť¹ -ie -ú dok. úplne zavrieť: ned-etá brána;

dovŕšiť -i dok. dokončiť, skončiť, zavŕšiť: d. skladbu, d. prácu, víťazstvo, d. 50. rok života;

nedok. dovršovať

// dovŕšiť sa: rok sa d-l, dielo sa d-lo;

nedok. dovršovať sa

dovŕtať -a dok.

1. na viacerých miestach, silne ap. prevŕtať, prederaviť: d. dosku, stenu

2. skončiť vŕtanie, prestať vŕtať: musíme diery, otvory d.

// dovŕtať sa vŕtaním dosiahnuť: d. sa vody

dovtedajší príd. trvajúci, platný dovtedy: d-ie zákony, názory

dovtedy zám. ukaz. príslov. dotiaľ: d. trvalo presvedčenie, že ...;
zostaneme d., kým bude treba

dôvtip -u m. bystrosť mysle, pohotovosť úsudku, ostrovtip: vynikať d-om;
byť bez d-u

dovtípiť sa -i dok. prísť na niečo, domyslieť sa: d-l sa, ako sa to stalo

dôvtipne prísl.;

dôvtipnosť -i ž.

dôvtipný príd. majúci dôvtip, bystrý, vynachádzavý, dômyselný; svedčiaci o dôvtipe: d. zlepšovateľ;
d-á konštrukcia;

dovysoka prísl. do výšky, vysoko: vyletieť d., čnieť d.

ambasádový príd.

anódový príd.

autostrádový, autostrádny príd.

čokoládový príd.: č-é bonbóny, č-á vôňa;
č-á farba tmavohnedá ako čokoláda

dekádny, dekádový príd.: d-y plán

dvojprúdový príd. obsahujúci, majúci 2 prúdy: d-á cesta

fasádový, fasádny príd.

jódový príd.: j. roztok, j-á tinktúra

kaskádový príd.

katódový príd.

kódový príd.: k-á skratka;
k-é relé

kolonádový príd.: k. most

limonádový príd.: l-á chuť;

marmeládový príd.

pádový príd. k 5: p-é prípony

palisádový príd.: p-á pevnosť

plédový príd.

promenádny, promenádový príd.: p. koncert

prúdový príd.: p. spôsob stavania, p-á výroba s plynulým nadväzovaním úkonov;
p. motor;

pyramídový príd.

samospádový príd.: s-é potrubie, zavlažovanie

serenádový príd.

silnoprúdový príd. elektrotech. týkajúci sa elektr. prúdu s vys. napätím: s. kábel

slaboprúdový príd. elektrotech.: s-á elektrotechnika používajúca elektr. prúd s nízkym napätím

sódový príd.: s-á voda sódovka

spádový príd. k 2: s-é koryto;
s-á obec v kt. sa sústreďuje št. správa, služby ap. pre okolité obce;
s-á nemocnica pre okolité obce

stádový príd.: s. inštinkt;

štvorprúdový príd. kt. má 4 prúdy: š-á cesta pre 4 prúdy vozidiel

torpédový príd.: t-á loď

tvídový príd.: t-é sako, t. kostým