Význam slova "di" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

diskrétny príd.

1. zachovávajúci takt, ohľaduplnosť, mlčanlivosť ap.; svedčiaci o tom, op. indiskrétny: byť málovravný a d.;
d. pohľad

2. nenápadný, nevtieravý, mierny, jemný: d-e svetlo, d-a hudba, vzorka

3. odb. nespojitý; oddelený: d. prvok;

diskriminácia -ie ž. diskriminovanie: obchodná, rasová d.;
politika d-ie;

diskriminačný príd.: d-é kroky

diskriminovať nedok. i dok. neprizn(áv)ať plné práva, výhody: d. partnera v obchode

diškurovať, zried. diškurovať sa nedok. hovor. zhovárať sa, rozprávať sa, debatovať, besedovať: d. o politike

diškurz -u m. hovor. rozhovor, debata: ísť na d. k priateľke

diskusia -ie ž. výmena názorov na istú vec, rokovanie, rozprava, beseda, debata: d. o prednáške, zapojiť sa do d-ie;
to je bez, mimo d-ie o tom nemožno pochybovať;

diskusný príd.: d. večer

diskutabilný príd. hodný uváženia, sporný: d-é tvrdenie;
je d-é, či je takéto riešenie vhodné

diskutér -a m. kto diskutuje, diskutujúci;

diskutérka -y -rok ž.

diskutovať nedok. zúčastňovať sa v diskusii, viesť diskusiu (s niekým), rokovať, debatovať: d. o návrhu, d. so spolupracovníkmi

diskutujúci m. diskutér: príspevky d-ich

diskvalifikácia -ie ž. diskvalifikovanie: občianska, odborná d. partnera (v polemike);
d. športovca (za priestupok)

diskvalifikovať dok. i nedok. pre porušenie noriem vylúčiť, vylučovať z prostredia, spoločenstva, zo (šport.) súťaže ap.: politicky d. protivníka;
d-ný pretekár

// diskvalifikovať sa: d. sa svojím vystupovaním

dislokácia [-zl-] -ie ž. rozmiestnenie, rozmiestňovanie, rozloženie: d. pracovných síl, vojsk;

dislokačný príd.: d-á komisia

disonancia [-so-] -ie ž. nesúzvuk tónov;

disonančný, disonantný príd.: d-é akordy

dispečer -a m. kto pomocou osobitného zariadenia centrálne riadi prevádzku vo výr., doprave ap.;

dispečerka -y -riek ž.;

dispečerský príd.: d. pult

dispečing -u m.

1. odb. ústredné riadenie chodu výroby, dopravy ap. pomocou telekomunikačných a iných zariadení: dopravný d.

2. hovor. dispečerské stredisko

dišpenz -u m. oslobodenie od povinnosti práv. rázu: žiadať (o) d.

displej -a m. odb. elektronické zariadenie na vizuálne zobrazenie istej informácie; zobrazovacia jednotka

disponovane: spevák nepôsobí d.;

disponovanosť -i ž.: herecká d.

disponovaný príd. majúci dosť teles. al. duš. síl, schopností ap., op. indisponovaný: strelecky d. hráč;

disponovať nedok. mať k dispozícii; voľne narábať: veliteľ d-je pridelenými vojakmi;
d. peniazmi

dispozícia -ie ž.

1. možnosť použiť: mať, dať k d-ii údaje, literatúru;
byť k d-ii niekomu

2. obyč. mn. vlohy, predpoklady, schopnosti: duševné a telesné d-ie;
d-ie na funkciu;
d-ie na cukrovku náklonnosť

3. pokyn, smernica, úprava, príkaz: písomná d.;
postupovať podľa d-ií

4. odb. rozvrhnutie, rozdelenie, plán: d. prízemia

□ mať k d-ii disponovať;

dispozičný príd.: d. fond, d-é právo;
d-é činitele;
d-é riešenie zariadenia

disproporcia -ie ž. neúmernosť, nepomer: d-ie v hospodárstve, medzi ponukou a dopytom;

disproporčný príd.

dišputa -y -pút ž. (odb.) diskusia: filozofická d.

dištanc -u m. hovor. dištancia: držať niekoho na d.

□ zachovávať d. dištancovať sa;
mať d. byť dištancovaný

dištancia -ie ž. vzdialenosť, odstup: udržiavať d-iu;

dištančný príd.

dištancovať dok. i nedok. nepripustiť, nepripúšťať k niekomu, vzdialiť, vzďaľovať: d. dieťa od kolektívu;
byť d-ný mať zákaz činnosti (obyč. pretekárskej)

// dištancovať sa zachov(áv)ať odstup: d. sa od zradcov

distingvovane prísl.;

distingvovanosť -i ž.

distingvovaný príd. jemný, vyberaný, uhladený: d-á dáma, d. vkus, prejav;

dištinkcia -ie ž.

1. obyč. mn. znak hodnosti: dôstojnícke d-ie

2. kniž. odlišnosť, rozdiel: to je závažná d.;

dištinktívny príd.: d-a platnosť

distribúcia -ie ž.

1. distribuovanie (tovaru al. iných hodnôt): d. zeleniny, učebníc, d. národného dôchodku

2. hosp. útvar zaisťujúci rozdeľovanie: nastúpiť do d-ie;
práca d-ie;

distribučný príd.: d. sklad

distribuovať -uuje -uujú nedok. i dok. rozdeľovať, rozdeliť (význ. 4): d. materiál, finančné prostriedky

distributér, distribútor -a m. kto vykonáva distribúciu (rozdeľovanie, rozmiestňovanie tovaru ap.): d. minerálok, d. kníh;

distributérka -y -rok, distribútorka -y -riek ž.;

distributérsky, distribútorský príd.

dištrikt -u m.

1. územnosprávna jednotka (v niekt. krajinách)

2. cirkevnosprávna oblasť v ev. cirkvi;

dištriktový, dištriktuálny príd.: d. biskup

div -u

I. m.

1. zázrak, čudo: robiť, stvárať d-y;
d-y prírody;

2. prekvapenie, začudovanie, údiv: od d-u nemohol nič povedať;
nevychádzať z d-u

● → ôsmy d. sveta;
expr. d. divúci a) veľké čudo b) veľké prekvapenie

II. vetná prísl. obyč. so záporom vyj. hodnotiaci postoj k výpovedi, nečudo, nie čudo: nie d., že sa nahneval;
zaspal, a ani nie d.

III. i div že čast. so záporom obmedzuje platnosť výrazu, len-len že nie, dobre že nie, skoro, takmer: d. sa nerozplakal;
chodí ta d. (že) nie každý deň

diváčka -y -čok ž.;

divácky príd. i prísl.: d-a priazeň;
d. úspešný film

divadelne prísl.;

divadelníctvo -a s. div. umenie: grécke d.;
dejiny d-a;

divadelník -a mn. -ci m. pracovník v divadelníctve: dramatici a d-i

divadelnosť -i ž.;

divadelný príd.: d. súbor;
d-á sezóna;
d-é umenie;
d-é gesto nepresvedčivé;

divadielko -a -lok s. zdrob. k 1, 2, 4

divadlo -a -diel s.

1. inštitúcia predvádzajúca dram. diela; budova, miesto na ich predvádzanie: Slovenské národné d., ochotnícke d.

2. div. predstavenie: nacvičovať d.;
pouličné d. hrané na ulici;

3. dram. umenie: grécke d.;
pestovať d.

4. expr. niečo pozoruhodné na pohľad: urobiť niekomu d.;
to bolo d.!

divák -a mn. -ci m. kto pozerá na (umel.) predstavenie, program, zápas ap.: televízni d-i;
potlesk d-ov;

diváky m. iba v príslov. výraze na d. expr.: prísť, zbehnúť sa na d. obzerať (niečo nezvyčajné)

diván [d-] -a m. zastaráv. pohovka; kanapa: ležať, sedieť na d-e;
operadlo d-a;

divánik -a m. zdrob.

dívať sa -a nedok.

1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

● → pozerať sa

divergencia -ie ž. odb. rozbiehanie, odchýlka, odklon, op. konvergencia;

divergentný príd. rozbiehavý, odlišný, nezhodný: d. vývin, d-é tendencie

diverzant -a m. záškodník, rozvratník: odhaliť d-ov a špiónov;

diverzantský príd.: d-á činnosť, skupina

diverzia -ie ž. záškodnícka, rozvratná činnosť al. čin: hospodárska d.;
robiť d-iu;

diverzifikácia -ie ž. publ. rozrôznenie, rozčlenenie: d. poľnohospodárskej výroby; d. kapitálu

diverzný príd.

diviačí príd.: d-ie kly

diviačica -e -čic ž.;

diviak -a mn. N a A -y m. divo žijúca sviňa, divá sviňa;

dividenda -y -dend ž. fin. podiel na čistom zisku vyplatený účastinnou spoločnosťou za každú účastinu podľa určeného percenta jej nominálnej hodnoty; výnos z účastiny;

dividendový príd.

divieť -ie -ejú nedok.

1. stávať sa divým (význ. 3): záhrada pustla, d-la

2. byť divý, vystrájať, vyčíňať, zúriť: víchrica d-la;
d-ejúce obecenstvo

3. expr. vášnivo túžiť, šalieť, blázniť sa: dievčence za ním d-li

divina -y ž.

1. hromad. divá zver, zverina

2. mäso z nej

diviť sa nedok. čudovať sa: d-í sa, že je neskoro;
vôbec sa mu ned-m;
niet sa čo d., že ...

● div sa, čuduj sa svete ako vsuvka má význ. predstav(te) si!

divízia -ie ž.

1. zväzok útvarov a jednotiek rovnakého druhu al. rozlič. druhov vojsk na plnenie samostatných úloh: tanková d.

2. šport. súťaž (nižšia ako liga): hrať v d-ii;

divízny príd.

divne, divno prísl. i vetná prísl.: d. vyzerať;
d. si obzerať niekoho;
je mu akosi d.

divný príd. čudný (význ. 1, 2): d-é časy, d-á predtucha;
bol to d. človek;
bolo mu d-é, že sa schoval;

divo prísl.: d. rásť, žiť, týčiť sa, smiať sa;
d. oblečený;

divoch -a mn. -si m.

1. divý, necivilizovaný človek, príslušník primitívneho kmeňa: žil medzi d-mi

2. divý, neskrotný človek: rozgurážený d.

3. expr. samotársky človek: nepôjde k nim, to je d.;

divočina -y -čín ž. divá príroda: nepreniknuteľná, pustá d.

divoko prísl.: d. sa týčiť, rútiť;
d. objať niekoho;

divokosť -i ž.

divoký príd.

1. divý (význ. 1, 3, 4, 5): d-í obyvatelia osady;
d-é skaliská, d. západ neskoršie osídlená oblasť v USA;
d. tanec;
d-á hudba

2. publ. protiprávny, protizákonný: d-é skládky;

divoška -y -šiek ž.;

divošský príd.: d-é obyčaje;

divošstvo -a s.

divosť -i ž.

divotvorne prísl.

divotvorný príd. kniž. čarodejný, čarovný, zázračný: d-é slovo, d. účinok;

divúci príd.

● expr. → div. d.

divý príd.

1. necivilizovaný, primitívny, divošský, divoký: d-é barbarské kmene

2. voľne v prírode žijúci, rastúci: d-á zver;
d-á sviňa diviak;
d-á hruška neštepená;
d. mak;
d-é huby jedovaté, nejedlé

3. prírodne daný, človekom nesformovaný, neupravený, divoký: d-á strmina, d. prales

4. nespútaný, bujný, prudký, zúrivý, divoký: d. vietor, d-á nenávisť, d. výraz tváre;
šport. preteky na d-ej → vode

5. expr. krikľavý, výstredný, nápadný, divoký: d-é oblečenie, d-á skladba

● expr.: bežať, robiť ap. ako d. veľmi, intenzívne;
byť d. do niekoho, niečoho, za niekým, niečím vášnivo túžiť;

dixieland [-ksile-] -u m. pôv. černošská severoamer. nástrojová hudba;

dixielandový príd.: d. orchester

dizajn, pôv. pís. design -u m. (angl.) výtvar. riešenie priemyselného výrobku; jeho vzhľad: mať pekný d.

dizajnér, pôv. pís. designer -a m. kto robí dizajn;

dizajnérsky príd. i prísl.: d-e oddelenie (závodu);
d. pekné riešenie;

dizajnérstvo -a s. práca, zamestnanie dizajnéra

dizertácia -ie ž. vedecká rozprava: doktorská d., obhájiť d-iu;

dizertačný príd.: d-á práca dizertácia

blúdiť -i nedok.

1. pohybovať sa po nesprávnej ceste: b. v noci vo veľkom meste

2. chodiť bez cieľa, túlať sa, potulovať sa; (o veciach) pohybovať sa sem a ta: b. po uliciach, ulicami, po svete;
oči mu b-ia;

3. pohybovať sem a ta: b-i očami, zrakom po miestnosti

4. mýliť sa: vedecké, názorové b-enie

brieždiť sa -i neos. nedok. svitať, rozvidnievať sa: vstávať pred b-ením, na b-ení;

cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného

dláždič -a m. kto dláždi: na ceste pracujú d-i;

dlaždička -y -čiek ž.

1. zdrob. k dlaždica

2. dlaždica

dláždičský príd.: d-é práce

dláždiť -i -žď/-i! nedok. pokrývať dlažbou: d. cestu i pren. pripravovať podmienky

domliaždiť -i -žď/-i! dok. mliaždením poškodiť: d. ruku, d-ené auto

dráždiť -i drážď/-i! nedok.

1. nútiť reagovať, nutkať na niečo: jedlo d-i zmysly;
dym d-i oči;
neos. d-i ma na kašeľ

2. znepokojovať, popudzovať, rozčuľovať: d. rodičov správaním, d. zviera v klietke;
hlasné prejavy ho d-ia

mliaždiť -i -žď/-i! nedok. drviť, rozpúčať, gniaviť: m. hrozno, m. hmyz

nazhromaždiť -žď/-i! dok. nahromadiť: n. (si) zásoby, n. dôkazy, n. skúsenosti

// nazhromaždiť sa: n-lo sa veľa problémov

odsúdiť -i dok.

1. (na súde) uznať za vinného a vyniesť trest: o-li ho na tri roky odňatia slobody, na smrť;
podmienečne o-ený za krádež

2. ostro odmietnuť, zavrhnúť: o. výtržnosti mládeže;
jeho správanie zaslúži o-enie

3. predurčiť (na niečo nepríjemné): plán o-ený na neúspech, rastliny o-ené živoriť;

parádička -y -čiek ž. zdrob. expr.

● robiť p-y predvádzať sa (napr. v šport. hre)