Význam slova "chý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

chyba -y chýb ž.

1. niečo nesprávne, omyl: jazyková, tlačová ch.;
urobiť, opraviť ch-u;
vedieť báseň bez ch-y veľmi dobre

2. (menšie) porušenie (povrchu) niečoho, kaz, nedostatok: kolaudačná, výrobná ch., ch. materiálu, ch. v látke

3. záporná vlastnosť povahy človeka: ch. charakteru;
mať ch-y, vedieť o svojich ch-ách

4. úchylka od normálneho stavu: telesná, vývojová, srdcová ch.

● → učiť sa na vlastných ch-ách;

chýbať -a nedok.

1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho, nedostávať sa, nedochodiť, nemať: ch-jú mu peniaze, ch-a mu zub, noha;
ch-a mu otec;
ch-jú jej vitamíny

2. byť neprítomný: ch. na vyučovaní, na schôdzke

● iron. to nám ešte ch-lo! rozhorčenie nad niečím nepríhodným;
expr. to by (tak) ešte ch-lo! nesúhlas;
→ veľa nech-lo;
len → vlások ch-l;
nič mu nech-a, iba vtačie mlieko má sa veľmi dobre;

opak. chýbavať -a

chybička -y -čiek ž. zdrob.

chybieť -í -ia nedok. chýbať

chybiť dok.

1. urobiť chybu, pomýliť sa: ch. v rátaní;
uznáva, že ch-l

2. minúť, netrafiť, nezasiahnuť: ch. cieľ

chybne prísl.;

chybný príd.: ch. tovar, výrobok, zrak;
ch. názor, ch-é rozhodnutie, urobiť ch. krok;

chybovať nedok. chýbať

chybovosť -i ž. počet chýb

chýliť -i -ľ! nedok. skláňať, schyľovať, nahýnať, nakláňať: ch. hlavu

// chýliť sa

1. skláňať sa, schyľovať sa, nakláňať sa: konáre sa pod ťarchou ovocia ch-ia k zemi, slnko sa ch-i k západu

2. schyľovať sa (význ. 2): práca sa ch-i ku koncu;
neos. ch-i sa k večeru zvečerieva sa

chýr -u m.

1. zvesť šíriaca sa ústnym podaním, novina, správa: nepravdivý ch., rozniesol sa ch., kolujú ch-y

2. povesť (význ. 3), zvuk: mať dobrý, zlý ch.

● ani ch-u (, ani slychu) (p)o niekom, niečom niet nijakých správ

chýrečne prísl.

chýrečný príd. hovor. chýrny: ch-é víno;

chýrne prísl.

chýrny príd. známy, povestný, slávny, vychýrený: ch. majster, lekár, ch-e mesto;

chyrovať nedok. mať zvesť o niekom al. niečom, počuť, slýchať: o niečom takom ani nech-l;
o tom málokto ch-l

chystačka -y -čiek ž. hovor. chystanie: ch. na sviatky

chystať nedok. pripravovať (význ. 1), hotoviť, strojiť: ch. večeru, prekvapenie, ch. svadbu;

opak. chystávať -a

// chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu;
ch. sa prísť hodlať;
neos. ch-á sa na dážď;
ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé;

opak. chystávať sa

chytač -a mn. -i m. živ. kto niečo chytá: ch. zveri;

chytač -a mn. N a A -e m. neživ. pomôcka na chytanie, zachytávanie niečoho, chytadlo, chyták: ch. semien, zrna

chytačka -y -čiek ž.

1. hovor. chytanie (význ. 2)

2. hra, pri kt. sa účastníci naháňajú a chytajú, naháňačka: hrať sa na ch-u

3. hovor. obratné kladenie otázok (v diskusii) s cieľom ukázať protivníkove slabiny

chytadlo -a -diel s.

1. orgán niekt. nižších živočíchov, kt. slúži na uchopenie potravy

2. chytač

chyták -a m.

1. hovor. otázka (pri skúške, výsluchu ap.) kladená s úmyslom prichytiť niekoho pri niečom

2. chytač, chytadlo

nedok. chytať

1. k 1 – 7

2. dotýkať sa, ohmatávať: nechytaj ma!

3. hovor. byť brankárom: ch. za domáci klub, ch. v zahraničí

// chytiť sa

1. uchopiť sa rukami, zachytiť sa, pridržať sa: ch. sa zábradlia, ch. sa muža pod pazuchu

2. lapiť sa, zachytiť sa: ch. sa do pasce, na udicu

3. zmocniť sa, zasiahnuť, zachvátiť: ch-la sa ho chrípka;
pleseň, hrdza sa ch-la na niečom pokryla niečo

4. začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: ch. sa do roboty, do čítania;
nemal sa čoho ch. nemal čo robiť

5. zapustiť korene, ujať sa: stromček sa ch-l

6. začať horieť, vzňať sa: papier sa ch-l;
od komína sa ch-la strecha

● ch. sa rozumu a) začať premyslene konať b) vtipne si pomôcť;
ch. sa za hlavu nevedieť si rady;
ch. sa za nos byť zahanbený;
kto sa → topí, aj slamky sa ch-í;

nedok. chytať sa

chytiť dok.

1. vziať do ruky al. rúk, (u)chopiť: ch. loptu, dieťa za ruku, ch. niekoho okolo pása

2. zmocniť sa (lovom), uloviť; pristihnúť, dolapiť; zatknúť: ch. motýľa, líšku, rybu;
mačka ch-la myš;
ch. zlodeja

3. hovor. zachytiť (význ. 7): ch. dobrú hudbu v rozhlase

4. hovor. (behom) dostihnúť: ch. vlak, začiatok predstavenia

5. hovor. dostať (význ. 3), získať: ch. nádchu, chrípku;
ch. prvú cenu (v športke)

6. zachvátiť (význ. 1, 2), zasiahnuť, zmocniť sa: ch-l ho žiaľ, kašeľ, kŕč, ch-la ju zlosť;
ovocie ch-ené od mrazu spálené;
ch-ený od slnka opálený;
expr. je ch-ený podnapitý

7. pevne priľnúť, prichytiť sa, prilepiť sa: farba, omietka ch-la;
hovor. ch-lo to prilepilo sa

● ch. niekoho do pasce, do osídel získať pre svoje zámery;
ch. niekoho za → slovo;
nevie, čo má skôr ch. do ruky nevie, čím začať;
ch. niekoho za golier oboriť sa na niekoho;
ch. niekoho pod krk začať ho biť, hrdúsiť;
ch. niečo za → správny koniec;
ch. rozum do hrsti začať rozumne uvažovať, konať;
ch. niečo pevne do rúk začať pevne viesť;

chytkať nedok. expr. (jemne) chytať

chytľavo prísl.;

chytľavosť -i ž.

chytľavý príd.

1. ľahko zápalný, horľavý: záclony sú ch-é, linoleum je ch-é

2. ľahko sa šíriaci, nákazlivý: ch-á choroba, smiech je ch.;

chytráčiť -i nedok. hovor. pejor. chytrácky konať: veľmi rád ch-l;
ch-enie mu nepomohlo

chytráčka -y -čok ž.;

chytráckosť -i ž.;

chytrácky príd. i prísl.: ch. úsmev, ch-e oči;
ch. konať;

chytráctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k chytrák

2. chytrácky čin

chytrák -a mn. -ci m. obyč. pejor. prefíkaný človek;

chytro prísl.: ch. bežať;
ch. sa pokaziť;

chytrosť -i ž.

chytrý príd.

1. rýchly, náhlivý, rezký: ch. krok, ch-á robota, ch. do roboty

2. dôvtipný, bystrý: ch-á hlava;
ch-é reči;

chyža -e ž.

1. izba

2. chatrč, domček;

chyžka -y -žiek ž. zdrob.

chyžná ž. zamestnankyňa v ubytovacích zariadeniach starajúca sa o poriadok v izbách

ach, ách cit. vyj. rozlič. pocity, napr. bolesť, zármutok, túžbu, prekvapenie: a., prebeda! a., a., čo ste vyviedli! a., horkýže (nie)! v spoj. a. tak vyj. dovtípenie, pochopenie

ch¹ [i chá] neskl. s. spoluhláska a zložkové písmeno

ch², cha cit. vyj. výsmech, pohŕdanie: ch(a), to teda sedelo

chán -a m. hist. mongolský, tatársky al. tur. vládca

chápadlo -a -diel s.

1. chytadlo (význ. 1): ch-á chobotnice

2. mechanizmus na uchopenie a prenášanie bremien: ch. žeriava;

chápadlový príd.: ch. nakladač

chápanie -ia s. utváranie predstáv o bytí, javoch na zákl. poznania; spôsob nazerania na vec, jav, ponímanie: dialektické, kresťanské ch. sveta

nedok. chápať² -e -u

// chopiť sa dok.

1. chytiť sa, lapiť sa: ch. sa zbrane

2. využiť vo svoj prospech, zmocniť sa: ch. sa príležitosti, pomocnej ruky;
ch. sa moci

3. začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho: ch. sa práce;
ch. sa velenia;

chápať¹ -e -u nedok.

1. prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť, uvedomovať si; ponímať: rýchlo, správne ch.;
ch. význam slova;
nech-m, čo tým myslíš neviem;
ch-l to ako kritiku

2. mať porozumenie: ch. ľudí, ch. ťažkosti

nedok. chápať sa

chápavo prísl.;

chápavosť -i ž.

chápavý príd. kt. ľahko chápe; svedčiaci o tom: ch. žiak;
je ťažko ch.;
ch. pohľad;

cháska -y -sok ž.

1. zdrob. k chasa: detská ch.

2. pejor. zberba, čeliadka, banda, háveď: naničhodná, zlodejská ch.

chátrať -a nedok., vhodnejšie rozpadávať sa; pustnúť: domy ch-jú, ch-nie historických pamiatok

chémia -ie ž. veda skúmajúca vlastnosti, zloženie a vnútornú štruktúru látok a ich premenu; (príslušný) vyučovací predmet: (an)organická, fyzikálna, analytická ch.;

chľast -u m. hrub.

1. nemierne pitie alkoholických nápojov: dať sa na ch.

2. pijatika: kúpiť si ch.

chľastať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! -cúc/-tajúc nedok.

1. (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch) hlučne, hltavo piť, chleptať, chlípať: ošípané ch-ú pomyje

2. hrub. nemierne piť alkoholické nápoje, slopať, opíjať sa: ch-e od rána, prestal ch.

chĺpkatý, chĺpkavý príd. pokrytý chĺpkami: ch. list, ch-á húsenica, látka

chĺpok -pka m. zdrob.

chňap cit. naznač. chňapnutie: mačka ch. po myši

chňapka -y -piek ž. hovor. lapka: ch-ou chytila horúci hrniec

dok. chňapnúť -e -ú -pol

1. k 1, 2

2. prudko chytiť, chmatnúť, zdrapiť: pes ho ch-l za ruku

chôdza -e ž.

1. chodenie (význ. 1): ch. ho unavila;
ľahkoatletická disciplína: preteky v ch-i na 50 km

2. spôsob chodenia: poznať niekoho podľa ch-e

chór -u m.

1. vyvýšené miesto v kostole pre organ a spevákov: vyjsť na ch.

2. zbor spevákov: spievať v ch-e;

chórista -u m. zborový spevák;

chóristka -y -tiek ž.

chórový príd.

chúďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. slabé stvorenie, chudáčik, úbožiatko: malé ch., ch. dievča;
vydrž, ch. moje;

chúďatko -a -tiek, chudiatko -a -tok s. zdrob. expr.

chúliť sa -i -ľ! nedok.

1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani

2. zahaľovať sa, zakrúcať sa: ch. sa do kabáta, do deky

chúlostivieť -ie -ejú nedok. stávať sa chúlostivým: človek, rastlina ch-ie

chúlostivo prísl.;

chúlostivosť -i ž.

chúlostivý príd.

1. málo odolný, háklivý: ch-é dieťa, ovocie, ch-á rastlina;
ch. na žalúdok

2. príliš citlivý, háklivý, precitlivený: je ch-á, hneď plače;
ch. na drsné reči

3. privádzajúci do pomykova, nepríjemný, pálčivý, delikátny: ch. prípad, ch-á situácia, otázka;

chúťka -y obyč. mn. chúťky -ťok ž. (zmyselná) túžba, záľuba, rozmar, vrtoch: telesné ch-y, uspokojiť svoje ch-y

hajdúch -a mn. -si m. hist.

1. ozbrojený úr. al. panský sluha v býv. Uhorsku, dráb

2. hajdúsi skupina uhorského obyvateľstva, kt. počas stavovských povstaní uhorskej šľachty tvorilo jadro povstaleckých vojsk;

lopúch -a m. bylina s veľkými listami rastúca na vlhkých miestach, bot. Arctium

● expr. uši ako l-y veľké;

mladoženích -a mn. -si m. muž, kt. sa žení, ženích

mních -a mn. -si m. rehoľník, kt. žije v samote al. v komunite a venuje sa askéze a rozjímaniu: stredovekí m-si

● žiť ako m. utiahnuto, odriekavo;

najdúch -a mn. -si m. expr. nájdenec

osúch -a m. posúch: napiecť o-ov;

pampúch -a m. šiška (význ. 2);

pecúch -a mn. -ovia m. expr. domased

posúch -a m.

1. postruhník: napiecť p-y

2. (väčší tenší) pagáč: kapustný p.;

nedok. prirýchľovať

slepúch -a mn. N a A -y m. beznohý jašter podobný hadovi, zool. Anguis

urýchľovač -a m. fyz. prístroj na urýchľovanie častíc: u. elektrónov, u. iónov

nedok. urýchľovať: fyz. u-nie častíc zvyšovanie ich rýchlosti

ženích -a mn. -si m.

1. muž, kt. sa žení al. je pred svadbou; snúbenec: ž. a nevesta

2. kto sa uchádza o ženu, nápadník: mať ž-a, nájsť si ž-a

živočích -a mn. N a A -y m. organizmus obyč. so schopnosťou pohybovať sa, kt. prijíma org. potravu: jednobunkové, vodné, suchozemské ž-y;

nedok. zrýchľovať

// zrýchliť sa stať sa rýchlejším, rýchlym, op. spomaliť sa: pulz, pohyb sa z-l;

nedok. zrýchľovať sa