Význam slova "chy" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

chyba -y chýb ž.

1. niečo nesprávne, omyl: jazyková, tlačová ch.;
urobiť, opraviť ch-u;
vedieť báseň bez ch-y veľmi dobre

2. (menšie) porušenie (povrchu) niečoho, kaz, nedostatok: kolaudačná, výrobná ch., ch. materiálu, ch. v látke

3. záporná vlastnosť povahy človeka: ch. charakteru;
mať ch-y, vedieť o svojich ch-ách

4. úchylka od normálneho stavu: telesná, vývojová, srdcová ch.

● → učiť sa na vlastných ch-ách;

chýbať -a nedok.

1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho, nedostávať sa, nedochodiť, nemať: ch-jú mu peniaze, ch-a mu zub, noha;
ch-a mu otec;
ch-jú jej vitamíny

2. byť neprítomný: ch. na vyučovaní, na schôdzke

● iron. to nám ešte ch-lo! rozhorčenie nad niečím nepríhodným;
expr. to by (tak) ešte ch-lo! nesúhlas;
→ veľa nech-lo;
len → vlások ch-l;
nič mu nech-a, iba vtačie mlieko má sa veľmi dobre;

opak. chýbavať -a

chybička -y -čiek ž. zdrob.

chybieť -í -ia nedok. chýbať

chybiť dok.

1. urobiť chybu, pomýliť sa: ch. v rátaní;
uznáva, že ch-l

2. minúť, netrafiť, nezasiahnuť: ch. cieľ

chybne prísl.;

chybný príd.: ch. tovar, výrobok, zrak;
ch. názor, ch-é rozhodnutie, urobiť ch. krok;

chybovať nedok. chýbať

chybovosť -i ž. počet chýb

chýliť -i -ľ! nedok. skláňať, schyľovať, nahýnať, nakláňať: ch. hlavu

// chýliť sa

1. skláňať sa, schyľovať sa, nakláňať sa: konáre sa pod ťarchou ovocia ch-ia k zemi, slnko sa ch-i k západu

2. schyľovať sa (význ. 2): práca sa ch-i ku koncu;
neos. ch-i sa k večeru zvečerieva sa

chýr -u m.

1. zvesť šíriaca sa ústnym podaním, novina, správa: nepravdivý ch., rozniesol sa ch., kolujú ch-y

2. povesť (význ. 3), zvuk: mať dobrý, zlý ch.

● ani ch-u (, ani slychu) (p)o niekom, niečom niet nijakých správ

chýrečne prísl.

chýrečný príd. hovor. chýrny: ch-é víno;

chýrne prísl.

chýrny príd. známy, povestný, slávny, vychýrený: ch. majster, lekár, ch-e mesto;

chyrovať nedok. mať zvesť o niekom al. niečom, počuť, slýchať: o niečom takom ani nech-l;
o tom málokto ch-l

chystačka -y -čiek ž. hovor. chystanie: ch. na sviatky

chystať nedok. pripravovať (význ. 1), hotoviť, strojiť: ch. večeru, prekvapenie, ch. svadbu;

opak. chystávať -a

// chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu;
ch. sa prísť hodlať;
neos. ch-á sa na dážď;
ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé;

opak. chystávať sa

chytač -a mn. -i m. živ. kto niečo chytá: ch. zveri;

chytač -a mn. N a A -e m. neživ. pomôcka na chytanie, zachytávanie niečoho, chytadlo, chyták: ch. semien, zrna

chytačka -y -čiek ž.

1. hovor. chytanie (význ. 2)

2. hra, pri kt. sa účastníci naháňajú a chytajú, naháňačka: hrať sa na ch-u

3. hovor. obratné kladenie otázok (v diskusii) s cieľom ukázať protivníkove slabiny

chytadlo -a -diel s.

1. orgán niekt. nižších živočíchov, kt. slúži na uchopenie potravy

2. chytač

chyták -a m.

1. hovor. otázka (pri skúške, výsluchu ap.) kladená s úmyslom prichytiť niekoho pri niečom

2. chytač, chytadlo

nedok. chytať

1. k 1 – 7

2. dotýkať sa, ohmatávať: nechytaj ma!

3. hovor. byť brankárom: ch. za domáci klub, ch. v zahraničí

// chytiť sa

1. uchopiť sa rukami, zachytiť sa, pridržať sa: ch. sa zábradlia, ch. sa muža pod pazuchu

2. lapiť sa, zachytiť sa: ch. sa do pasce, na udicu

3. zmocniť sa, zasiahnuť, zachvátiť: ch-la sa ho chrípka;
pleseň, hrdza sa ch-la na niečom pokryla niečo

4. začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: ch. sa do roboty, do čítania;
nemal sa čoho ch. nemal čo robiť

5. zapustiť korene, ujať sa: stromček sa ch-l

6. začať horieť, vzňať sa: papier sa ch-l;
od komína sa ch-la strecha

● ch. sa rozumu a) začať premyslene konať b) vtipne si pomôcť;
ch. sa za hlavu nevedieť si rady;
ch. sa za nos byť zahanbený;
kto sa → topí, aj slamky sa ch-í;

nedok. chytať sa

chytiť dok.

1. vziať do ruky al. rúk, (u)chopiť: ch. loptu, dieťa za ruku, ch. niekoho okolo pása

2. zmocniť sa (lovom), uloviť; pristihnúť, dolapiť; zatknúť: ch. motýľa, líšku, rybu;
mačka ch-la myš;
ch. zlodeja

3. hovor. zachytiť (význ. 7): ch. dobrú hudbu v rozhlase

4. hovor. (behom) dostihnúť: ch. vlak, začiatok predstavenia

5. hovor. dostať (význ. 3), získať: ch. nádchu, chrípku;
ch. prvú cenu (v športke)

6. zachvátiť (význ. 1, 2), zasiahnuť, zmocniť sa: ch-l ho žiaľ, kašeľ, kŕč, ch-la ju zlosť;
ovocie ch-ené od mrazu spálené;
ch-ený od slnka opálený;
expr. je ch-ený podnapitý

7. pevne priľnúť, prichytiť sa, prilepiť sa: farba, omietka ch-la;
hovor. ch-lo to prilepilo sa

● ch. niekoho do pasce, do osídel získať pre svoje zámery;
ch. niekoho za → slovo;
nevie, čo má skôr ch. do ruky nevie, čím začať;
ch. niekoho za golier oboriť sa na niekoho;
ch. niekoho pod krk začať ho biť, hrdúsiť;
ch. niečo za → správny koniec;
ch. rozum do hrsti začať rozumne uvažovať, konať;
ch. niečo pevne do rúk začať pevne viesť;

chytkať nedok. expr. (jemne) chytať

chytľavo prísl.;

chytľavosť -i ž.

chytľavý príd.

1. ľahko zápalný, horľavý: záclony sú ch-é, linoleum je ch-é

2. ľahko sa šíriaci, nákazlivý: ch-á choroba, smiech je ch.;

chytráčiť -i nedok. hovor. pejor. chytrácky konať: veľmi rád ch-l;
ch-enie mu nepomohlo

chytráčka -y -čok ž.;

chytráckosť -i ž.;

chytrácky príd. i prísl.: ch. úsmev, ch-e oči;
ch. konať;

chytráctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k chytrák

2. chytrácky čin

chytrák -a mn. -ci m. obyč. pejor. prefíkaný človek;

chytro prísl.: ch. bežať;
ch. sa pokaziť;

chytrosť -i ž.

chytrý príd.

1. rýchly, náhlivý, rezký: ch. krok, ch-á robota, ch. do roboty

2. dôvtipný, bystrý: ch-á hlava;
ch-é reči;

chyža -e ž.

1. izba

2. chatrč, domček;

chyžka -y -žiek ž. zdrob.

chyžná ž. zamestnankyňa v ubytovacích zariadeniach starajúca sa o poriadok v izbách