Význam slova "cú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 223 výsledkov (2 strán)
-
čučať -í -ia nedok. expr.
-
čuch -u m. zmysel na vnímanie vône, zápachu: mať jemný, dobrý č. i pren. hovor. vedieť predvídať;
vnímať niečo č-om; -
čuchať nedok. vnímať čuchom; ovoniavať; (o zvieratách, najmä o psovi) ňuchať, oňuchávať: č. benzín;
č. mŕtvolu; -
dok. čuchnúť1 -e -ú -chol;
čuchnúť2 -e -ú -chol dok. expr. (obyč. v zápore) ozvať sa, muknúť: deti počúvali, ani neč-li
-
čuchový príd.: č. zmysel
-
čuchradlo -a -diel s. text. stroj na trhanie a česanie vlny a bavlny
-
čuchrať -e -ú nedok. uvoľňovať, natriasať, šuchoriť (niečo spojené, uľahnuté): č. si vlasy, vták si č-e perie;
text. č. vlnu, bavlnu trhať a čistiť -
cuciak -a m. ústroj hmyzu na cucanie šťavy z rastlín
-
čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.
-
čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;
-
čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast
-
čučoriedka -y -dok ž.
1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus
-
čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno
-
čudáčka -y -čok ž.;
-
čudácky príd. i prísl.: č-e spôsoby;
č. sa správať; -
čudáctvo -a -tiev s.
-
čudák -a mn. -ci m. čudný, zvláštny človek: stal sa z neho č. a samotár;
-
čudesne prísl.: č. krásny
-
čudesný príd. kniž. veľmi zvláštny, veľmi čudný, podivný: č-é piesne, č-á krajina, č. sen;
-
cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného
-
cudne prísl.: c. klopiť oči;
-
čudne, čudno prísl. i vetná prísl.: č. sa tváriť;
je mi č. na žalúdok -
cudnosť -i ž.
-
čudný príd.
1. vzbudzujúci počudovanie, (po)divný, zvláštny: č. človek, č-á reč, otázka
2. vzbudzujúci podozrenie, divný, záhadný: akýsi č. pocit;
-
cudný príd. v pohlavnom živote zdržanlivý, mravný, čistý; hanblivý; svedčiaci o tom: c-á panna, žena;
c-á láska čistá;
c. pohľad; -
čudo -a čúd s.
I. niečo čudné, div (význ. 1): veľké č.;
zízal na mňa ako na dáke č., rozprával o č-ách cudzích krajínII. vetná prísl. hovor. obyč. so záporom: nie č., že zablúdil;
(ne)bolo by č., keby ... -
čudovať sa nedok. pociťovať a prejavovať prekvapenie, diviť sa: ľudia sa č-jú, že ...;
niet sa čomu č.;
(ne)č-jem sa vám vaše konanie ma (ne)prekvapuje● č-uj sa svete ako vsuvka má význ. predstavte si
-
cudzí príd.
1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), op. vlastný: c. majetok, c-ia práca, c. názor, vplyv;
c-ie slovo, op. domáce;
c. jazyk;
c. štátny príslušník cudzinec;
c. výrobok zahraničný2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je c.;
cestovať po c-ích krajoch;
povedať c-ím hlasom neprirodzeným3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám c-ia;
zmysel pre spravodlivosť mu nebol c.4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove c.
5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi c. zvuk;
odb. c-ie teleso (v organizme ap.)● jesť c. chlieb, žiť na c-om chlebe byť závislý od niekoho;
chváliť sa, pýšiť sa c-ím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného;
žiť, zabávať sa, žartovať na c. účet, na c-ie konto na úkor iného;
z c-ho krv netečie škoda iného nás nemrzí;
v c-om oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby; -
cudzina -y ž. krajiny za hranicami vlastného štátu, zahraničie, op. vlasť, domov: ďaleká c., dovoz z c-y
-
cudzinec -nca m.
1. príslušník cudzieho štátu, národa, cudzozemec: prílev c-ov
-
cudzinecký príd.: c. ruch, c-á légia
-
cudzinka -y -niek ž.;
-
cudzo prísl.: c. sa správať, cítiť niekde, c. pozerať;
c. znieť; -
cudzojazyčne prísl.;
-
cudzojazyčnosť -i ž.
-
cudzojazyčný príd. súvisiaci s cudzím(i) jazykom (-mi): c-á literatúra pís. v cudzích jazykoch;
c-é prostredie v kt. sa hovorí cudzím jazykom; -
cudzokrajne prísl.: pôsobiť c.;
-
cudzokrajnosť -i ž.
-
cudzokrajný príd. pochádzajúci z cudzích krajov, exotický: c-á rastlina;
-
cudzoložne prísl.: c. splodený
-
cudzoložnica -e -níc ž.
-
cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;
-
cudzoložný príd. kt. sa dopúšťa, dopustil cudzoložstva: c-á žena;
c. styk v cudzoložstve; -
cudzoložstvo -a -tiev s. mimomanželská súlož
-
cudzopasiť nedok.
1. živiť sa z organizmu iného druhu, parazitovať: hlísty c-ia v črevách
2. pejor. žiť z práce iných
-
cudzopasnícky príd. i prísl.;
-
cudzopasníctvo -a s.
-
cudzopasník -a m.
1. mn. N a A -y cudzopasný živočích al. rastlina, parazit
2. mn. živ. -ci pejor. kto žije z práce iných, príživník;
-
cudzopasný príd.
1. živiaci sa z organizmu iného druhu, parazitný: c. hmyz, c-é rastliny
2. pejor. žijúci z práce iných, príživnícky: c-é vrstvy
-
cudzorodo prísl.;
-
cudzorodosť -i ž.
-
cudzorodý príd. kt. (svojimi odlišnými vlastnosťami) nepatrí niekde al. pochádza z iného prostredia: c. prvok, živel, c-é teleso;
-
cudzosť -i ž.
-
cudzota -y ž. cudzosť: mať pocit c-y;
zavládla medzi nimi c. odcudzenosť -
cudzozemec -mca m. človek z inej krajiny, cudzinec;
-
cudzozemský príd. pochádzajúci z cudzej krajiny, zahraničný, cudzí, op. domáci, tuzemský: c. tovar, c-é platidlá
-
čujný príd.
1. citlivý na sluchové vnemy: č-é uši, č. pes, mať č. spánok
-
cuketa -y -kiet ž. záhr. tekvica farbou a tvarom podobná uhorke, cukina;
bot. Cucurbita pepo: pestovať v záhrade c-y; -
cuketový príd.: c-ová omáčka
-
cukina -y -kín ž. záhr. cuketa;
-
cukinový príd.
-
cukor -kru m.
1. sladidlo z cukrovej repy al. z cukrovej trstiny: kryštálový, práškový c., kocka c-u;
sladký ako c.2. chem. cukry org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka obsiahnuté v rastlinách, sacharidy, glycidy: hroznový, ovocný c.
● expr. byť ako z c-u čistý, upravený;
nie je z c-u nie je háklivý; -
cukornatieť -ie -ejú nedok. stávať sa cukornatým: repa c-ie, med c-ie
-
cukornatosť -i ž.: c. ovocia
-
cukornička -y -čiek ž. nádobka na cukor
-
cukrár -a m. odborník zhotovujúci sladké výrobky (zákusky, torty, krémy ap.); samostatný živnostník;
-
cukráreň -rne ž. podnik, kde sa predávajú al. podávajú cukrár. výrobky a nápoje, cukrárstvo;
-
cukrárenský príd.: c-é zariadenie;
-
cukrárka -y -rok ž.;
-
cukrárnička -y -čiek ž. zdrob.
-
cukrársky príd. i prísl.: c. obchod, c-e pečivo, c. učeň;
c. vyrobené zákusky; -
cukrárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. cukrár. odbor
2. cukráreň
-
cukríček -čka m. zdrob. expr.
-
cukrík -a m.
1. zdrob. expr. k 1
2. drobný výrobok z cukru a rozlič. prísad: kyslý, tvrdý, ovocný c.;
čokoládový c. bonbón; -
cukríkový príd. k 2: c-á chuť;
c-á farba (ružová) ako cukrík; -
cukrovarnícky príd.: c-a kampaň
-
cukrovarníctvo -a s. priemyselná výr. cukru;
-
cukrovať2 nedok. vydávať zvuk znejúci ako cukrú: hrdličky c-jú
// cukrovať sa expr. bozkávať sa, láskať sa: stále sa so ženou c-je
-
cukrovinka -y -niek obyč. mn. ž. drobné cukrár. výrobky (cukríky, bonbóny, keksy ap.): predaj c-niek
-
cukrovka -y -viek ž.
1. hovor. cukrová repa
2. choroba látkovej premeny prejavujúca sa vylučovaním cukru v moči;
-
cukrovkový príd.: c-á diéta
-
cukrový príd.: c-á voda;
c-á vata z rozpusteného cukru;
c-á repa cukrovka; -
cukrú cit. napodobňuje hlas hrdličky
-
čulo prísl. i vetná prísl.: č. sa pohybovať;
v dielni je č.; -
čulosť -i ž.
-
čulý príd. (o živých tvoroch, ich činnosti) živý, pohyblivý, svižný, vrtký: č-é dieťa, mláďa;
byť svieži a č.;
č. pracovný ruch;
č. obchodný styk častý;
č-á debata rušná; -
čumieť, správ. zízať, okáliť, civieť
-
cumľať -e -ú nedok. omáľať v ústach, cmúľať, cucať: c. cukrík, dieťa si c-e palec
-
cumlík -a, cumeľ -mľa m. predmet prispôsobený na utišujúce cumľanie al. cucanie z fľašky pre dojčatá
-
cundra -y -dier ž. hrub. pobehlica
-
cup, cup-cup cit. napodobňuje zvuk pri dopade drobných predmetov: c., odpadla šuška;
c.-c., ozývajú sa detské kroky -
cupi-lupi, cupy-lupy, cupi-dupi, cupy-dupy cit. napodobňuje opakujúci sa zvuk pri mlátení cepmi, pri rýchlej chôdzi ap.
-
čupieť -í -ia nedok. byť učupený, čupiť sa, kľučať, kvočať: pes č-í pri pätách;
ticho č-l v jame; -
cupinôžka -y -žok ž. expr., obyč. žart. drobný, rýchlo sa pohybujúci tvor: muška c.
-
čupiť sa nedok. expr. čupieť: medzi stromami sa č-ia drevené domčeky
-
cupkať nedok. expr. cupotať (význ. 1, 2): kvapky dažďa c-jú, orechy c-jú na zem;
deti c-li do školy -
cupnúť -e -ú -pol dok. expr.
1. s cupotom (do)padnúť: hruška c-la zo stromu
2. s cupotom (zo)skočiť: mača c-lo na zem, c. z postele na dlážku
-
čupnúť si -e -ú -pol dok. kvoknúť si, kľuknúť si: č. si k dieťaťu
-
cupot -u m. cupotanie: c. zrelých gaštanov;
c. krokov -
cupotať -ce/-tá -cú/-tajú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. expr.
1. pri dopadaní drobných predmetov vydávať zvuky cup, cup, cupkať: kvapky dažďa c-cú v mláke, šušky c-cú na zem
2. kráčať, bežať drobnými rýchlymi krokmi, drobčiť, cupkať: deti c-li po chodbe, po ceste c-cú ovce
-
čuprina -y -rín ž. expr.
1. štica, kečka, hriva: odhrnúť si č-u
2. iba mn. čupriny vlasy, kučery: bujné č-y
-
čurbes -u m. subšt. veselá, neviazaná, hlučná zábava
-
čurčať -í -ia nedok. expr. tiecť cícerkom: žľabom č-í voda, mlieko č-lo do šechtára
-
curgať, curigať nedok. hovor. cúvať;
-
dok. curgnúť, curignúť -e -ú -gol cúvnuť
-
čurkotať -ce/-tá -cú/-tajú nedok. expr. čurčať, žblnkotať: potôčik spevavo č-ce
-
čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;
● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho
-
čuť -je -jú nedok. kniž.
1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce
-
čutora -y -tor ž.
1. plochá (turistická) (plechová) fľaša: č. pálenky
2. dlhá násadka na fajku, trúbeľka
-
čuvač -a mn. N a A -e m.: slovenský č. strážny ovčiarsky pes
-
cúvať -a nedok.
1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom
-
dok. cúvnuť -e -u -vol