Význam slova "cú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čučať -í -ia nedok. expr.

1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
hmla č-í v roklinách

2. mlčať, čušať: čušte už!

čuch -u m. zmysel na vnímanie vône, zápachu: mať jemný, dobrý č. i pren. hovor. vedieť predvídať;
vnímať niečo č-om;

čuchať nedok. vnímať čuchom; ovoniavať; (o zvieratách, najmä o psovi) ňuchať, oňuchávať: č. benzín;
č. mŕtvolu;

dok. čuchnúť¹ -e -ú -chol;

čuchnúť² -e -ú -chol dok. expr. (obyč. v zápore) ozvať sa, muknúť: deti počúvali, ani neč-li

čuchový príd.: č. zmysel

čuchradlo -a -diel s. text. stroj na trhanie a česanie vlny a bavlny

čuchrať -e -ú nedok. uvoľňovať, natriasať, šuchoriť (niečo spojené, uľahnuté): č. si vlasy, vták si č-e perie;
text. č. vlnu, bavlnu trhať a čistiť

cuciak -a m. ústroj hmyzu na cucanie šťavy z rastlín

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast

čučoriedka -y -dok ž.

1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus

2. jedlý plod tohto kríka: zbierať č-y;

čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno

čudáčka -y -čok ž.;

čudácky príd. i prísl.: č-e spôsoby;
č. sa správať;

čudáctvo -a -tiev s.

čudák -a mn. -ci m. čudný, zvláštny človek: stal sa z neho č. a samotár;

čudesne prísl.: č. krásny

čudesný príd. kniž. veľmi zvláštny, veľmi čudný, podivný: č-é piesne, č-á krajina, č. sen;

čudeso -a obyč. mn. čudesá -dies s. kniž. čudo, div, zázrak

cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného

cudne prísl.: c. klopiť oči;

čudne, čudno prísl. i vetná prísl.: č. sa tváriť;
je mi č. na žalúdok

cudnosť -i ž.

čudný príd.

1. vzbudzujúci počudovanie, (po)divný, zvláštny: č. človek, č-á reč, otázka

2. vzbudzujúci podozrenie, divný, záhadný: akýsi č. pocit;

cudný príd. v pohlavnom živote zdržanlivý, mravný, čistý; hanblivý; svedčiaci o tom: c-á panna, žena;
c-á láska čistá;
c. pohľad;

čudo -a čúd s.

I. niečo čudné, div (význ. 1): veľké č.;
zízal na mňa ako na dáke č., rozprával o č-ách cudzích krajín

II. vetná prísl. hovor. obyč. so záporom: nie č., že zablúdil;
(ne)bolo by č., keby ...

čudovať sa nedok. pociťovať a prejavovať prekvapenie, diviť sa: ľudia sa č-jú, že ...;
niet sa čomu č.;
(ne)č-jem sa vám vaše konanie ma (ne)prekvapuje

● č-uj sa svete ako vsuvka má význ. predstavte si

cudzí príd.

1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), op. vlastný: c. majetok, c-ia práca, c. názor, vplyv;
c-ie slovo, op. domáce;
c. jazyk;
c. štátny príslušník cudzinec;
c. výrobok zahraničný

2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je c.;
cestovať po c-ích krajoch;
povedať c-ím hlasom neprirodzeným

3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám c-ia;
zmysel pre spravodlivosť mu nebol c.

4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove c.

5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi c. zvuk;
odb. c-ie teleso (v organizme ap.)

● jesť c. chlieb, žiť na c-om chlebe byť závislý od niekoho;
chváliť sa, pýšiť sa c-ím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného;
žiť, zabávať sa, žartovať na c. účet, na c-ie konto na úkor iného;
z c-ho krv netečie škoda iného nás nemrzí;
v c-om oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby;

cudzina -y ž. krajiny za hranicami vlastného štátu, zahraničie, op. vlasť, domov: ďaleká c., dovoz z c-y

cudzinec -nca m.

1. príslušník cudzieho štátu, národa, cudzozemec: prílev c-ov

2. neznámy, cudzí človek: stal sa c-om vo vlastnom dome;

cudzinecký príd.: c. ruch, c-á légia

cudzinka -y -niek ž.;

cudzo prísl.: c. sa správať, cítiť niekde, c. pozerať;
c. znieť;

cudzojazyčne prísl.;

cudzojazyčnosť -i ž.

cudzojazyčný príd. súvisiaci s cudzím(i) jazykom (-mi): c-á literatúra pís. v cudzích jazykoch;
c-é prostredie v kt. sa hovorí cudzím jazykom;

cudzokrajne prísl.: pôsobiť c.;

cudzokrajnosť -i ž.

cudzokrajný príd. pochádzajúci z cudzích krajov, exotický: c-á rastlina;

cudzoložne prísl.: c. splodený

cudzoložnica -e -níc ž.

cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;

cudzoložný príd. kt. sa dopúšťa, dopustil cudzoložstva: c-á žena;
c. styk v cudzoložstve;

cudzoložstvo -a -tiev s. mimomanželská súlož

cudzopasiť nedok.

1. živiť sa z organizmu iného druhu, parazitovať: hlísty c-ia v črevách

2. pejor. žiť z práce iných

cudzopasnícky príd. i prísl.;

cudzopasníctvo -a s.

cudzopasník -a m.

1. mn. N a A -y cudzopasný živočích al. rastlina, parazit

2. mn. živ. -ci pejor. kto žije z práce iných, príživník;

cudzopasný príd.

1. živiaci sa z organizmu iného druhu, parazitný: c. hmyz, c-é rastliny

2. pejor. žijúci z práce iných, príživnícky: c-é vrstvy

cudzorodo prísl.;

cudzorodosť -i ž.

cudzorodý príd. kt. (svojimi odlišnými vlastnosťami) nepatrí niekde al. pochádza z iného prostredia: c. prvok, živel, c-é teleso;

cudzosť -i ž.

cudzota -y ž. cudzosť: mať pocit c-y;
zavládla medzi nimi c. odcudzenosť

cudzozemec -mca m. človek z inej krajiny, cudzinec;

cudzozemský príd. pochádzajúci z cudzej krajiny, zahraničný, cudzí, op. domáci, tuzemský: c. tovar, c-é platidlá

čugaňa -e ž. expr. bakuľa, krivuľa: zahnal sa na psa č-ou

čujne, čujno prísl.: č. spať;
sotva č. zašepkal

čujný príd.

1. citlivý na sluchové vnemy: č-é uši, č. pes, mať č. spánok

2. kt. možno počuť: ledva č. šepot

3. expr. citlivý, vnímavý: mať č-é srdce;

cuketa -y -kiet ž. záhr. tekvica farbou a tvarom podobná uhorke, cukina;
bot. Cucurbita pepo: pestovať v záhrade c-y;

cuketový príd.: c-ová omáčka

cukina -y -kín ž. záhr. cuketa;

cukinový príd.

cukor -kru m.

1. sladidlo z cukrovej repy al. z cukrovej trstiny: kryštálový, práškový c., kocka c-u;
sladký ako c.

2. chem. cukry org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka obsiahnuté v rastlinách, sacharidy, glycidy: hroznový, ovocný c.

● expr. byť ako z c-u čistý, upravený;
nie je z c-u nie je háklivý;

cukornatieť -ie -ejú nedok. stávať sa cukornatým: repa c-ie, med c-ie

cukornatosť -i ž.: c. ovocia

cukornatý príd. bohatý na cukor: c-á repa, c-é hrozno;

cukornička -y -čiek ž. nádobka na cukor

cukrár -a m. odborník zhotovujúci sladké výrobky (zákusky, torty, krémy ap.); samostatný živnostník;

cukráreň -rne ž. podnik, kde sa predávajú al. podávajú cukrár. výrobky a nápoje, cukrárstvo;

cukrárenský príd.: c-é zariadenie;

cukrárka -y -rok ž.;

cukrárnička -y -čiek ž. zdrob.

cukrársky príd. i prísl.: c. obchod, c-e pečivo, c. učeň;
c. vyrobené zákusky;

cukrárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. cukrár. odbor

2. cukráreň

cukríček -čka m. zdrob. expr.

cukrík -a m.

1. zdrob. expr. k 1

2. drobný výrobok z cukru a rozlič. prísad: kyslý, tvrdý, ovocný c.;
čokoládový c. bonbón;

cukríkový príd. k 2: c-á chuť;
c-á farba (ružová) ako cukrík;

cukriť, cukrovať¹ nedok. posýpať cukrom: c. koláče

cukrovar -u m. továreň na výr. cukru

cukrovarnícky príd.: c-a kampaň

cukrovarníctvo -a s. priemyselná výr. cukru;

cukrovať² nedok. vydávať zvuk znejúci ako cukrú: hrdličky c-jú

// cukrovať sa expr. bozkávať sa, láskať sa: stále sa so ženou c-je

cukrovinka -y -niek obyč. mn. ž. drobné cukrár. výrobky (cukríky, bonbóny, keksy ap.): predaj c-niek

cukrovka -y -viek ž.

1. hovor. cukrová repa

2. choroba látkovej premeny prejavujúca sa vylučovaním cukru v moči;

cukrovkový príd.: c-á diéta

cukrový príd.: c-á voda;
c-á vata z rozpusteného cukru;
c-á repa cukrovka;

cukrú cit. napodobňuje hlas hrdličky

čulo prísl. i vetná prísl.: č. sa pohybovať;
v dielni je č.;

čulosť -i ž.

čulý príd. (o živých tvoroch, ich činnosti) živý, pohyblivý, svižný, vrtký: č-é dieťa, mláďa;
byť svieži a č.;
č. pracovný ruch;
č. obchodný styk častý;
č-á debata rušná;

čumieť, správ. zízať, okáliť, civieť

cumľať -e -ú nedok. omáľať v ústach, cmúľať, cucať: c. cukrík, dieťa si c-e palec

cumlík -a, cumeľ -mľa m. predmet prispôsobený na utišujúce cumľanie al. cucanie z fľašky pre dojčatá

● expr. byť ako c. milý, pekný ako dieťa

cundra -y -dier ž. hrub. pobehlica

cup, cup-cup cit. napodobňuje zvuk pri dopade drobných predmetov: c., odpadla šuška;
c.-c., ozývajú sa detské kroky

cupi-lupi, cupy-lupy, cupi-dupi, cupy-dupy cit. napodobňuje opakujúci sa zvuk pri mlátení cepmi, pri rýchlej chôdzi ap.

čupieť -í -ia nedok. byť učupený, čupiť sa, kľučať, kvočať: pes č-í pri pätách;
ticho č-l v jame;

cupinôžka -y -žok ž. expr., obyč. žart. drobný, rýchlo sa pohybujúci tvor: muška c.

čupiť sa nedok. expr. čupieť: medzi stromami sa č-ia drevené domčeky

cupitať, cupitkať nedok. expr. cupotať, cupkať

cupkať nedok. expr. cupotať (význ. 1, 2): kvapky dažďa c-jú, orechy c-jú na zem;
deti c-li do školy

cupnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. s cupotom (do)padnúť: hruška c-la zo stromu

2. s cupotom (zo)skočiť: mača c-lo na zem, c. z postele na dlážku

čupnúť si -e -ú -pol dok. kvoknúť si, kľuknúť si: č. si k dieťaťu

cupot -u m. cupotanie: c. zrelých gaštanov;
c. krokov

cupotať -ce/-tá -cú/-tajú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. expr.

1. pri dopadaní drobných predmetov vydávať zvuky cup, cup, cupkať: kvapky dažďa c-cú v mláke, šušky c-cú na zem

2. kráčať, bežať drobnými rýchlymi krokmi, drobčiť, cupkať: deti c-li po chodbe, po ceste c-cú ovce

čuprina -y -rín ž. expr.

1. štica, kečka, hriva: odhrnúť si č-u

2. iba mn. čupriny vlasy, kučery: bujné č-y

čurbes -u m. subšt. veselá, neviazaná, hlučná zábava

čurčať -í -ia nedok. expr. tiecť cícerkom: žľabom č-í voda, mlieko č-lo do šechtára

curgať, curigať nedok. hovor. cúvať;

dok. curgnúť, curignúť -e -ú -gol cúvnuť

čurkotať -ce/-tá -cú/-tajú nedok. expr. čurčať, žblnkotať: potôčik spevavo č-ce

čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

čuť -je -jú nedok. kniž.

1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!

2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce

čutora -y -tor ž.

1. plochá (turistická) (plechová) fľaša: č. pálenky

2. dlhá násadka na fajku, trúbeľka

čuvač -a mn. N a A -e m.: slovenský č. strážny ovčiarsky pes

cúvať -a nedok.

1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom

2. ustupovať: c. pred ťažkosťami, prekážkami;

dok. cúvnuť -e -u -vol