Význam slova "ver" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 84 výsledkov (1 strana)
-
verabože čast. expr. veru: to v. nie!
-
veraje -í ž. pomn. zárubňa: oprieť sa o v. (dverí)
-
veranda -y -ránd ž. prístavok domu plniaci funkciu chodby, predsiene ap.: zasklená v., sedieť na v-e;
-
verandička -y -čiek ž. zdrob.
-
verandový príd.: v-é okná;
-
verbalista -u m. kto pestuje verbalizmus;
-
verbalistický príd.;
verbalisticky prísl.
-
verbalistka -y -tiek ž.;
-
verbalizmus -mu m. priveľký dôraz na slovné vyjadrovanie, často na úkor obsahu;
-
verbalizovať nedok. i dok. kniž. vyjadrovať, vyjadriť slovami: v. svoje pocity
-
verbálny príd.
1. kniž. vyjadrený slovami, slovný: v-a nóta;
práv. v. delikt (slovná) urážka2. lingv. slovesný: v-e substantívum slovesné podst. meno
-
verbista -u m. člen rehole Spoločnosť Božieho slova venujúcej sa najmä misiám
-
verbovať nedok. v min. získavať na voj. službu;
pejor. naliehavo získavať vôbec: v. (vojakov) do cudzineckých légií -
verbunk -u m. starodávny muž. ľud. tanec
-
vercajg, vercajk -u m. (nem.) subšt. náradie, náčinie: stolársky v., debnička s v-om
-
verdikt -u m. kniž. rozhodnutie (význ. 1), rozsudok: v. poroty, rozhodcov
-
verejne prísl.: v. oznámiť, vystúpiť;
v. prístupný pre verejnosť -
verejnoprávne prísl.;
-
verejnoprávnosť -i ž.
-
verejnoprávny príd. týkajúci sa ver. práva: v-e záväzky;
v-a inštitúcia, televízia; -
verejnoprospešne prísl.
-
verejnoprospešný príd. určený na ver. prospech: v-á činnosť;
-
verejnosť -i ž.
1. občania, pospolitosť: služba v-i, spotrebiteľská, kultúrna v., svetová v.
2. ver. prostredie: vec sa dostala na v.
-
verejný príd.
1. vzťahujúci sa na celú spoločnosť, týkajúci sa jej organizovaného života, spoločný: v. prospech;
v-é záujmy, op. súkromné;
v. poriadok, v. činiteľ;
v-á správa administratíva2. kt. sa koná za (možnej) prítomnosti všetkých, op. tajný: v-é zhromaždenie, v-é hlasovanie;
v-á pochvala, v-é vystúpenie;
v-á súťaž ponuková súťaž na získanie istej objednávky ap.3. určený verejnosti: v-é budovy, v-á doprava, v-é zásobovanie;
v. dom dom prostitúcie, nevestinec4. všeob. rozšírený, známy, všeobecný: v-á mienka, v-é pohoršenie, v. škandál
-
veriaci
I. príd. kt. verí (význ. 1): v. kresťan
II. veriaci m. obyč. mn. príslušník cirkvi al. náb. spoločnosti: oznam pre v-ich
-
verifikácia -ie ž. odb. verifikovanie;
-
verifikačný príd.: v. postup, v. protokol
-
verifikovať nedok. i dok. odb. overovať, overiť pravdivosť niečoho: v. listinu, v-ný archeologický nález
-
veriť nedok.
1. byť presvedčený o jestvovaní niekoho, niečoho: v. na sny, na duchov;
v. v zázraky, na zázraky i pren. pripúšťať nemožné;
v., že vo vesmíre je život2. náb. byť presvedčený o jestvovaní Boha a slobodne súhlasiť so všetkými pravdami, kt. zjavil; mať náboženskú vieru, byť veriaci, op. neveriť, byť ateista: v. v Boha, v. vo večný život;
celá rodina v-í3. byť presvedčený o pravdovravnosti niekoho, o pravdivosti niečoho: treba mu v., hovorí pravdu;
nev-í mu ani slovo;
ja tým rečiam nev-m4. dôverovať: viac v-í cudzím ako svojim, slepo v. každému
5. dúfať: pevne v-m, že nakoniec zvíťazíme
6. hovor. v zápore s neurč. má modálny význ., nebyť schopný, nemôcť: nev-í sa už dočkať konca
● sýty hladnému, lačnému nev-í;
nev-l vlastným očiam, ušiam bol prekvapený, čo vidí, počuje -
veriť sa nedok. prisahať sa, zaverovať sa, zaprisahávať sa, božiť sa: v-l sa, že neprekročí prah toho domu
-
veriteľ -a mn. -ia m. kto požičal niekomu peniaze: (ne)trpezliví v-ia, vyrovnať sa s v-om;
-
veriteľka -y -liek ž.;
-
veriteľský príd.
-
verkeľ -kľa m. hovor. hracia skrinka vydávajúca zvuk pri otáčaní kľukou;
pejor. akýkoľvek starý stroj, nástroj (hodinky, klavír ap.) -
verklík -a m. zdrob. expr.
-
verklikár -a m. hovor. kto hrával na verkli
-
verkľový príd.;
-
vermút -u m. dezertné víno s prísadou aromatických byliniek a korenín: červený, biely v.;
-
vermútový príd.
-
verne prísl.: v. milovať;
v. dodržiavať zmluvu;
v. podávať udalosť; -
vernisáž -e ž. slávnostné otváranie výstavy (výtvar. diel); (slávnostné) predstavenie knihy na knižnom trhu
-
vernosť -i ž.: manželská v.
-
vernostný
I. príd. kt. súvisí s vernosťou (povolaniu): v-é prídavky
II. vernostné s. odmena za vernú službu (pracovníka): dostať v.
-
vernovka, verneovka -y -viek ž. hovor. dobrodružný román J. Verna; jeho sfilmovaná podoba: čítať v-y;
ísť na v-u -
verný príd.
1. (citovo) úprimne oddaný; dodržiavajúci záväzky: v. priateľ, v-é zviera, v. návštevník (divadla), v. v láske, byť v. svojim zásadám
2. úprimne myslený, opravdivý, skutočný: v. cit, v-á láska, v-é služby
3. pravdivo vystihujúci, presný: v. obraz, opis, v. preklad;
historicky v.; -
veronika -y -ník ž. (liečivá) bylina s drobnými fialovými kvetmi, bot. Veronica
-
verš -a m.
1. rytmicky usporiadaný rad slov tvoriaci časť básne: prízvučný, voľný v., dráma (písaná) vo v-ch
2. hovor. sloha, strofa: tretí v. piesne
3. iba mn. verše básne: písať, recitovať v-e;
-
veršík -a m. zdrob. obyč. expr. k 2, 3
-
veršotepec -pca m. pejor. autor básní s nízkou umel. úrovňou;
-
veršotepecký príd.;
-
veršotepectvo -a s.
-
veršovací príd. súvisiaci s veršovaním: v-ia technika
-
veršovačka -y -čiek ž. hovor. pejor. remeselne napísaná báseň: príležitostná v.
-
veršovane prísl.
-
veršovanka -y -niek ž. rytmicky výrazná nenáročná básnička: v-y pre deti
-
veršovaný príd. vyjadrený vo veršoch, zveršovaný: v. román;
-
veršovať nedok. písať (nenáročné) básne: zo záľuby v-l
-
veršový príd. k 1: v-á štruktúra;
-
versta -y vierst ž. stará rus. dĺžková miera (o niečo viac ako 1 km)
-
vertikála -y -kál ž. vertikálna priamka
-
vertikálne prísl.: v. členený
-
veru, poet. ver', expr. veruže čast. dotvrdzuje platnosť výpovede, naozaj, skutočne: v-u(že) to nie je špás! to je v. riadny kus cesty;
v. tak pritakanie -
verva -y ž. nadšenie, zápal, elán: pustiť sa s v-ou do práce
-
verzála -y -zál, verzálka -y -lok ž. veľké písmeno abecedy (použ. v titulkoch a na začiatku sadzby);
-
verzálový, verzálkový príd.
-
verzia -ie ž. jedna z možných podôb textu, umel. stvárnenia niečoho ap., znenie, obmena: pôvodná v. filmu;
opis udalosti v niekoľkých v-ách -
verzus, pôv. pís. versus spoj. priraď. kniž. kontra: mladí v. veteráni
-
dôverčivo prísl.: d. pozerať;
-
dôverčivosť -i ž.
-
dôverčivý príd. kt. ľahko dôveruje; svedčiaci o tejto vlastnosti: d. človek;
d. postoj; -
íver -a m. kúsok dreva odštiepeného pri rúbaní: í-y lietajú, odfrkujú spod sekery;
-
íverček -a m. zdrob.
-
manéver -vru L -i mn. -e m.
1. voj. pohyb: ústupový, obkolesovací m.
2. účelný pohyb al. postup: pristávací m. (lietadla)
3. rafinovaný postup, taktika: maskovací, volebný m.
4. manévre pomn. väčšie voj. cvičenie;
hovor. pravidelné voj. cvičenie záložníkov: ísť na m.□ robiť m. manévrovať (význ. 1);
-
medziúver -u m. fin. čiastkový úver al. záloha poskytovaná na tento úver pri splnení určených podmienok
-
nedôverčivec -vca m. nedôverčivý človek
-
nedôverčivo prísl.;
-
nedôverčivosť -i ž.
-
nedôverčivý príd. (často) prejavujúci nedôveru, podozrievavý; svedčiaci o tom: n. človek, byť k niekomu n.;
n. pohľad; -
pulóver -vra L -i mn. -e m. sveter s otvorom na prevliekanie hlavy;
-
úver -u m. spôsob výmeny tovaru nevyžadujúci platenie ihneď, kredit: kupovať na ú., poskytnúť dlhodobý ú.;
ekon. bankový, rozpočtový ú.; -
uzáver -u m. uzavierací mechanizmus: otočný u., patentný, vzduchotesný u., stlačiť u.
-
záver -u m.
1. posledná, koncová časť: z. básne, článku;
rokovanie sa blíži k z-u;
povedať niečo na z.2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti, rokovania ap.: logický z., vyvodiť z-y;
dôjsť, prísť k z-u;
z-y porady3. uzatvárajúca súčiastka, uzáver: z. lisu, z. pušky;
uvoľniť z.;
fon. z. prekážka vzduchovému prúdu pri artikulácii;