Význam slova "ós" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 841 výsledkov (8 strán)
-
osožný príd. kt. prináša osoh, prospešný, užitočný: je to o-á vec;
-
ospalo prísl.;
-
ospalosť -i ž.
-
ospalý príd. ospanlivý (význ. 1, 2): po večeri bol o.;
o. pohľad; -
ospanlivo prísl.: o. vyzerať;
o. sa pohybovať; -
ospanlivosť -i ž.
-
ospanlivý príd.
1. kt. potrebuje spánok; svedčiaci o tejto potrebe, ospalý: o-é dieťa;
o-é oči; -
ošpatnieť -ie -ejú dok. oškaredieť: po rokoch o-la
-
nedok. ospevovať
-
ospievať -a dok. spevom, básňou osláviť: o. rodný kraj, hrdinu;
-
ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.
1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou
2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo
-
ošpliechať -a dok.
1. špliechaním umyť, ostriekať: o. si tvár
2. špliechaním zamokriť, zašpliechať, znečistiť, ostriekať: o-né nohavice
-
ospravedlnenie -ia s. vysvetlenie, prečo sa istá povinnosť nevykonáva; lístok s takýmto vysvetlením (pre školu): o. neprítomnosti, povedať niečo na o.;
priniesť o. -
ospravedlniť dok.
1. vysvetliť, prečo sa istá povinnosť nevykonáva al. sa zle vykonáva (a požiadať o prepáčenie, zhovievavosť): o. syna za neprítomnosť v škole;
o-l sa (pred kolektívom) za chybu, že sa pomýlil2. nebrať na vedomie (priestupok ap.), prepáčiť, odpustiť: o. deti za neposlušnosť, o-l mu jeho netaktnosť;
neo-ená hodina, absencia3. byť dôvodom na odpustenie: nič ho už nemôže o.;
-
ospravedlniteľný príd. kt. možno ospravedlniť: je to (ne)o. čin
-
nedok. ospravedlňovať
-
ospravodliviť dok. cirk. urobiť spravodlivým, vykonať ospravodlivenie;
o-enie oslobodenie od hriechov a udelenie Božej spravodlivosti prostredníctvom viery v Ježiša Krista -
osprchovať dok. sprchovaním umyť; opláknuť: o. sa studenou vodou, o. vaňu
-
osprostieť -ie -ejú dok. stať sa sprostým, ohlúpnuť: o. od alkoholu;
stál ako o-ený; -
nedok. osprostievať -a
-
osrienený príd. pokrytý srieňom: o-é stromy
-
osŕkať -a nedok. expr. sŕkať (význ. 2): o. od bolesti;
pri jedení o-l -
osrstený príd. pokrytý srsťou: o. chvost, o-é mláďa
-
oštara -y -tár ž. expr. nepríjemnosť, ťažkosť, opletačka, mrzutosť
□ byť niekomu na o-u, mať s niekým, niečím o-u
-
ostarieť -ie -ejú dok. (z)ostarnúť, zostarieť: v tvári o-rel;
predčasne o-ená žena; -
nedok. ostarievať -a
-
ostarnúť -e -ú -rol dok. stať sa starším, starým, zostarnúť, (z)ostarieť: po havárii o-l o desať rokov;
duchom nikdy neo-la;
o-tý hlas -
ostarok -rka m.
1. mn. -y neživ. niečo (predčasne) zostarnuté: medzi stromami bolo veľa o-ov
2. mn. -ovia/-y živ. i neživ. kto, čo vyzerá al. sa prejavuje staršie, ako v skutočnosti je: z dieťaťa bol o.
-
oštarovať sa nedok. hovor. expr. spôsobiť si oštaru, trápiť sa: nebudem sa už s vami o.
-
ostať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. nevzdialiť sa z miesta, zostať, pobudnúť: o. vonku, o. na večeru, o. pri dieťati
2. zotrvať v nezmenenom stave, zostať: o. sedieť;
o. v platnosti;
tak to nemôže o., o-lo to pri starom3. ocitnúť sa (náhle) v istom stave, zostať: o. celkom sám, o. v pomykove, o. vdovou, o. bez peňazí
4. stať sa zvyškom, zvýšiť (sa), zostať: od obeda o-li zvyšky;
neo-l mu už čas;
nič neo-lo po ňom5. zaostať: nevládal, o-l vzadu
● o. ako obarený, ako (soľný) stĺp zmeravieť (od strachu ap.);
o. niekomu na krku byť príťažou;
nech to o-e medzi nami nech je to utajené;
expr.: o. v suchu neutrpieť ujmu;
o. na suchu bez prostriedkov;
o. na ocot nevydať sa;
neo-lo po ňom ani chýru, dychu, slychu zmizol;
o. bez seba a) upadnúť do bezvedomia b) byť ohromený;
o. v hanbe byť nepovšimnutý, zahanbený ap.;
neo-l kameň na kameni všetko sa zničilo;
o. na chvoste zaostať; -
ostatne čast. zried. naostatok, napokon, vlastne: on tam o. ani nebol
-
ostatný
I. príd.
1. všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (-o) z nejakého celku: o-í žiaci nech odídu, o-é veci pošlem poštou, o. nábytok sme predali;
vždy bol lepší ako o-í iní2. posledný (význ. 2), nedávny: v o-om čase, o-é udalosti
3. jediný, zvyšujúci, posledný: toto sú moje o-é peniaze
4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný, posledný: mali ju za najo-šiu dievku
II. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, posledný, op. prvý: o. vozeň súpravy, v rade stál o.;
je to o. raz naposledyIII. ostatné s. jediné zvyšujúce, posledné, všetko: dám ti aj (to) o.
-
ostatok -tku m.
1. zvyšok, zostatok: o. večere;
o. (peňazí) si rozdelili2. posledný časový úsek, koniec: vydržať do o-u, prísť na o., o. života
3. ostatky pomn. teles. pozostatky: jeho o. previezli do rodiska;
o. svätých relikvie -
nedok. ostávať -a
-
osteň -tňa m. ostrý a tvrdý výrastok na rastlinnom al. živočíšnom tele: o-e kaktusa, ruže, o-e ježa;
-
ostentatívne prísl.: o. odísť;
-
ostentatívnosť -i ž.
-
ostený príd. kt. obsahuje osti: o-é plevy
-
oštep -u/-a m. zahrotená tyč použ. kedysi ako zbraň; dnes šport. náčinie takéhoto tvaru: bodnúť, zabiť o-om;
hod o-om -
oštepár -a m. kto hádže oštepom;
-
oštepárka -y -rok ž.;
-
oštepársky príd.
-
ôstie -ia s. hromad.
1. osti: plevy a ô.
-
ostopäť prísl. expr. s elánom, usilovne, ostošesť: utekať o.
-
ostošesť prísl. expr. s elánom, usilovne, ostopäť: kričať o.
-
ostraha, správ. ochrana, stráž; stráženie, varovný_systém
-
ostrapkať dok. na okraji vystrapkať: o-né záclony;
-
nedok. ostrapkávať -a
// ostrapkať sa: obrus sa o-l;
-
nedok. ostrapkávať sa
-
ostražito, ostražite prísl.: o. načúvať;
-
ostražitosť -i ž.: zachovávať o.
-
ostražitý príd. opatrný, obozretný, bedlivý: o. vojak, o. krok;
-
ostrekovač -a m. zariadenie na ostrekovanie (význ. 1): elektrický o. predného skla
-
nedok. ostrekovať
// ostriekať sa postriekať sa: o. sa blatom
-
ostreľovač -a m. profesionálny strelec z ďalekonosnej os. zbrane: o-i rozmiestnení na strechách
-
ostreľovať nedok. sústavne strieľať na niekoho, niečo (obyč. z diaľky): o. vežu, o. nepriateľské postavenie;
o. bránu pri šport. hre -
ostrica -e -ríc ž.
1. menej hodnotná tráva, bot. Carex: lúka porastená o-ou
2. expr. pálenka;
-
ostricový príd.: o-é seno
-
ostrie -ia s. ostro nabrúsená hrana (nástroja, zbrane): o. noža, kosy, o. meča;
-
ostriekať -a dok.
-
ostrieľať sa -a dok. expr. získať skúsenosť, dokonalosť v ovládaní niečoho: už sa o-l, o-ný hráč
-
ostriež -a mn. N a A -e m. sladkovodná ryba s tmavými pruhmi, zool. o. riečny Perca fluviatilis
-
ostrihať dok.
1. strihaním skrátiť (čo rastie): o. trávu, vlasy, výhonky, o. si nechty
2. strihaním (sčasti) zbaviť (porastu, vlasov, srsti ap.) a tým upraviť: o. trávnik;
o. niekoho na ježka, dohola;
o-ná ovca -
ostriť nedok. robiť ostrejším, ostrým: o. nôž, nožnice brúsiť;
● o. si → zuby na niečo, na niekoho
-
ostrivo -a -rív s. (v lejárstve, keramike) hlav. zložka formovacích látok (napr. šamot, kremeň)
-
ostro prísl.: o. nabrúsený, zastrúhaný;
o. znieť, voňať, vidieť, o. trénovať, protestovať;
o. sledovať niečo prísne;
o. sa črtať; -
ostroh -u m. úzky pás zeme vybiehajúci do vody al. do údolia
-
ostroha -y -rôh ž.
1. kovový hrot na podpätku jazdeckých čižiem použ. na poháňanie koňa: štrngať o-mi
2. výrastok, výčnelok podobný ostrohe: o. na päte;
zool. výrastok na nohe niekt. vtákov: kohutie o-y;
bot. výrastok kališného lístka: o. fialky● vyslúžiť si, získať o-y vyznamenať sa, osvedčiť sa;
-
ostrohový príd.;
-
ostrolistý príd. majúci ostré listy: o. klen
-
ostrosť -i ž.
II. ostré s. hovor. pálenka
-
ostrouhlý príd. majúci ostrý uhol: geom. o. trojuholník majúci všetky uhly ostré
-
ostrov -a m.
1. časť pevniny obkolesená vodou: o-y pri pobreží, pustý o.;
Žitný o. na juž. Slovensku medzi Dunajom a jeho ramenom -
ostrovan -a mn. -ia m. obyvateľ ostrova;
-
ostrovanka -y -niek ž.
-
ostrovček -a m. zdrob.: o. suchej zeme;
nástupný o. zvýšené nástupište mestskej dopravy -
ostrovid -a mn. N a A -y m. horská mačkovitá šelma s červenohnedou srsťou rozšírená v sev. a juhových. Európe, zool. rys o. Lynx lynx
-
ostrovný príd.: o-í obyvatelia;
-
ostrovtip -u m. dôvtip: prejaviť o.
-
ostrovtipnosť -i ž.
-
ostrovtipný príd. dôvtipný: o. človek;
o-á poznámka; -
ostrozelený príd. zelený s ostrým odtienkom
-
ostrôžka -y -žok ž.
1. zdrob. k ostroha
2. zúbkované koliesko s rúčkou na krájanie cesta
3. bylina s fialovými a i. kvetmi pretiahnutými do ostrohy, bot. Consolida
-
ostrúhať -a dok.
1. strúhaním zbaviť vrchnej vrstvy (a tak opracovať): o. ceruzu
2. strúhaním odstrániť: o. kôru (z citróna)
3. postrúhať: o. zemiaky, jablko
-
ostružina -y -žín ž.
1. krovitá rastlina, ktorej najznámejším druhom je malina, černica ap., bot. Rubus
2. černica: zbierať o-y
-
ostružlina -y obyč. mn. ostružliny -lín ž. stružliny, hobliny
-
ostrva -y -tŕv ž. sušiak na seno
-
ostrý
I. príd.
1. majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap., op. tupý: o. nôž, o-á sekera, žiletka;
o. okraj2. majúci hrot al. podobný hrotu, špicatý, končistý, op. tupý: o. zobák, nos, o. končiar;
o-á zákruta;
geom. o. uhol menší ako pravý a väčší ako nulový3. majúci drsný, hranatý povrch: o. kameň, úlomok, piesok, o-á kefka
4. (o náboji) majúci prieraznú strelu, op. slepý: o-é strelivo
5. (o zvuku) prenikavo (nepríjemne) znejúci: o. hvizd
6. silno pôsobiaci na zmysly: o-á vôňa, chuť prenikavá;
o-á paprika štipľavá;
o-á bolesť, o. vzduch, o-é svetlo7. (o zmysloch) bystrý, prenikavý, výborný: o. zrak, o. rozum
8. intenzívny, silný, prudký: nasadiť o-é tempo, o. tréning
9. vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry, op. mierny, jemný: o. protest, o-á kritika;
o. štrajk, op. výstražný;
o. režim dňa;
o. vtip presahujúci dané (spoloč.) medze10. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o. tieň, o. protiklad;
-
ostych -u m. nedostatok smelosti, hanblivosť, plachosť: prekonať o., urobiť niečo bez o-u
-
ostýchať sa -a nedok. prejavovať ostych, trocha sa hanbiť, okúňať sa: neo-l sa povedať pravdu
-
ostýchavo prísl.;
-
ostýchavosť -i ž.
-
ostýchavý príd. kt. sa ostýcha; svedčiaci o tejto vlastnosti, hanblivý: o-é dievča;
o. úsmev; -
osúch -a m. posúch: napiecť o-ov;
-
ošúchane, ošúchano prísl.;
-
ošúchanosť -i ž.
-
ošúchaný príd.
1. používaním opotrebovaný, obšúchaný, obdratý: o. kabát
2. častým opakovaním zunovaný, zovšednený, otrepaný: o-é frázy, slová;
-
ošúchať -a dok.
1. šúchaním (význ. 3) očistiť ap.: o. si topánky do trávy
2. používaním opotrebovať, obšúchať, obdrať: o. nábytok
// ošúchať sa
1. používaním sa opotrebovať, obšúchať sa, o(b)drať sa: farba sa o-la
2. častým opakovaním sa zunovať, zovšednieť, otrepať sa, obšúchať sa: pieseň sa rýchlo o-la
-
ošuchnúť sa -e -ú -chol dok. o(b)trieť sa: mačka sa o-la o múr
-
osud -u m.
1. zhoda okolností pôsobiaca na život jednotlivca (riadená vôľou vyšších síl); priebeh života, život: mať rovnaký, smutný o.;
nepriazeň, irónia o-u;
rozhodnúť o svojom o-e, zmieriť sa s o-m2. obyč. mn. životné príbehy, udalosti: rozpovedať svoje o-y
● ponechať svojmu o-u nestarať sa;
→ vziať do rúk svoj o.;
spečatiť niečí o. rozhodnúť o niekom; -
osudie -ia s. schránka na žrebovanie
-
ošudiť dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošvindľovať: nedať sa o.
-
osudne prísl.;
-
osudnosť -i ž.
-
osudný príd.
1. spôsobujúci nepriaznivý zlom; nešťastný: o. omyl
2. rozhodujúci (pre ďalší vývin): o-á udalosť, chvíľa;
-
osudovo, osudove prísl.;
-
osudovosť -i ž.
-
osudový príd. k 1: o-á predurčenosť, o-é rozhodnutie, o-á nevyhnutnosť;
-
osuheľ -hle ž. inovať, srieň: zo stromov visela o.;
polia pokryté o-ou -
ošumelo prísl.
-
ošumelý príd.
1. ošúchaný, zodratý: o. oblek
-
ošúpať -e -u dok.
1. zbaviť šúp, olúpať, obieliť: o. kukuričný klas
2. odstrániť (šupu ap.), olúpať, obieliť: o. kôru
// ošúpať sa olúpať sa (význ. 1, 2)
-
nedok. osúšať -a, osušovať