Význam slova "ď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dvojmiliónový príd. počítajúci 2 milióny: d-é mesto, d-á strata

dvojmo čísl. nás. príslov. dvojnásobne, dvakrát, dvojito: vidieť niekoho d.;
preložiť papier d. vo dvoje;
predložiť doklad d. v 2 exemplároch

dvojmocný príd.: chem. d. prvok kt. obsahuje 2 elektróny navyše al. mu 2 elektróny chýbajú

dvojmotorový príd. kt. má 2 motory: d-é lietadlo

dvojnásobne čísl. nás. príslov.

dvojnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 2 razy: d-á rýchlosť;
d. útek z domova;

dvojnásobok -bku m. dvojnásobná hodnota, dvojnásobné množstvo: d. troch je šesť;
d. pôvodného stavu, d. zisku

dvojník -a mn. -ci m. kto je (výzorom) niekomu úplne podobný: mať d-a;
to sú d-i

dvojný čísl. nás. zastar. dvojitý, dvojnásobný;
gram. d-é číslo duál

dvojpercentný príd. kt. má hodnotu 2 percentá: d. úrok

dvojplatnička -y -čiek ž. elektr. varič s 2 platňami: zapnúť d-u

dvojplošník -a m. lietadlo s 2 nosnými plochami nad sebou

dvojpodlažný príd. kt. má 2 podlažia: d. dom

dvojposchodový príd. kt. má 2 poschodia: d-á stavba

dvojprúdový príd. obsahujúci, majúci 2 prúdy: d-á cesta

dvojradový príd. kt. má 2 rady: d-é zapínanie s 2 radmi gombíkov

dvojramenný príd. kt. má 2 ramená: d. svietnik

dvojročný príd.

1. trvajúci 2 roky: d. kurz, d. plán;
d. cyklus prebiehajúci (každé) 2 roky

2. 2 roky starý: d. srnec

dvojrozmerný príd. kt. má 2 rozmery: d-é zobrazenie

dvojsečný príd. ostrý na obidve strany: d-á sekera;
d-á zbraň i fraz. nebezpečná aj pre používateľa

dvojskif -a/-u m. šport. skif pre dvoch veslárov: preteky v d-e

dvojslabičný príd. zložený z dvoch slabík: d-é slovo;
d-á stopa

dvojsmerne prísl.;

dvojsmernosť -i ž.

dvojsmerný príd. kt. prebieha v dvoch smeroch: d-á premávka;

dvojspev -u m. spev dvoch spevákov zároveň; skladba pre 2 hlasy; duo

dvojstopový príd.

1. tech. zanechávajúci 2 stopy: d-é vozidlo

2. metr. zložený z dvoch stôp: d. verš

dvojstranne prísl.;

dvojstrannosť -i ž.

dvojstranný príd.

1. kt. má 2 strany; používateľný z dvoch strán: d. pilník, nôž

2. kt. platí medzi 2 stranami al. sa uskutočňuje z dvoch strán: d-á dohoda;
d. útok;

dvojstranový príd. kt. má rozsah 2 strany: d. list

dvojstup -u m. útvar zložený z dvoch zástupov: v d. nastúpiť! povel

dvojstupňový príd. kt. má 2 stupne: d-é riadenie

dvojstý čísl. rad. k 200: d-á publikácia vydavateľstva

dvojtaktný príd.: tech. d. motor ktorého prac. cyklus tvoria 2 zdvihy piesta

dvojtisíci čísl. rad. k 2000: d. výrobok

dvojtisícový príd. počítajúci 2 tisícky: d-á odmena, výhra

dvojtretinový príd. kt. zahŕňa 2 tretiny: d-á účasť

dvojtvar -u m. lingv. dubleta

dvojtvárne prísl.: vystupovať d.;

dvojtvárnosť -i ž.

dvojtvárny príd. neúprimný, falošný: d. človek, d-e správanie;

dvojtýždenne prísl. k 2: vychádzať d.

dvojtýždenník -a m. časopis vychádzajúci raz za 2 týždne

dvojtýždenný príd.

1. trvajúci 2 týždne, dvojtýždňový (význ. 1): d-á pracovná cesta

2. opakovaný každý 2. týždeň: d-á kontrola;

dvojtýždňový príd.

1. trvajúci 2 týždne, dvojtýždenný (význ. 1): d-á dovolenka

2. 2 týždne starý: d-é mača

dvojuchý príd. kt. má 2 uchá: d. džbán

dvojvalcový príd. kt. má 2 valce: d. motocykel

dvojveršie -ia s. zoskupenie 2 veršov: vtipné d.

dvojvládie -ia s. vláda 2 súperiacich predstaviteľov moci

dvojzápas -u m. 2 šport. zápasy hrané po sebe na jednom mieste

dvojzmennosť -i ž.

dvojzmenný príd. kt. prebieha v dvoch zmenách: d-á prevádzka;

dvojzmysel -slu L -e mn. -y m.

1. čo má dvojaký zmysel, význam; dvojznačný výraz, prejav: nie je to jasné, je to d.

2. narážka na iný (spoločensky nevhodný) význ. výrazu, prejavu: neodpustil si svoje d-y;

dvojzmyselne prísl.: hovoriť d.;

dvojzmyselnosť -i ž.

dvojzmyselný príd.: d-é reči;
d-é vtipy;

dvojznačne prísl.;

dvojznačnosť -i ž.

dvojznačný príd. kt. má dvojaký význ., výklad, hodnotenie, op. jednoznačný: d. postoj, príklad;
d. výraz dvojzmyselný;

dvojzväzkový príd. kt. má 2 zväzky: d-é dielo

dvor -a m.

1. nezastavané (ohradené) priestranstvo pri dome, budove: deti sa hrajú na (školskom) d-e;
vojsť s vozom do d-a;
gazdovský d.;

2. v min. (veľké) hospodárstvo, gazdovstvo: panský d.

3. vysokopostavená inštitúcia, úrad ap.; ich sídlo: kráľovský d.;
medzinárodný súdny d.

4. panovník a jeho kruh: vzbura proti d-u;
zásah cisárskeho d-a;

dvoran -a mn. -ia m. príslušník panovníckeho dvora: cisár a jeho d-ia

dvorana -y -rán ž. hala (význ. 2): d. paláca

dvorček -a m. zdrob. k 1

dvorec -rca m.

1. často expr. (menší) dvor: dom s d-om

2. (tenisové, volejbalové ap.) ihrisko, kurt: antukový d.

3. kruhovito ohraničené miesto (na tele): prsný d.

dvoriť nedok. uchádzať sa o náklonnosť ženy: d. spolužiačke

dvorne prísl.;

dvornosť -i ž.

dvorný¹ príd. k 1, 3, 4: d. priestor;
d. radca, kapelník;

dvorný² príd. galantný, uhladený, zdvorilý: byť d. k ženám;
d-é vystupovanie;

dvorový príd. k 1: d-é vráta;

dvorský príd. k 3, 4: d-á spoločnosť;
d-é služobníctvo;

dych -u m.

1. dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný d., d. pacienta, zastaviť d.;
druhý d. vyrovnanejšie dýchanie po prekonaní krízy pri dlhšom (šport.) výkone i fraz. nové sily

2. vydychovaný vzduch; para: d-om si ohrievať ruky

● naberať d. získavať silu, oddychovať;
do posledného d-u do smrti;
(pozorovať) so zatajeným d-om napäto, sústredene;
d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze;
jedným d-om (povedať) naraz;
(sotva) lapať d. byť zadychčaný;
každým d-om (sa stavať za niečo) úplne;
→ vyrazilo mu to d.;

dýchací príd. použ. na dýchanie: d-ie cesty, d. prístroj;
d-ie cvičenia

dýchať -a nedok.

1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho;
odb. prijímať kyslík;
pravidelne, zhlboka d.;
d. nosom;
umelé d-nie;
ryby d-jú žiabrami;
stena má d. byť prístupná vzduchu

2. vdychovať al. vydychovať: d. pachy;
d. si do dlaní dúchať

3. žiť, jestvovať: slobodne d.;
už prestal d. umrel

4. prejavovať sa navonok, pôsobiť niečím: dom d-l čistotou;
žena d-a zdravím

5. šíriť sa (význ. 2), sálať: d-a z neho vôľa žiť

● ledva, sotva d-a a) má veľa roboty b) je slabý;
ani ned. byť celkom ticho;
tenko d. mať sa zle;
pýcha peklom d-a;

opak. dýchavať -a;

dýchavične prísl.;

dýchavičnosť -i ž.

dýchavičný príd. trpiaci záduchom; ťažko dýchajúci: d. starec;
d. kôň;

dychčať -í -ia -chč/-i! nedok. prudko a rýchlo dýchať, fučať: d. od námahy, od rozčúlenia

dok. k 1, 2, 4, 5 dýchnuť -e -u -chol

● nepočuť ani d. je úplne ticho;
ani ned-e pravdou stále klame

dychovka -y -viek ž. hovor. dychová hudba: bude hrať d.

dychový príd.: d-é cvičenia;
d-é nástroje založené na kmitaní vzduchového stĺpca v trubici pôsobením dychu hráča

dychtiť -chť/-i! nedok. silno túžiť, veľmi chcieť, bažiť: d. po moci, za mocou, d. za vydajom;
d-l vládnuť

dychtivo prísl.;

dychtivosť -i ž.

dychtivý príd. kt. dychtí po niečom; svedčiaci o tom: d. po poznaní;
d-á mladosť nedočkavá;

dýčka -y -čok ž. zdrob.

dyha -y dýh ž. tenká (drevená) doštička použ. v stolárstve (na obkladanie nábytku): mahagónová d.;
d. z plastickej látky;

dyhovať nedok. pokrývať dyhou: d. nábytok

dyhový príd.

dýka -y dýk ž. krátka bodná zbraň: použiť d-u;
vraziť niekomu d-u do chrbta i fraz. a) spôsobiť bolesť b) zradiť;

dýkový príd.: d. tvar;

dym -u m. plyny a čiastočky popola ako výsledok horenia: tabakový d.;
d. ide z komína

● expr. (ne)stojí (ani) za → fajku d-u;
všetko je iba d. márnosť;

dymák -a m. pomôcka na prípravu a fúkanie dymu na včely

dymiť nedok. vypúšťať dym, kadiť, čadiť: továreň d-í;
d. z fajky

// dymiť sa neos. d-í sa vychádza dym: z komína sa d-í

dymovnica -e -níc ž. voj. obal s náplňou na tvorenie dymu

dymovod -u m. tech. potrubie na odvádzanie dymu;

dymovodný príd.

dymový príd.: d. zápach od dymu;
d-á farba sivastá ako dym;
d-á clona z dymu i fraz. úmyselné zahmlievanie skutočnosti

dyňa -e dýň ž.

1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužinou, bot. d. červená Citrullus lanatus, melón (význ. 2)

2. melón (význ. 1): žltá d.;

dynamickosť -i ž. dynamika

dynamický príd. k 1, 3 kt. zahŕňa, prejavuje silu, zmenu, pohyb, op. statický: d. faktor, jav, d-é vlastnosti;
d. človek, pracovník pohotovo a správne reagujúci na aktuálne potreby;
hud. d-é znamienko kt. naznačuje silu tónu;
lingv. d. prízvuk kt. zdôrazňuje slabiku v slove zvýšením sily, op. melodický;

dynamicky prísl.;

dynamika -y ž.

1. zmena, pohyb, vývin niečoho, dynamickosť, op. statickosť: spoločenská d.;
d. systému

2. odbor mechaniky skúmajúci súvislosť medzi charakterom pohybu a jeho príčinou, t. j. silou: zákony d-y

3. hud. odstupňovanie sily tónov;

dynamit -u m. výbušnina, ktorej základom je nitroglycerín: nálož d-u;

dynamitový príd.

dynamizmus -mu m. kniž. dynamika, dynamickosť: d. súčasnej epochy

dynamizovať nedok. napĺňať dynamikou, dynamizmom: d. vývin udalostí

dynamo -a -nám s. prístroj na výr. jednosmerného prúdu: d. na bicykli

dynastia -ie ž. panovnícky rod: d. Mojmírovcov;

dynastický príd.

dynka -y -niek ž. zdrob.

dyňovisko -a -vísk s. pole vysadené dyňami

dyňový príd.;

dystrofia -ie ž. lek. porucha vo výžive niekt. orgánov

dýza -y dýz ž. tech. zariadenie regulujúce prítok kvapaliny al. plynu: vstrekovacia d.;
d. karburátora;

dyzentéria -ie ž. lek. infekčná črevná choroba, úplavica;

dyzenterický príd.