Význam slova "úr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

uráčiť sa -i dok. obyč. iron. blahosklonne, láskavo sa pre niečo rozhodnúť: neos. u-lo sa mu prísť

úrad -u m.

1. admin. orgán; jeho budova: ústredné ú-y;
Ú. vlády SR;
poštový ú., migračný ú., ú. práce;
ísť vybaviť niečo na ú.;
hovor. chodiť, behať po ú-och;
z ú-ov vychádzajú zamestnanci

2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenia v istom orgáne: zodpovedný ú. ministra, ujať sa svojho ú-u, zbavili ho ú-u;

úradík -a m. zdrob. expr.

úradne prísl.: ú. oznámiť;
byt ú. zapečatený;

úradníček -čka mn. -ovia m. zdrob. iron.

úradníčka -y -čok ž.;

úradnícky príd.: ú. plat;
ú-a vláda zložená z úradníkov al. odborníkov (nie zo zástupcov polit. strán);

úradníctvo -a s. hromad. úradníci;

úradník -a mn. -ci m. pracovník (obyč. ver. správy) vykonávajúci úrad, pracujúci v úrade: štátny, technický ú.;
hist. kráľovský ú.;

úradnosť -i ž.;

úradný príd.

1. k 1: ú-á vyhláška, ú. výkon, postup, ú-á miestnosť, ú-é hodiny

2. oficiálny; odmeraný: ú. tón, ú. prístup k veci

● ú. → šimeľ;

úradovať nedok. vykonávať úrad, pracovať ako úradník: ú. pre stránky

úradovňa -e ž. úradná miestnosť, kancelária

uragán -u m. orkán: ničivý u.;

urán -u m.

1. rádioaktívny chem. prvok, zn. U

2. astron. Urán planéta slnečnej sústavy;

uránový príd. k 1: u-á ruda

urastene prísl.;

urastenosť -i ž.

urastený príd. kt. dobre vyrástol, pevný, vyvinutý: u. mládenec;
u. ako topoľ, ako jedľa;

úraz -u m. vážnejšie poranenie organizmu, trauma: pracovný ú., utrpieť ú., nebezpečenstvo ú-u

● → kameň ú-u;

nedok. urážať -a

// uraziť sa nadobudnúť pocit urážky, ublíženia na cti: u. sa pre každú maličkosť;
neu-te sa, ale takto to nebolo;

nedok. urážať sa

urazene prísl.;

urazenosť -i ž.

urazený príd. kt. sa urazil; zasiahnutý urážkou: u-á pýcha, u-é sebavedomie, cítiť sa (hlboko) u.;

uraziť² dok. i nedok. kniž. zdolať vzdialenosť, prejsť: u. kus cesty, vozidlo u-í 100 km/hod.

uraziť¹ dok. spôsobiť urážku, ublížiť na cti: u. nevinného;
surovo, hrubo ho u-li;
u. česť, hrdosť;

urážka -y -žok ž. ublíženie na cti výrokom al. počínaním; takýto výrok al. počínanie: hrubá u., u. na cti, dopustiť sa u-y

urážlivo prísl.;

urážlivosť -i ž.

urážlivý príd.

1. urážajúci: u. výrok, u-é správanie

2. kt. sa ľahko urazí: u. človek;

úrazovka -y -viek ž. hovor. úrazové vozidlo, úrazová sanitka

úrazovosť -i ž. počet úrazov za isté obdobie

úrazový príd.: ú-é vozidlo;
ú-é poistenie;

urbanista -u m. odborník v urbanizme;

urbanistický príd.: u-é riešenie;

urbanisticky prísl.

urbanistka -y -tiek ž.;

urbanizácia -ie ž. proces sústreďovania hosp. a kult. života do veľkých miest na úkor vidieka;

urbanizačný príd.

urbanizmus -mu m. odbor zaoberajúci sa výstavbou miest podľa tech. a est. požiadaviek;

určenie -ia s.

1. rozhodnutie o niečom, vymedzenie, stanovenie: u. trestu;
gram. → príslovkové u.

2. poslanie; cieľ: slúžiť svojmu u-iu;
vyššie u.;
pošt. miesto u-ia cieľ zásielky

určiť urč/-i! dok.

1. vopred rozhodnúť o niečom al. o niekom, urobiť záver: u. ceny, poradie, u. termín odchodu;
u. zostavu mužstva;
u. veliteľov, vedúcich skupín ustanoviť

2. zamerať na istý cieľ: film je u-ený mládeži;
zrno u-ené na siatie

3. uvažovaním, skúmaním zistiť: u. počet, polohu niečoho, u. krvnú skupinu, u. svetové strany;
odb.: u. rastlinu, živočícha;
trojuholník je jednoznačne u-ený troma stranami;

určite, určito

I. prísl. isto (význ. 1), presne: nevyjadril sa celkom u.;

určitosť -i ž.

II. určite čast. vyj. istotu, isto, bezpochyby: u. sa vráti, to u. všetci čítali

určitý príd.

1. obsahovo presný, jasný, zreteľný, op. neurčitý: dať u-ú odpoveď, obrysy sú čoraz u-ejšie;
gram.: u. slovesný tvar kt. vyj. kategóriu spôsobu, času (a osoby);
u-á číslovka kt. vyj. presný číselný počet al. presné číselné určenie (veci, deja)

2. určený, istý (význ. 4): (konať sa ap.) v u-é dni

3. má význ. neurč. zám., istý: v u-ých prípadoch;

nedok. určovať

urémia -ie ž. lek. vnútorná otrava organizmu pri zlyhaní činnosti obličiek;

uremický príd.

urgencia -ie ž. urgovanie: písomná u., (ne)vybaviť vec (ani) po viacerých u-iách;

urgenčný príd.

urgentne prísl.;

urgentnosť -i ž.

urgentný príd. kniž. súrny, neodkladný: u-á správa, u. prípad;

urgovať nedok. i dok. (opätovne) žiadať, pripomenúť vykonanie, vybavenie niečoho sľúbeného, objednaného ap.; (po)súriť: u. objednávku, žiadosť;
u. medzimestský hovor

urieknuť -e -u -kol dok. pohľadom ap. počariť; uhranúť: liek proti u-tiu

● stál, pozeral ako u-tý duchom neprítomný

urna -y urien ž.

1. schránka s popolom mŕtveho, popolnica

2. schránka na hlasovacie lístky: volebná u.;

urnový príd.: u. háj

urobiť dok.

1. vykonať nejakú činnosť, spraviť: u. si (svoju) robotu, u-l všetko, čo chcel;
čo u-íš? ako sa rozhodneš? u. skúšku, doktorát zložiť;
u. si večernú školu absolvovať

2. vyrobiť, zhotoviť (z materiálu); utvoriť, spraviť: u. z dosák lavičku, u. košík z prútia;
u. praženicu, u. raňajky;
u. uzol, značku na niečom

3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A) al. iným slovným druhom, spraviť: u. rozhodnutie, u. vyhlásenie, u. výber, u. poznámku, u. priestupok, u. chybu;
hovor. u. kariéru dosiahnuť;
u. poplach, škandál vyvolať;
u. poriadok upratať i fraz. zakročiť

4. zmeniť stav niekoho, niečoho, spraviť niečím, nejakým: u-li ho veliteľom;
prostredie u-lo z neho iného človeka;
u. z rybníka kúpalisko

5. spôsobiť, zapríčiniť, spraviť: u. niekomu radosť, hanbu, škodu;
pes ti nič neu-í neublíži

6. naložiť nejako, spraviť: čo u-íš s toľkými peniazmi? uvidíš, čo s tebou majster u-í, keď ...

● u. niekomu po vôli vyhovieť;
expr.: u. s niekým, s niečím → krátky proces;
(ne)u. dieru do sveta (ne)vykonať niečo veľké;
u. niekomu → čiaru cez rozpočet;
u. bodku za niečím skončiť niečo;
u. kríž nad niečím vzdať sa nádeje;
u. chybný krok pomýliť sa;
u. dojem zapôsobiť;
expr.: u. si z niekoho dobrý deň utiahnuť si;
u. capa záhradníkom poveriť neprimeranou funkciou;
u-lo mu to dobre dobre mu to padlo

// urobiť sa

1. utvoriť sa, spraviť sa: na hladine sa u-li vlny;
u-li sa mu mozole

2. zatváriť sa nejako, spraviť sa: u. sa sprostým, pekným

● u. sa slepým, hluchým nezareagovať na podnety

úročiť nedok. peňaž. úrokovať (význ. 1): ú. kapitál;
ú-enie vkladov

úroda -y ž. plodiny, kt. sa urodili na poľnohosp. pozemkoch: dobrá, slabá ú. (obilia), priniesť (hojnú) ú-u, zber ú-y;

urodiť dok. (o zemi) priniesť, vydať úrodu: zem (ne)u-í dosť pre všetkých

// urodiť sa (o plodinách) narásť (význ. 1), dozrieť: u-lo sa veľa ovocia, zemiakov, zbožia

úrodnosť -i ž.: ú. pôdy

úrodný príd. prinášajúci hojnú úrodu: ú-á zem, ú. kraj;
ú. rok bohatý na úrodu

● slová padli na ú-ú pôdu mali účinok, priaznivý ohlas;

urodzene prísl.: u. sa správať ako šľachtic;

urodzenosť -i ž.

1. šľachtický pôvod

2. vznešenosť

urodzený príd.

1. patriaci k šľachte: u-é vrstvy

2. oslovenie šľachtica (za feud.): u-á pani;

úrok -u obyč. mn. m. zisk, výnos z požičaných al. uložených peňazí: trojpercentný ú., ú-y z vkladu, platiť (vysoké) ú-y

● → vrátiť niekomu niečo aj s ú-mi;

úrokovať nedok.

1. požadovať al. vyplácať úroky: ú. pôžičku;
ú. vklad

2. vypočítavať úrok

úrokový príd.: peňaž.: ú-á sadzba podľa kt. sa vypočítava úrok;
ú-á miera výška úrokovej sadzby

urológ -a mn. -ovia m. odborník v urológii;

urológia -ie ž. odbor medicíny zaoberajúci sa chorobami močových ústrojov;

urologička -y -čiek ž.;

urologický príd.: u-é vyšetrenie;
u. čaj

úroveň -vne ž.

1. myslená vodorovná rovina vedená vo výške niečoho: krajina v ú-i mora, most nad ú-ou cesty

2. stupeň (vývinu) ako zákl. pri hodnotení niečoho: životná ú., vysoká, nízka ú. (kultúry, vzdelanosti);
dosiahnuť svetovú ú.;
konferencia na najvyššej ú-i za prítomnosti najvyšších predstaviteľov štátov

● to je pod jeho ú. nedôstojné preňho;
to je pod ú. slabé, podpriemerné;

urovnať dok.

1. urobiť rovným povrch niečoho, vyrovnať (niečo hrboľaté, pokrčené ap.), zarovnať: u. si záhyby šiat, u. pokrčený list papiera

2. usporiadať (význ. 1), poukladať: u. uložené knihy;

3. zmierlivo, priaznivo vybaviť, vyriešiť: u. spor, u. si svoje veci;

nedok. urovnávať -a

úrovňový príd. k 1

urputne prísl.;

urputnosť -i ž.

urputný príd. expr.

1. prejavujúci sa veľkou intenzitou, krutý, tuhý: u. boj, u. mráz

2. tvrdohlavý, húževnatý, zaťatý: u-é mlčanie;

uršulínka -y -nok ž. členka žen. rehoľného spoločenstva založeného v 16. stor.;

uršulínsky príd.: u. kostol

urýchlene prísl.: u. vybaviť objednávku

urýchlený príd. rýchlejšie prebiehajúci, zrýchlený: u. postup;

urýchliť -i dok. urobiť rýchlejším, zrýchliť, uskoriť: u. výstavbu, žatvu, u. dozrievanie;

urýchľovač -a m. fyz. prístroj na urýchľovanie častíc: u. elektrónov, u. iónov

nedok. urýchľovať: fyz. u-nie častíc zvyšovanie ich rýchlosti

úryvkovito, úryvkovite prísl.;

úryvkovitosť -i ž.

úryvkovitý príd. kt. má podobu úryvku, nesúvislý, prerývaný: ú. záznam rozhovoru;

úryvok -vku m. časť ústneho al. pís. prejavu; výňatok z lit. al. hud. diela: ú-y rozhovoru, listu;
ú-y básne, ú. z opery

absentér -a m. kto často neodôvodnene zameškáva prácu

adaptér -a L -i mn. N a A -y m. prístroj, zariadenie, ktorým sa niečo prispôsobuje na nové použitie

adresár -a L -i mn. -e m. zoznam adries: vreckový a.;
počítačový a. zoznam adries (význ. 2)

akcionár -a m. účastinár

aktér -a m. kniž. al. publ. účastník istej činnosti ver. al. skup. zamerania: a-i podpisovej akcie; všetci a-i konferencie;

amatér -a m. kto niečo pestuje zo záľuby, nie z povolania, op. profesionál: preteky športových a-ov;
fotografista a.;

ampér -a L -i mn. -y m. elektrotech. zákl. jednotka elektr. prúdu v sústave SI, zn. A

angličtinár -a m. anglista;

anketár -a m. kto robí anketu;

ár -u L -i mn. -e m. plošná miera 100 m², zn. a

aranžér -a m. kto aranžuje: a. výkladnej skrine;
a. výstavy;

archivár -a m. správca al. pracovník archívu: mestský a.;

ateliér -u L -i mn. -y m. dielňa (výtvar.) umelcov: maliarsky, sochársky a.;
filmové a-y

autičkár -a m. hovor. kto odcudzuje autá: banda a-ov; chytiť a-ov pri čine

autobazár -a L -i mn. -e m. obchod s použitými automobilmi

azúr -u L -e m. kniž. blankyt: a. oblohy, neba, mora;

ažúr¹ -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou

ažúr², pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň

bakalár -a m. nižšia akademická hodnosť na stredovekých a niekt. dnešných univerzitách, skr. Bc;

bankár¹ -a m. finančník zaoberajúci sa bankovými obchodmi; majiteľ banky

bankár² -a m. hráč, kt. pri hre drží bank;

bárs, bár

I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná

II. čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie

2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!

bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek

bazár -a L -i mn. -e m.

1. obchod s menej kvalitným al. použitým tovarom

2. trh v Oriente

bedár -a m.

1. biedny, chudobný človek, žobrák: vidiecki, mestskí b-i

2. expr. mrzák, úbožiak: b. na nohy chromý;
duševný b.;

bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l

beťár -a m. hovor. figliar, huncút, lapaj, šibal: b. beťársky, b. huncútsky;
to je veľký b.;

betonár -a m. kto pracuje s betónom;