Význam slova "zi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 226 výsledkov (2 strán)

  • žiabre -ber/-bier ž. pomn. dýchacie orgány vodných živočíchov;

  • žiabronôžka -y -žok ž. vodný kôrovec, zool. Branchipus

  • žiabrový príd.

  • žiačik -a mn. -ovia m. zdrob.

  • žiačka -y -čok ž.;

  • žiacky príd. i prísl.: ž. lístok;
    ž-a knižka informujúca o prospechu, správaní ap.;

  • žiactvo -a s. hromad. žiaci;

  • žiadanka -y -niek ž. formulár žiadosti (o vydanie niečoho): ž. na materiál, na zľavu;
    vyplniť ž-u

  • žiadať -a nedok.

    1. predkladať žiadosť, nástojčivo chcieť, uplatňovať nárok, požadovať: ž. náhradu škody, ž. (riaditeľa) o prijatie do zamestnania;
    ž. od niekoho, aby splnil sľub;
    úctivo, dôrazne ž.;
    ž-ný tovar hľadaný;
    dosiahnuť ž-né výsledky očakávané

    2. úctivo, zdvorilo predkladať žiadosť, pýtať, prosiť: ž. o pomoc, o radu;
    ž. dievča o ruku, ž. rodičov o ruku dcéry pýtať za manželku

    3. i žiadať si kniž. vyžadovať (význ. 2): previnenie (si) ž-a trest

    // žiadať sa

    1. pociťovať potrebu, chcieť, túžiť: ž-lo sa mu vody;
    ž-a sa, aby prišli všetci;
    neos. ž-a sa mu piť

    2. nástojčivo chcieť, požadovať: ž. sa do iného oddelenia, ž. sa von

    // žiadať si želať si (význ. 1, 2), priať si: otec si ž-l vidieť deti

  • žiadateľ -a mn. -ia m. kto o niečo žiada: ž. o byt, o miesto;
    vyhovieť ž-ovi;

  • žiadateľka -y -liek ž.

  • žiaden, žiadny zám. vymedz. nijaký (význ. 1); ani jeden, nikto: nestane sa ž. zázrak, nemá ž-u starosť;
    ž. neprišiel neskoro

    za ž-u cenu v nijakom prípade;
    ž-e strachy neboj(te) sa

  • žiadosť -i ž.

    1. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niečo žiada: ž. o byt, o prijatie;
    napísať, podať ž., vyhovieť ž-i;
    uvoľnili ho na vlastnú ž.

    2. expr. silná túžba, žiadostivosť: oči sa jej zapálili ž-ou

  • žiadostivo prísl.: ž. piť, ž. pozerať;

  • žiadostivosť -i ž.: telesná ž.

  • žiadostivý príd. kt. silno po niečom túži; svedčiaci o túžbe, túžobný; náruživý, vášnivý: ž-á duša;
    ž-é oči;
    ž. pohľad;

  • žiaduci príd. kniž.

    1. želateľný, potrebný, požadovaný: dosiahnuť ž-e výsledky požadované;
    je ž-e, aby prišiel je potrebné

    2. vzbudzujúci túžbu, žiadostivý: je ž-ejšia ako pred chorobou

  • žiak -a mn. -ci m.

    1. kto chodí do zákl. al. stred. školy, kurzu ap.: dobrý, zlý, usilovný ž., ž. 1. triedy, ž. ľudovej školy umenia

    2. člen najmladšej časti tel. a šport. organizácie (do 14 rokov): mladší, starší ž-i

    3. odchovanec, stúpenec, vyznávač: ž-i Ľ. Štúra, Metodovi ž-i;

  • žiaľ

    I. -u m. veľký smútok, zármutok, žalosť: mať, pociťovať, premáhať ž.;
    plakať, piť od ž-u;
    zomrieť, pominúť sa, zmárniť sa od ž-u

    zalievať ž. piť;
    srdce mu puklo od ž-u utrápil sa

    II. vetná prísl. vyj. postoj ľútosti k obsahu vety: (bolo) ž. na neho pozrieť

    III. čast. vyj. poľutovanie, ľútosť, žiaľbohu, bohužiaľ: ž., dnes nemôžem prísť

  • žiaľbohu čast. žiaľ, bohužiaľ: ž., nemôžem ti pomôcť;
    jeho práca, ž., ostala torzom

  • žialiť -i -ľ! nedok. pociťovať, prežívať žiaľ, žalostiť: ž. nad smrťou matky, ž. za stratenou slobodou

  • žiaľne, žiaľno prísl. i vetná prísl.: ž. plakať;
    človeku je ž.

  • žiaľny príd. kniž. žalostný (význ. 1), bôľny, bolestný, smutný: ž. pohľad, vzdych, plač;

  • ziapať -e -u nedok. expr. hlasno kričať, vrieskať, revať: nahnevano z-l na syna

  • žiar -u m. vys. teplota vyžarovaná zo žeravého zdroja, horúčava: slnečný ž., ž. plameňa;
    odb. vys. teplota, pri kt. sa látky rozžeravujú;

  • žiara -y mn. -e žiar ž. svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom: slnečná, polárna ž., oslepujúca ž., ž. ohňa, lampy, v ž-e reflektorov;

  • žiarenie -ia s. odb. šírenie, vyžarovanie energie zo zdroja; radiácia: slnečné, kozmické, rádioaktívne, röntgenové, ultrafialové ž.

  • žiarič -a m. zdroj žiarenia; prístroj na žiarenie, ožarovanie: rádioaktívny, infračervený, elektrický ž.

  • žiariť -i nedok.

    1. vydávať žiaru, svetlo, svietiť: slnko, mesiac ž-i, reflektory ž-ia;

    2. jagať sa, ligotať sa, lesknúť sa: drahokamy ž-ia, vyleštený riad ž-i;
    izba ž-i čistotou

    3. byť zreteľný, vyžarovať: z tváre mu ž-i spokojnosť

  • žiarivka -y -viek ž. výbojka, v kt. sa ultrafialové žiarenie mení na viditeľné svetlo: neónová ž.;

  • žiarivkový príd.: ž-é osvetlenie

  • žiarivo prísl.;

  • žiarivosť -i ž.

  • žiarivý príd.

    1. vydávajúci žiaru: ž. plameň, ž-é slnko, hviezdy;
    ž-é farby jasné

    2. jagavý, ligotavý, lesklý: ž. klenot, ž-é brilianty

    3. krásny (význ. 1), lákavý: ž. úspech, ž-á budúcnosť;
    ž. úsmev;
    ž. príklad, vzor hodný nasledovania;

  • žiarliť -i nedok.

    1. báť sa (chorobne) o priazeň, lásku milovanej osoby; spájať tento strach s odporom voči ľuďom al. veciam blízkym tejto osobe: ž. na snúbenicu, ž. bez príčiny;
    ž. na manželovu kolegyňu

    2. závidieť niekomu úspech, prednosť; nepriať, nežičiť niečo: ž. na spolupracovníkov;
    ž. na jeho záľuby

  • žiarlivec -vca m. žiarlivý človek

  • žiarlivo prísl.;

  • žiarlivosť -i ž.

  • žiarlivý príd. kt. žiarli; svedčiaci o tejto vlastnosti: ž. manžel, ž-á milenka;
    ž. pohľad;
    je žiarlivý na prednosti druhých

    byť ž. žiarliť;

  • žiarovisko -a -vísk s.

    1. časť krematória, kde sa spaľuje mŕtvola

    2. archeol. miesto, kde sa spaľovali mŕtvoly

  • žiarovka -y -viek ž. (hruškovitá) sklená banka s kovovým vláknom, kt. sa elektr. prúdom rozžeraví a svieti: kontrolná ž.;
    mliečna ž. z mliečneho skla;
    vypálená ž.;
    vymeniť ž-u;

  • žiarovkový príd.

  • žiarový príd.: ž-á pec;
    archeol. ž. hrob so zvyškami spálených mŕtvych

  • žiarupevný príd. odb. zachovávajúci pevnosť pri vys. teplote: ž. materiál

  • žiaruvzdorne prísl.: pôsobiť ž.;

  • žiaruvzdornosť -i ž.

  • žiaruvzdorný príd. odolný proti žiaru: ž. materiál, ž-á oceľ, ž-é tehly;

  • opak. žičievať -a

  • žičiť nedok.

    1. byť priaznivo naklonený, priať: šťastie, počasie im ž-í, osud mu než-í;
    mali by si navzájom ž.

    2. želať (význ. 1, 2), priať: ž. šťastie, dobré počasie;
    ž. priateľovi úspech;
    ž. si víťazstvo;
    ž-m vám, aby ste sa šťastne vrátili;
    ž-enie pevného zdravia

  • žičlivec -vca m. žičlivý človek

  • žičlivo prísl.: ž. sa správať;

  • žičlivosť -i ž.

  • žičlivý príd.

    1. žičiaci druhému, (dobro)prajný; svedčiaci o tom: ž. človek;
    ž. úsmev, pohľad

    2. vyhovujúci, priaznivý, vhodný: ž-é pomery, prostredie

    byť ž. žičiť;

  • žid -a mn. -ia m.

    1. vyznávač náboženstva opierajúceho sa o Starý zákon a uznávajúceho jediného Boha, izraelita

    2. Žid príslušník (starovekého) izraelského národa

    skúpy ako ž. veľmi;

  • židáčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

  • židák -a mn. -ci m. pejor.

    1. žid

    2. skupáň, lakomec;

  • zidealizovať dok. k idealizovať, prikrášliť: z. skutočnosť;
    z. hrdinu (diela)

  • židko -a mn. -ovia m. zdrob. expr.;

  • židovčička -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • židovka -y -viek ž.;

  • židovský príd.: ž-é náboženstvo;
    ž. cintorín;
    ž. jazyk hebrejčina

    je tu ako v ž-ej škole veľmi hlučne;

    židovsky prísl.: rozprávať (po) ž.;

  • židovstvo -a s.;

  • žieňa -aťa mn. -atá -ňat s.

    1. expr. žena (menšej postavy): drobné, šikovné, mladé ž.

    2. hypok. manželka: ty moje ž.

  • žienka -y -nok ž.

    1. zdrob. k žena (význ. 1): drobná ž.;
    lesná, divá ž. rozpráv. bytosť

    2. hypok. k žena (význ. 2): moja ž.;

  • žieravina -y -vín ž. (tekutá) žieravá látka

  • žieravý príd.

    1. rozožierajúci, rozleptávajúci tkanivá, leptavý: ž-á látka, tekutina, ž. lúh

    2. kniž. mučivý, rozžierajúci: ž-á bolesť, túžba

  • žíhací príd. odb. určený na žíhanie: ž-ia pec;
    ž-ia teplota potrebná na žíhanie

  • žihadielko -a -lok s. zdrob.

  • žihadlo -a -diel s. obranný a útočný orgán niekt. hmyzu na bodnutie a vstreknutie jedu: včelie, osie ž., pichnúť ž-om;

    mať jazyk ako ž. ostrý;
    je ako ž. vrtký, čulý;

  • žihadlový príd.;

  • žíhareň -rne ž. oddelenie v továrni, kde sa žíhajú výrobky, materiál ap.;

  • žíharenský príd.

  • žíhať -a nedok. spracúvať zahrievaním na vys. teplotu: ž. odliatky;
    ž-nie zliatiny;
    ž-ná oceľ

  • žihľava -y -liav ž. pŕhľava (význ. 1)

    mráz ž-u nespáli;
    → dotkla sa ž. plota;

  • žihľavka -y ž. alergické ochorenie prejavujúce sa vyrážkami na koži: dostať ž-u

  • žihľavovina -y -vín ž. vlákna al. tkanina zo žihľavy

  • žihľavový príd.: ž. výťažok

  • žila -y žíl ž.

    1. cieva v tele, ktorou prúdi krv: prerezať si ž-u, ž-y mu navreli;
    podrezať si ž-y spáchať samovraždu;
    zlatá ž. hemoroidy;
    kŕčové ž-y chorobné rozšírenie povrchových žíl (obyč. na nohách);
    anat. cieva, kt. vedie krv do srdca

    2. (pri rastlinách) zvonku badateľný cievny zväzok: listová ž.

    3. geol. trhlina v hornine vyplnená inou horninou: rudná, zlatonosná ž.

    4. vodič elektr. prúdu vo viacprameňovom kábli

    5. hovor. šľacha

    krv mu tuhne, mrzne v ž-ách;
    mať vodu, cmar v ž-ách byť flegmatický;
    vliať sily do žíl povzbudiť;
    expr. pustiť, seknúť niekomu ž-u, ž-ou a) ublížiť, zabiť b) pripraviť o peniaze;

  • žiletka -y -tiek ž. tenký ostrý kovový plát do holiaceho prístroja

  • žilka -y -liek ž. zdrob.: ž-y na tvári, na listoch

    expr. (všetky) ž-y v ňom (i)hrajú je temperamentný;

  • žilkovanie -ia s. útvary v podobe žiliek, ktorými je niečo popretkávané: ž. na liste

  • žilkovaný príd. kt. má výrazné žilky, žilkovatý, žilkovitý: ž-á tvár, ž-é ruky

  • žilkovatý príd. žilkovaný: ž-á tvár

  • žilkovitosť -i ž. poľnohosp. zhrubnutie žiliek na listoch chorej rastliny

  • žilkovitý príd. žilkovaný, žilkovatý;

  • žilnatý príd.

    1. kt. má viditeľné, vystupujúce žily, žilovatý: ž-á ruka

    2. šľachovitý: ž. chlap, ž-é telo

  • žilôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

  • žilovatieť -ie -ejú nedok. stávať sa žilovatým: ruky pri robote ž-ú

  • žilovatý, žilovitý príd. žilnatý (význ. 1, 2): ž. krk, ž-á ruka;
    ž. chlap

  • žilový, žilný príd.: ž-ová krv;
    ž-á hornina;

  • zima

    I. -y zím ž.

    1. ročné obdobie od 21. 12. do 20. 3.: tuhá, sychravá, suchá z.;
    zásobiť sa na z-u

    2. zastar. (škol.) rok: chodil do školy štyri z-y

    3. nízka teplota, chlad, op. teplo: treskúca z.;
    z. poľavila, pritiahla;
    tvár vyštípaná z-ou, uši červené od z-y;
    máte tu z-u;
    z. mu zaliezla pod nechty;
    triasť sa, drgľovať sa z-ou, od z-y;
    z. ho drví zimnica

    v z-e v lete stále;
    expr. z. ako v psinci veľká;

  • zimisko -a s., N a A jedn. i ž. zvel.

    II. zima vetná prísl. chladno, studeno: vonku je z.;
    bolo mi z. na nohy

  • zimiť sa nedok. trpieť zimou: z-l sa celý deň

  • zimnica -e -níc ž.

    1. pocit silného chladu na celom tele (spojený s horúčkou), triaška: z. ho trasie, drví, z. ním lomcuje;
    mať z-u

    2. lek. (žltá) z. infekčné vírusové ochorenie v trópoch;

  • zimnične prísl.: z. sa triasť;
    z. premýšľať

  • zimničný príd.

    1. k 1: z. chlad;
    z. pot, z-á triaška, z. lesk očí

    2. kniž. rýchly a nepokojný, náhlivý, intenzívny, horúčkovitý: z-é tempo, z. nepokoj;

  • zimník -a m. zimný kabát

  • zimný príd. k 1: z. večer, z-é obdobie;
    z. kabát na zimu;
    z-é odrody neskoré;
    z-é športy pestované na snehu al. ľade;
    z. štadión na športy na ľade;
    z. spánok stav letargie zvierat;
    z. semester, z-é prázdniny;

  • zimomravo prísl.: z. sa chvieť;

  • zimomravosť -i ž.

  • zimomravý príd. trpiaci častým pocitom chladu: z. starec, z-é mláďatá;

  • zimomriavky -vok ž. pomn. drobné pupence na koži od chladu al. citového vzrušenia, hus(ac)ia koža: z. mu behajú po tele;
    od hrôzy mu naskakujú z.

  • zimovať nedok.

    1. prečkávať zimu: lastovičky z-jú na juhu

    2. prechovávať cez zimu: z. ovocie v pivnici;

  • zimovisko -a -vísk s. miesto na zimovanie: z. vtákov

  • zimozeleň -e ž. popínavá rastlina s tmavomodrými kvetmi, bot. Vinca minor

  • zimprovizovať dok. k improvizovať: narýchlo z. besedu

  • opak. zimúvať -a

  • žinčica -e ž. prevarená srvátka z ovčieho mlieka: sladká, kyslá ž., variť, piť ž-u

  • zindustrializovať dok. k industrializovať, spriemyselniť: z. zaostalé krajiny, z-né oblasti

  • žinenka -y -niek ž. tel. podložka podobná matracu na tlmenie doskoku, na cvičenie na zemi ap.

  • žinka -y -niek ž. tenší povraz, šnúra: vešať bielizeň na ž-u, opásať sa ž-ou;

  • zinkasovať dok. k inkasovať: hlavný z-l od hostí (za kávu)

  • zinkovať nedok. nanášať vrstvu zinku: z. rúry

  • zinkový príd.: z-á ruda;
    z-á bieloba kysličník zinočnatý;
    z-á rakva

  • žinôčka -y -čok ž. zdrob.

  • zinočnatý príd. chem. obsahujúci zinok v istom pomere: z-é soli

  • zinok -nku m. modrobiely kovový chem. prvok, zn. Zn;

  • zintenzívnieť -ie -ejú dok. stať sa intenzívnejším, intenzívnym: spolupráca podnikov z-la

  • zintenzívniť -i dok. urobiť intenzívnejším, intenzívnym: z. výrobu, obchod;
    z. boj vystupňovať;

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ä opi, vcp, ins, ork, hal, prtë, hoä, mkv, cema, kpv, mma, impa, csm, lib, ud
Slovník skratiek: ubv, d60, voz, nf, maså, å aty, stw, ã opa, ap, adk, punč, šarm, ftf, fr, pyj
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV