Význam slova "zá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 2409 výsledkov (21 strán)
-
zavšivavenosť -i ž.
-
zavšivavený príd. zamorený všami, všivavý: z-á hlava;
-
zavtipkovať, zavtipkovať si dok. zažartovať (si): rád si z-l
-
nedok. zavýjať -a
-
zavýskať -a dok. vydať výskot, zvýsknuť: z. z plného hrdla, z. od radosti
-
zavyť -je -jú -y! dok.
1. (opakovane) vydať prenikavý, ťahavý zvuk: pes žalostne z-l;
2. expr. (o veciach) prenikavo, ťahavo zaznieť: siréna z-la zahúkala;
-
zavzdušniť dok. vyplniť vzduchom: z. potrubie;
-
nedok. zavzdušňovať
-
zavzdychať, zavzdychať si dok. niekoľkokrát vzdychnúť: utrápene (si) z.
-
zavzdychnúť, zavzdychnúť si -e -ú -chol dok. vzdychnúť (si) (význ. 1), povzdychnúť (si): bolestne, hlasno (si) z.
-
zavzlykať dok. niekoľkokrát vzlyknúť: ticho z.
-
zažartovať, zažartovať si dok. povedať žartom al. spraviť zo žartu, zavtipkovať (si): nevinne si z. (s priateľmi);
z. si na cudzí účet -
zažať -žne -žnú dok. rozsvietiť (význ. 1), zasvietiť, zapáliť: z. lampu;
z-ni si! -
zazátkovať dok. zátkou uzatvoriť: z. fľašu
-
zazdať sa dok. mať istý dojem, pocit z niečoho, ukázať sa v neurč. predstave, pozdať sa, zvidieť sa: z-lo sa mu, že niekto ide
-
zazdravkať dok. hovor. povedať prípitok (obyč. na zdravie!): z. neveste;
z. si s hosťami -
zažehliť dok. žehlením vytvarovať: z. záševok;
z-ené záhyby; -
nedok. zažehľovať
-
zažehnať dok. kniž. odstrániť (niečo zlé), odvrátiť: z. nebezpečenstvo;
hlad je z-ný; -
nedok. zažehnávať -a
-
zaželať dok. povedať želanie, pozdrav, popriať, zapriať: z. oslávencovi veľa úspechov, z. deťom dobrú noc
-
zazelenať sa -á dok. zazelenieť sa (význ. 1, 2): trávniky sa z-li;
tráva sa z-la -
zazelenieť sa -ie -ejú dok.
1. pokryť sa zeleňou, zazelenať sa: stráne sa z-li
2. ukázať sa v zelenej farbe, zazelenať sa: na ceste sa z-li uniformy
-
zazeleniť dok.
1. znečistiť zeleňou: z. si ruky,
2. vysadiť zeleňou: z. park;
-
nedok. zazeleňovať
-
zázemie -ia s.
1. zdroj, opora, základňa ap., kt. je v pozadí niečoho, niekoho: poslucháčske z. hudby, citové z. človeka
2. tylo (význ. 3)
-
nedok. k 2 zazerať
-
zažiadane prísl.: z. hľadieť;
-
zažiadanosť -i ž.
-
zažiadaný príd. žiadostivý: byť z. dobrého jedla, človek z. za majetkom;
-
zažiadať -a dok. podať, povedať žiadosť: z. o dôchodok;
z-l, aby ho preradili požiadal// zažiadať sa zachcieť sa: z-la sa mu sloboda;
neos.: z-lo sa mu pokoja, slávy;
z-lo sa jej vyplakať -
nedok. k 1, 2 zažierať sa -a
-
zážih -u m. tech. zapálenie výbušnej zmesi motora;
-
nedok. zažíhať -a
// zažať sa: v meste sa z-li svetlá, obrazovka sa z-la;
-
nedok. zažíhať sa
-
zážihový príd.: z. motor
-
zažiť -je -jú dok.
1. stať sa účastníkom niečoho, prežiť, skúsiť, zakúsiť: z. veselú príhodu, z. veľa pekného, z. (si) príkoria, biedy užiť
2. byť svedkom niečoho: mesto z-lo škandál;
ty si ho už nez-l nepoznal; -
zážitkovo prísl.
-
zážitkový príd.;
-
zážitok -tku m. čo človek zažil: prázdninové z-y, citový, umelecký z.;
rozprávať o svojich z-och; -
zaživa, pís. i za živa prísl. pri živote, žijúc, počas života, op. po smrti: z. upálení ľudia;
stať sa už z. nesmrteľným -
zažívací príd.
1. určený na zažívanie (význ. 2): z-ie ústroje
2. súvisiaci so zažívaním (význ. 2): z-ie ťažkosti
-
nedok. zažívať -a
1. k zažiť
2. tráviť (význ. 1): z. obed
-
záživne prísl.: z. rozprávať
-
záživný príd.
-
zazlievať -a nedok. mať za zlé: z-li mu jeho postoj;
nemôžu mu z., že neprišiel -
zažltnúť -e -ú -tol dok. nadobudnúť žltý odtieň: tráva z-la;
z-tý papier;
z-té zuby zájdené -
zažmúriť -i dok. pricloniť mihalnicami: z. oči
● nemôcť oka z. nemôcť zaspať;
z. oči nad niečím úmyselne prehliadnuť, prepáčiť; -
zažmurkať dok. niekoľkokrát žmurknúť, požmurkať: sprisahanecky z.;
z. ospanlivými viečkami zamihať;
z. na dievča zamrkať -
nedok. zažmurovať
-
zaznačiť dok.
1. zapísať (význ. 1), zaznamenať, poznačiť: z. (si) potrebné údaje
2. označiť (význ. 1), poznačiť: z-l si v knihe, pokiaľ prečítal;
bod z-ený v pláne; -
nedok. zaznačovať
-
záznam -u m.
1. zaznamenaný text, zápis: úradný z.
2. zaznamenanie (význ. 2): magnetofónový, filmový z.;
pozerať zápas zo z-u; -
zaznamenať dok.
1. zapísať (význ. 1), zaznačiť, poznačiť: z. (si) potrebné údaje, z. si niečo do zošita, na margo
2. tech. prostriedkami zachytiť: z. udalosť v tlači, zvukový prejav z-ný na páse
3. publ. dosiahnuť (význ. 4): z. zlepšený výkon, z. úspechy, víťazstvo;
-
nedok. zaznamenávať -a
-
záznamník -a m.
1. písanka na záznamy
2. prístroj na záznam telef. odkazov ap. (v čase neprítomnosti volaného): telefónny, redakčný z.
-
záznamový príd.: z. blok;
z-á technika -
zaznávať -a nedok. nedoceňovať, neuznávať: z-ný pracovník
-
zaznieť -ie -ejú dok. zvukovo sa prejaviť: z-l povel, výstrel;
z rádia z-la hudba; -
nedok. zaznievať -a
-
zazobať sa -e -ú dok. hovor. expr. stať sa bohatým, majetným: z-ní príbuzní
-
zázračne prísl.: z. šikovný, z. rýchlo;
-
zázračnosť -i ž.
-
zázračný príd.
1. spôsobený nadprirodzeným zásahom do zákonitého poriadku prírody: z-é uzdravenie
2. majúci čarovné účinky; pôsobiaci takým dojmom: z. prútik (z rozprávky);
z. účinok (lieku)3. presahujúci zvyčajné vlastnosti, mieru, neobyčajný, nevšedný: z-á pamäť, sila;
z-é dieťa; -
zázrak -u m.
1. čin, jav spôsobený nadprirodzeným zásahom: náb. Ježišove z-y;
rozprávkový svet z-ov2. niečo neobyčajné, zvláštne, div, čudo: prírodný z., z. techniky;
robiť (v práci) z-y;
expr. ty z. starý!● (prežil to) akoby z-om náhodou;
bol by to z. (nad z-y), keby sa to podarilo a) veľké čudo b) veľké prekvapenie -
zažrať sa -žerie -žerú -tý/-ný dok.
1. žraním vniknúť (a rozmáhať sa): mole sa z-li do šiat
2. nadlho (a hlboko) vniknúť, vžrať sa: sadze sa mu z-li pod kožu, pach sa z-l do stien
3. hovor. expr. vášnivo sa do niečoho pustiť a pokračovať v tom, pohrúžiť sa: z. sa do problému;
je z-tý do svojho odboru;
pejor. z. sa do niekoho začať mu škodiť; -
zazrieť -ie -ú dok.
1. na okamih uvidieť; zbadať: z-l ho odchádzať;
keď ho z-li, ušli2. nenávistne (zboku) pozrieť, zagániť: škaredo na nás z-l;
-
nedok. zazverovať
-
zazvoniť dok.
1. prejaviť sa zvonením; zvonivo zaznieť, zacengať: zvon z-l, telefón z-l;
neos. z-lo na prestávku;
poháre z-li;2. spôsobiť zvonenie, zvonivý zvuk; zvonením oznámiť, zacengať: z. pri dverách;
z. na sluhu;
z. na poplach;
z. kosou (o kameň) -
zázvor -u m. ďumbier (význ. 1, 2);
-
zázvorový príd.
-
aníz [an-] -u m.
1. bylina príbuzná rasci, bot. bedrovník a. Pimpinella anisum
-
boleráz -u m. krušpán
-
desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň
-
dohrýzť -hryzie -hryzú dok.
1. dokončiť hryzenie: d. kôrku
-
dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.
1. k 20
-
dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)
-
dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo
-
francúzština -y ž. franc. jazyk; ako učebný predmet i franc. literatúra
-
francúzštinár -a m. odborník vo franc. jazyku; učiteľ al. poslucháč francúzštiny;
-
francúzštinárka -y -rok ž.
-
fúz -a obyč. mn. fúzy -ov m.
1. (upravené) chlpy nad hornou perou muža: mať, nosiť f-y, vykrúcať si f-y;
mrožie f-y ovisnuté2. dlhé chlpy al. iné výrastky niekt. živočíchov: mačka hýbe f-mi
3. hovor. ôstie (obilia); výrastky (niekt. rastlín): kukurica má f-y
● expr. pretrieť, vytrieť niekomu f-y prekaziť plán;
usmievať sa pod (jeden) f., pod f-y a) trocha b) lišiacky; -
hrúz -a mn. N a A -y m. drobná sladkovodná ryba, zool. Gobio
-
hrýzť hryzie hryzú nedok.
1. zubami rozomieľať (potravu), žuť, žuvať: h. jablko, chlieb
2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: pes h-ie, vši ho h-ú;
h. si nechty, pery (obyč. v nervozite);
psi, kone sa h-ú3. hovor. spôsobovať svrbenie: vlnený sveter h-ie
4. expr. trápiť, znepokojovať, zožierať: svedomie ho h-ie
-
koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.
1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?
2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba
-
markíz -a m. šľachtický titul medzi grófom a vojvodom;
-
matróz -a m. zastar. námorník;
-
miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.
1. k milión
-
mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu
-
motúz -a m. tenký povraz, špagát: previazať balík m-om;
ťahať za m.● preťahovať niekomu → medové m-y, motúziky popod nos;
-
mráz mrazu m.
1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.;
udreli m-y;
m. spálil, ošľahol kvety;
fyz. bod m-u 0 °C;2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.
3. srieň, inovať: na pole padol m.
● expr. → príde na psa m.;
m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí; -
na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov;
konať na z. skúseností; -
nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov
-
niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok
-
obhrýzť -hryzie -hryzú -hrýzol dok.
1. hryzením dookola odstrániť povrch, ohrýzť, ohlodať: o. kosti, o. si nechty;
o-ená ceruzka2. hryzením dookola odstrániť z povrchu niečoho, ohrýzť: o. mladé listy;
-
obväz -u m. materiál (obyč. gáza) použ. na ovinutie chorej, poranenej časti tela: škrobový, gypsový o.;
obviazať ruku o-om;
lykový o. v záhradníctve; -
ohrýzť -hryzie -hryzú dok. obhrýzť (význ. 1, 2): o. kosti, o-ená ceruza;
o. mladé listy; -
nedok. okúzľovať
-
párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát
-
pavúz -a m. žrď na upevnenie nákladu (najmä sena al. obilia) na voze: pritiahnuť p.
● mať niečoho pod p. veľa
-
pofrancúzštiť -i -šť/-i! dok. urobiť francúzskym: p. si meno;
-
nedok. pofrancúzšťovať
// pofrancúzštiť sa stať sa francúzskym;
-
nedok. pofrancúzšťovať sa
-
pohrýzť -hryzie -hryzú dok.
-
preväz -u m.
1. previazanie (význ. 2): ísť na p.
-
rázštep -u m.
1. rozštiepenie; rozštiepené miesto: r. konára;
lek. r. podnebia, pery -
rozhrýzť -hryzie -hryzú dok. hryzením rozdrobiť na kúsky: r. tvrdé mäso;
-
sedemkrát, sedem ráz neskl. čísl. nás. k 7: s. hustejší roztok, s. dačo opakovať