Synonymá slova "zov" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 47 výsledkov (1 strana)
-
dobrosrdečný dobrého srdca; plný úprimnej žičlivosti; svedčiaci o tom • dobrácky • dobrý (op. zlý): dobrosrdečná, dobrácka, dobrá opatrovateľka • dobromyseľný • dobroprajný • dobrodušný (op. zlomyseľný): dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný človek; dobromyseľné, dobroprajné slová • žoviálny (zároveň i blahosklonný): žoviálna povaha, žoviálny úsmev • vľúdny • láskavý • prívetivý (prezrádzajúci dobrú, žičlivú dušu, myseľ): vľúdny, láskavý, prívetivý úsmev; prívetivá tvár
p. aj žičlivý 1, dobrý 4
vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý • priateľský • kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahy • milý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievča • láskavý: láskavý učiteľ, láskavé slová • dobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povaha • srdečný: vľúdna, srdečná žena • jasný: jasný obličaj • prístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudia • dobromyseľný • dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starec • dobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvár • dobroprajný: dobroprajné oči • kniž. dobrotivý: dobrotivý ochranca • blahosklonný: blahosklonné gesto • žoviálny: žoviálny vedúci
p. aj dobrý
2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný • príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredí • sympatický: majú sympatické bývanie
zhovievavý málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných; svedčiaci o tom (op. prísny) • povoľný • mäkký (op. tvrdý): učiteľ je veľmi zhovievavý, povoľný, mäkký voči žiakom; zhovievavý, mäkký úsmev • kniž. benevolentný: benevolentný rozhodca, posudok • blahosklonný • blahovoľný • žoviálny (priaznivo naklonený): blahosklonné gesto; žoviálny človek • chápavý • uznanlivý • tolerantný (prejavujúci pochopenie): chápavý, tolerantný človek, postoj • trpezlivý (prejavujúci trpezlivosť): trpezlivá matka • citlivý • vnímavý • prístupný • dostupný (podliehajúci citom, prejavujúci cit): vnímavý, prístupný profesor • expr. čujný: má čujné srdce • protektorský (povýšenecky zhovievavý): protektorský tón, protektorské správanie
žoviálny p. dobrosrdečný
obliehať zhromažďovať sa okolo (obyč. s cieľom dostať sa niekam) • útočiť (na niečo): dav obliehal pokladnicu divadla; vojaci obliehali pevnosť, útočili na pevnosť • obkľučovať • obkolesovať • obklopovať: budovu obkľučovali, obkolesovali, obklopovali zvedavci • obchvacovať • zovierať (obyč. vojensky): vojská obliehali, obchvacovali, zovierali mesto celý mesiac • dobýjať • dobývať: hráči bezvýsledne dobýjali, dobývali súperovu bránu
stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčať • stlačovať • tlačiť • tisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebe • zvierať • zovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstoch • zatínať (pevne stískať): zatína päste • žmoliť • mädliť • expr.: mäkušiť • miagať • mliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteru • objímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebe • expr. oblápať
2. p. šetriť 2
vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievku • motať • namotávať: motať vlnu • obtáčať • obkrúcať • ovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása
2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéru • objímať (obopínať rukami): objímala syna • tisnúť • tískať • tiskať • pritískať • privíňať • prituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťa • stískať • zvierať • zovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručí • expr. tuľkať
vonkajší ktorý sa vyskytuje vonku, zvonku, na povrchu al. mimo niečoho (op. vnútorný): vonkajšia časť, vonkajšia výzdoba, vonkajší vplyv • externý (op. interný): externé štúdium • zastar. zovňajší: zovňajšia krása • zastar. zovnútorný: zovnútorné ťažkosti (Mráz) • vonkajškový (týkajúci sa vonkajška): vonkajškový prístup k niečomu • formálny (týkajúci sa vonkajšej formy): formálne náležitosti • objektívny (jestvujúci nezávisle od vedomia človeka): objektívny svet • odb. exogénny (op. endogénny): exogénny vírus • lek. ektogénny (spôsobený z vonkajších príčin) • kniž. exoterický
zovňajší p. vonkajší
vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby
2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda
vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž
zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)
2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)
3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)
zovňajšok p. vonkajšok 2, vzhľad, zjav 2
zovnútorný p. vonkajší
obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku
2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami
3. p. zahrnúť 2
obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami al. prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté) • oblapiť • obchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukami • občiahnuť • obsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté rameno • obopnúť • obopäť: s láskou mu rukami obopla šiju • objať: celého ho objala do svojich rúk • zovrieť: zovrel ženine dlane do svojich • obkročiť (nohami): ľahko obkročil koňa • poobomkýnať • pooblápať • poobchytávať • poobopínať • pozovierať (postupne, viac vecí)
stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na oči • strhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo steny • zvliecť • sňať: zvliecť, sňať si prsteň • zobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debny • zošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zem • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)
2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajaca • olúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovocia • zvliecť • zvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožu • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)
3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuť • pritiahnuť • zatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučku • zakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúru • zovrieť: zovrel ruky tesne k sebe • stisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľu • posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)
4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiť • zvraštiť • zmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočie • zhúžvať • zhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čelo • skrčiť: skrčil plecia do kabáta • zachmúriť • zamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovedi • expr. pozberkať • posťahovať (na rozličných miestach)
5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediť • odvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy
6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára
7. p. zviesť 4
stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúť • zovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke list • pritlačiť • pritisnúť • potlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť páku • pristúpiť (nohou): pristúpiť brzdu • postláčať • postískať • potískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusu • stľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáč • sploštiť • expr. stľapčiť • spľaštiť • hovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šaty • expr.: zgniaviť • zdláviť • podláviť • zmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená tráva • tech. skondenzovať: skondenzovať paru • odb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes
zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiť • zahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálom • zadrhnúť: líška zadrhla sliepku • zadusiť • udusiť • zadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiť • podláviť • podusiť • pohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúť • pridusiť • prihrdúsiť • priškrtiť • pridláviť (takmer zaškrtiť)
2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuť • zovrieť • zviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlom • pritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň
zaťať 1. vraziť ostrým predmetom, nástrojom do niečoho • seknúť • zaseknúť: zaťať do dreva, zaseknúť do pňa, seknúť čakanom do skaly • nár. zatnúť • zarúbať • zarubnúť • rubnúť (sekerou, mečom a pod.): zarúbal sekerou do stromu • hovor. expr. zafakliť: zafaklil si sekerou do nohy • zaraziť: prudko zarazil rýľ do zeme • zarezať (ostrým nástrojom urobiť zárez): zarezať si do nohy, do živého; zarezať do kôry • zakosiť (kosou zaťať): zakosil do cudzieho • pozatínať (postupne al. na viacerých miestach): pozatínať do stromu
2. silno, pevne dať k sebe • stisnúť • zovrieť: stisnúť, zaťať zuby, zovrieť päste • zaseknúť • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaseknúť, zaklenúť jazyk medzi zuby • pozatínať (postupne): pozatínať päste
3. p. udrieť 1 4. p. zatarasiť
zopnúť, zopäť 1. niečo uvoľnené dať dovedna nejakým mechanizmom (op. rozopnúť, rozopäť) • späť: zopnúť, zopäť, späť okraje látky sponkou, spínadlom; spisy zopol páskou • zapnúť (zopnúť časti oblečenia): košeľa zapnutá na gombičky • pospínať (postupne zopnúť) • pozapínať (postupne zapnúť): pospínať, pozapínať si gombíky • zachytiť • pozachytávať • stiahnuť (pripevniť al. postupne pripevniť pomocou niečoho): manžety zachytila, stiahla, pozachytávala špendlíkmi • prepnúť • prepäť (pripnúť cez niečo): prepnúť, prepäť golier brošňou
2. ruky dať tesne k sebe skrížením prstov • zovrieť • spojiť • zložiť: zopla, zovrela ruky; spojiť, zložiť ruky k modlitbe; prosiť so zopnutými rukami • zakľúčiť: stál s rukami zakľúčenými na chrbte • zried. zomknúť: pevne zomknuté prsty
zovrieť1 dostať sa do varu, pren. rozbúriť sa ako pri vare • zvrieť: mlieko už zovrelo, zvrelo • kniž. vzkypieť: zlosť v ňom zovrela, vzkypela • expr. speniť sa (o prudkom cite): náruživosť sa spenila
zovrieť2 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúť • stlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteň • zomknúť: prísne zomknúť pery • stiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlo • zaťať • zaseknúť: zaťať, zaseknúť pery • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zuby • zopnúť • zopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla ruky • stúliť: stúlila dieťa do náručia • pritúliť • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)
2. p. obklopiť 1
stisnúť sa silou, tlakom sa dať k sebe, dovedna • stlačiť sa • zovrieť sa: ľudia sa stisli, stlačili do hlúčika; päste sa zovreli • stiahnuť sa: srdce, hrdlo sa stiahlo, zovrelo • postískať sa • potískať sa • postláčať sa (postupne): Postláčajte, postískajte sa ešte trocha ďalej! • natlačiť sa • natisnúť sa • napchať sa (tlačením sa umiestniť): do komôrky sa natlačili, natisli, napchali všetci • utisnúť sa: Utisnite sa k sebe! • stúliť sa: hlavy sa stúlili do kôpky
zovrubne p. správ. podrobne
odvšade označuje východisko deja v priestore; zo všetkých strán, zo všetkých končín • odvšadiaľ: odvšade, odvšadiaľ sa valila voda • zovšade • zovšadiaľ: zovšade, zovšadiaľ prichádzali pozdravné listy • poet. zvšadiaľ (Hviezdoslav) • zblízka i zďaleka • zhora i zdola • odhora i oddola • sprava i zľava: zblízka i zďaleka mu prišli vzdať úctu; zhora i zdola sa ozýval krik • fraz. zo všetkých kútov (sveta)
zovšade, zovšadiaľ p. odvšade
všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajný • zvyčajný • obvyklý • bežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný jav • každodenný: nebola to každodenná udalosť • denný: denné starosti • normálny: normálny stav • banálny: banálna historka • jednotvárny • monotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna práca • prozaický: prozaické starosti • expr. tuctový: tuctový výrobok • nevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvár • ošúchaný • zovšednený • expr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slová • hovor. nepoetický • kniž. profánny: profánna skutočnosť • zried. všednodenný (Mihálik) • šedivý • subšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)
ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu) • obšúchať sa • obdrať sa • odrať sa • zried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dral • opotrebovať sa • obnosiť sa (o šatstve) • oškrieť sa • expr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlil • ošumieť: oblek je celý ošumený • poošuchovať sa • poodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali
2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým • obšúchať sa • zovšednieť • zunovať sa (komu) • zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednela • opočúvať sa • obohrať sa: platňa sa opočúvala, obohrala • expr. otrepať sa: frázy sa otrepali
zovšednieť stať sa všedným, bežným, nie zaujímavým: každá novina časom zovšednie • ošúchať sa • obšúchať sa • opočúvať sa (častým opakovaním prestať pôsobiť): heslá sa o(b)šúchali, pieseň sa už opočúvala • obohrať sa • expr. otrepať sa: skladba sa obohrala, otrepala • zunovať sa (komu) • zunovať (koho, čo; stálym opakovaním): hra sa nám už zunovala, hra nás už zunovala • sprozaizovať sa: život sa nám sprozaizoval
zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel? • zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský) • zovšednieť • ošúchať sa • obšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali sa • obohrať sa • opočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvala • unudiť • znudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudil • znepáčiť sa • zneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbila • spríkriť sa • sprotiviť sa • znechutiť sa • mať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosť • prejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlo • presýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovali • prijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedla • kraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)
zovšeobecniť dať všeobecný význam niečomu, obyč. na základe skúmania a porovnávania jednotlivých javov; urobiť všeobecne platným, použiteľným (op. skonkretizovať) • generalizovať: zovšeobecniť, generalizovať svoje skúsenosti • paušalizovať (obyč. povrchne, nediferencovane): veci neradno paušalizovať • abstrahovať • vyabstrahovať (zovšeobecniť pomocou abstrakcie): žiak vedel dobre abstrahovať; vyabstrahovanie zákonitostí
kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúci • osudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľa • kalamitný • havarijný • kolízny • krízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomery • nepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenia • nebezpečný • hrozivý • hovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledé • ťažký • vážny • zlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časoch • hovor. expr.: naklonený • nahnutý: je to nahnuté
krízový p. kritický2
nebezpečný predstavujúci hrozbu niečoho zlého, ohrozujúci niekoho alebo niečo • riskantný • ohrozujúci • pren. krkolomný (ohrozujúci zdravie; i pren.): krkolomný cvik; krkolomný plán • hrozivý: nebezpečný, hrozivý vývin udalostí • kritický • krízový (pri hrozbe zlého konca, zavŕšenia): nebezpečné, kritické zhoršenie situácie; kritický, krízový zdravotný stav • rizikový (spojený s rizikom): rizikové pracovisko • strašný • hrozný • zlý (obyč. ohrozujúci iných): strašné, hrozné zviera; daj si pozor, je to nebezpečný, zlý človek
vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povaha • neveselý: neveselá nálada • prísny: prísny pohľad • dôstojný: dôstojné správanie • zdržanlivý • odmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlas • chladný: chladný úsmev • strohý: strohá odpoveď • subšt. dospelácky
2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problém • dôležitý: dôležitý návrh • významný • význačný: významná, význačná udalosť • dôrazný: dôrazné upozornenie
3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosť • naozajstný • ozajstný • opravdivý: naozajstný, ozajstný vedec • skutočný: skutočný ľúbostný vzťah • hodnotný: hodnotné vedecké dielo • cenný: cenný človek • solídny: solídny obchodník
4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný čin • nebezpečný: nebezpečná choroba • ťažký: utrpieť ťažkú porážku • povážlivý • zastar. povážny: povážlivá situácia • kritický: chorý je v kritickom stave • krízový: krízové obdobie
5. p. vážený
meno 1. slovo, ktoré všeobecne al. jedinečne pomenúva nejaký jav • označenie • pomenovanie • názov: aké meno, pomenovanie, aký názov dať novému mostu; huby majú pekné mená, názvy • zastar.: nazvanie • názvisko
2. p. povesť 2 3. p. meniny
názov slovné označenie niečoho • pomenovanie: názov, pomenovanie ulice, mesta • meno: miestne meno • zastar. názvisko (Kalinčiak) • označenie • nazvanie: označenie vín • nadpis (krátky názov článku, kapitoly, básne a pod.): nadpis má byť pútavý • titul: kniha vyšla pod titulom Pamäti • titulok (názov článku, obyč. v novinách): palcový titulok
pomenovanie slovné označenie niečoho • názov: pomenovanie, názov obce, ulice • meno: miestne meno • označenie: označenie vín • termín (pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru): odborný termín
záhlavie 1. titulná časť písomnosti, publikácie, a pod. • hlavička: záhlavie knihy, list s hlavičkou firmy • titul • názov: titul, názov článku
2. p. tylo 1
nerozhodný 1. ktorý sa nevie (rýchlo) rozhodnúť; svedčiaci o nedostatku rozhodnosti (op. rozhodný) • váhavý • neistý: nerozhodný, váhavý človek; váhavý, neistý krok (op. rázny) • nepevný • kolísavý (striedajúci rozhodnutia; op. pevný, zásadový): nepevné, kolísavé slová; má nepevné, kolísavé názory • rozpačitý (bez presvedčivého rozhodnutia): rozpačité sľuby; rozpačité odmietnutie • bezradný (úplne bez schopnosti rozhodnúť sa): bezradné vyčkávanie výsledku rokovania; bezradné prešľapovanie na mieste • nevyhranený (bez jednoznačného rozhodnutia): nevyhranený svetonázor • tápavý • expr. habkavý: tápavá, habkavá odpoveď žiaka • otáľavý (ktorý odkladá rozhodnutie): otáľavý kupec
p. aj neistý
2. ktorý nemá víťaza; rovnaký na obidvoch stranách • vyrovnaný: nerozhodný, vyrovnaný boj, zápas • remízový: nerozhodný, remízový výsledok; remízové stretnutie (družstiev) • patový (o nerozhodnej šachovej hre; i pren.)
remízový končiaci nerozhodne (v športe), bez víťaza • nerozhodný: remízový, nerozhodný výsledok
p. aj vyrovnaný, nerozhodný 2
vyrovnaný 1. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, prejavujúci vnútorný pokoj (op. nevyrovnaný) • pokojný (op. nepokojný) • spokojný (op. nespokojný): vyrovnaný, pokojný človek; hovoriť vyrovnaným, pokojným hlasom; prežívať spokojné chvíle • vyvážený (ktorý je v rovnováhe): vyvážený výraz tváre • rozvážny (konajúci s rozvahou): rozvážny politik • harmonický: harmonická povaha • kniž. usadlý: usadlý starší pán
2. ktorý má, zachováva rovnakú intenzitu, mieru • rovnomerný: vyrovnaná, rovnomerná rýchlosť, chôdza • pravidelný (prebiehajúci v rovnakých časových intervaloch): vyrovnaný, pravidelný pulz • rytmický: rytmické tempo • vyvážený: vyvážené sily • proporcionálny • proporčný: proporcionálny rast výroby • remízový
3. ktorý je v poriadku • usporiadaný: vyrovnaný, usporiadaný rodinný život • rovný • zarovnaný: vyrovnané, rovné, zarovnané rady • rovnovážny: rovnovážna poloha predmetu • hovor.: fifti-fifti, pís. i fifty-fifty • kvit: už sme si fifti-fifti, už som s tebou kvit
4. p. vzpriamený
podnázov p. podtitul
podtitul vedľajší titul slúžiaci na zdôraznenie hlavného titulu • podtitulok • podnázov: podtitul, podtitulok monografie