Význam slova "čap" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cap¹ -a mn. N a A -y m. samec kozy: skáče, smrdí ako c.;

● expr. urobiť, spraviť c-a záhradníkom, pustiť si c-a do záhrady zveriť niečo nespoľahlivému človeku;
expr. streliť c-a povedať, urobiť hlúposť;

cap², cáp cit. naznač. pád, úder: obálka c. na zem;
c. ho po chrbte

čap² cit.

1. napodobňuje zvuk vznikajúci pri páde, údere: dozretá hruška č. na zem

2. naznačuje náhle chytenie: č. ho za ruku

čap¹ -u m.

1. drevená zátka do suda: vyraziť č.

2. kovový záves na dverách, na bráne, pánt: č-y na dverách vŕzgajú

3. tech. časť osi, hriadeľa otáčajúca sa v ložisku: kolesá sa ponorili do blata po č-y;
kľukový č.

4. lek. č. (na mandliach) hnisavé ložisko;

cápať -e -u nedok. expr.

1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku

2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem;
pejor. c. do seba hltavo jesť

3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon

4. padať: guľky c-u do kaluže

5. tárať, trepať: c. hlúposti;

čapatý príd. expr.

1. nízky a široký, ploský: č. nos

2. čaptavý;
č-é nohy

čapcovať nedok. expr. zauškovať, fackať: chlapci sa č-li

capí príd.: c. zápach;

čapica -e -píc ž. čiapka: športová č., nosiť pletenú č-u

● expr. mať pod č-ou byť opitý;

čapička -y -čiek ž. zdrob.

čapík -a m.

1. anat. výbežok mäkkého podnebia, jazýček

2. čo tvarom pripomína čapík: farm. liečivo upravené na vkladanie do teles. dutín;
záhr. zrezaný výhonok

capina -y ž.

1. capie mäso

2. capia koža

3. capí zápach: smrdieť c-ou

capisko -a -písk s. i m. zvel.

čapiť nedok. expr.

1. udrieť, čapnúť, tľapnúť: č-l ho po hlave

2. prudko hodiť, šmariť, čapnúť, tresnúť: č. kladivo o zem

capkať nedok. expr.

1. jemne udierať: c. dlaňou na stôl, c. dieťaťu po ruke

2. cupkať, drobčiť: c. v mokrej tráve, po blate

čapkať nedok. expr.

1. čľapkať (význ. 1), špliechať: dážď č-á na strechu

2. máčať (dlaňou, prstami ap.): č. si oči odvarom

3. tľapkať; plieskať, tlieskať: č. dieťa po rukách;
dupká a č-á od radosti

capko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.;

dok. capnúť -e -ú -pol, k 1, 2, 5 i capiť

čapnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. (prudko) udrieť, tľapnúť, čapiť: č-la ho po ruke; č-ni mu jednu!

2. chytiť, lapiť: č-la ho policajná hliadka

3. prudko hodiť, šmariť, tresnúť: č. tašku o zem

4. priliať, cvrknúť: č. trochu mlieka do kávy

čapovať nedok.

1. nalievať, točiť: č. pivo, víno

2. tech. spájať čapmi

čapový príd.: tech. č-á skrutka

capriccio [kapriččo] -ia s. (tal.) hud. skladba rozmarného rázu

čapta -y čiapt ž. expr.

1. čaptavá noha

2. čaptaňa

čaptáň -a m. expr. čaptavý človek, čaptoš;

čaptaňa -e ž. čaptavá žena, dievka

čaptať -ce -cú nedok. expr. nemotorne, ťarbavo chodiť, ísť, šmatlať, zakášať: č-l na pravú nohu

čaptavo prísl.: č. chodiť

II. čaptavý m. čaptajúci človek

čaptavý

I. príd. čaptajúci, šmatlavý: č. pes, č-é nohy;

čaptoš -a m. expr. čaptavý človek

a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

apko, apík -a m. hypok.

chňap cit. naznač. chňapnutie: mačka ch. po myši

čľap cit. napodobňuje zvuk, kt. vzniká nárazom vody, pri spadnutí niečoho do vody, blata ap.

nášľap -u m. našliapnutie: n. mín;

prešľap -u m. šport. prekročenie vyznačenej čiary (napr. v ľahkej atletike)

šľapák -a m. nedovolené prišliapnutie nohy protihráča (vo futbale ap.)

stľapčiť dok. expr. sploštiť: s. cesto

// stľapčiť sa: vlasy sa jej od čiapky s-li

ťap, ťap-ťap cit. napodobňuje zvuk pri tlieskaní, pri chôdzi obyč. bosými nohami ap.: det. ťap, ťap, ťapušky riekanka pri tlieskaní

ťapôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

ťapša -e ž. hovor. plech (na pečenie); pekáč;

výčap -u m.

1. čapovanie (význ. 1): v. piva a vína

2. miestnosť, kde sa čapuje (význ. 1): sedieť vo v-e;