Význam slova "priã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

opak. priadavať -a

priadka -y -dok ž.

1. žena, kt. pradie

2. motýľ, ktorého zámotky poskytujú hodvábne vlákno: zool. p. morušová Bombyx mori

priadky -dok ž. pomn. spoločné pradenie spojené so zábavou

priadny príd. odb.

1. kt. sa dá priasť: p. ľan

2. týkajúci sa pradenia: p. mechanizmus, p. kábel

priadza -e ž. výrobok získaný spradením vláken do nití: bavlnená, umelá p.;

priadzový príd.

priahať -a nedok. zapriahať: p. kone do voza

priam

I. prísl.

1. o malú chvíľku, hneď, zaraz: p. bude tma

2. v tej chvíli, v tú chvíľu: p. sa mu zazdalo, že počuje volanie

II. čo priam spoj. podraď. vyj. prípustku al. krajnú podmienku, čo aj, hoci aj: urobím to, čo p. dušu vypustím

III. čast.

1. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu, priamo: pokladá to p. za povinnosť;
pieseň bola pekná, p. dojímavá

2. expr. (v replike) vyj. kladný al. zápor. postoj, akurát: pôjdeš ta? – veru p.!

priamka -y -mok ž. priama súvislá čiara;
geom. najkratšie spojenie 2 bodov

priamo

I. prísl.

1. priamym smerom, rovno: ísť p. do práce;
letieť p. na sever;
pozerať niekomu p. do tváre

2. vzpriamene, rovno: chodiť p.

3. bez sprostredkovania, bezprostredne: predávať výrobky p. spotrebiteľovi;
diktovať p. do stroja;
byť za niečo p. zodpovedný

4. úprimne, otvorene: povedať niekomu niečo p.;
p. sa na niečo spýtať

5. rozhl., telev. priamym prenosom, nie zo záznamu: vysielať p.

II. čast. priam: to je p. neuveriteľné;
vonku je p. tropická páľava

priamočiaro prísl.;

priamočiarosť -i ž.

priamočiary príd.

1. rovný, priamy: fyz. p. pohyb

2. kniž. priamy (význ. 4), otvorený: p. človek;
p-e konanie

3. zjednodušený: prijímať p-e riešenia, p. prístup;

priamosť -i ž.

priamy príd.

1. neodchyľujúci sa od pôv. smeru, rovný: p-a cesta, p. smer;
geom. p. uhol majúci 180°

2. smerujúci hore, vzpriamený, rovný: p-e držanie tela

3. bezprostredne zúčastnený, činný, vyvolaný ap.; bezprostredný: p. účastník SNP, p. potomok, p-e voľby, p-e osvetlenie, p. dôsledok;
p. vlak, vozeň;
mat. p-a úmera;
lingv. p-a reč;
šport. p. voľný kop

4. kt. koná otvorene; svedčiaci o tom, úprimný, otvorený: p. človek;
p. pohľad

5. úplný (význ. 2): nezáujem, ba p-a ľahostajnosť;

prianie -ia s. želanie, žiadosť: mať tajné p.;
kniha p-í a sťažností

priasť pradie pradú nedok.

1. spracúvať na nite, na priadzu: p. ľan, konope

2. vyrábať z vláknitej suroviny: p. nite, priadzu

3. (o mačke) vydávať zvuky ako kolovrat pri pradení: mača p-ie;

priať praje prajú nedok.

1. želať (význ. 1, 2): p. niekomu skoré uzdravenie, dobrý deň, dobrú chuť, veľa úspechov

2. žičiť (význ. 1): okolnosti mu p-jú;
počasie nám dnes nep-je

// priať si želať si (význ. 1, 2): p-je si, aby sa uzdravil;
p-je si mať syna;
splnilo sa jej, čo si p-la;
čo si p-te na obed?

priateľ -a mn. -ia m.

1. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., p. zo školských čias;

2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby

3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p.

● v núdzi poznáš p-a;

priateliť sa -ľ! nedok. byť v priateľskom vzťahu, kamarátiť sa: p. sa so spolužiakom

priateľka -y -liek ž.;

priateľko -a m. zdrob. expr.

priateľskosť -i ž.

priateľský príd.

1. týkajúci sa priateľa, priateľstva: p-á dohoda, p. štát;
p. zápas kt. nie je súčasťou šport. súťaže

2. bežný medzi priateľmi, kamarátsky: p-é vzťahy;
p-á rada, pomoc

3. prívetivý, srdečný, úprimný: p. rozhovor, p. úsmev;

priateľsky prísl.;

priateľstvo -a s. vzťah, aký je medzi priateľmi: úprimné p.;
Spoločnosť slovensko-francúzskeho p-a;
nadviazať p. s niekým

priazeň -zne ž. žičlivý vzťah, náklonnosť, sympatia: tešiť sa p-i u niekoho, získať niečiu p.

priaznivec -vca m.

1. kto prejavuje niekomu priazeň, náklonnosť, dobroprajník, mecenáš: p. mladých básnikov

2. prívrženec, priateľ, stúpenec: p. hokeja, klubu

priaznivo prísl.

priaznivý príd.

1. založený na priazni, prejavujúci priazeň;
p. vzťah k niekomu, p. osud

2. vyhovujúci, vhodný, prajný; kladný: p. vietor;
p. výsledok, p-é podmienky;

pri predl. s L vyj.

1. miesto blízko niekoho, niečoho: ležať, stáť p. deťoch, p. peci;
stromy p. jazere, jazva p. ústach

2. prítomnosť u niekoho al. na niečom, spoločenstvo al. (úr.) spätosť: bývať p. rodičoch, byť p. operácii, byť mysľou p. niekom;
pracovať p. lesoch, p. polícii

3. zreteľ: p. ovocí je dôležité ...;
váhové prírastky p. zvieratách;
platy p. štátnych zamestnancoch

4. účel: pomáhať p. statku, potrebovať p. výpočte, sedieť p. večeri

5. časový úsek al. bod, v priebehu, cez, počas: p. poslednom stretnutí;
vyrušiť niekoho p. práci;
p. najbližšej príležitosti

6. podmienku: p. správnom vedení sa vypracuje;
p. dobrej strave zosilnie

7. prípustku, napriek: p. najlepšej vôli nemôže odísť;
p. všetkej pozornosti sa potkne

8. spôsob a mieru: rozísť sa p. poriadku, p. pokoji;
stáli plece p. pleci tiesnili sa

9. väzbu pri slovesách a menách: držať p. kamarátoch, zostať p. svojej mienke

10. stav (pri slovese byť): (ne)byť p. sile, p. pamäti, p. vedomí, p. živote, p. peniazoch

pri príležitosti predl. s G: blahoželanie pri p. narodenín

priča, pričňa -e ž. lôžko z dosák: ležať na p-i

pričapiť -í, pričapnúť -e -ú -pol dok. expr. pribuchnúť, priraziť, pricapiť: p. vráta, okenice;
p. si čapicu naraziť

pričesať -še -šú dok. česaním trocha upraviť: p. si vlasy, briadku;

nedok. pričesávať -a

pričinenie -ia s. úsilie, snaženie: získať niečo bez vlastného p-ia

pričiniť sa dok. vynaložiť (veľké) úsilie na niečo, pousilovať sa, vynasnažiť sa: p. sa o víťazstvo;

nedok. pričiňovať sa

pričítať -a dok. i nedok. označiť, označovať za pôvodcu, príčinu; prisúdiť, prisudzovať, pripísať, pripisovať: p. niekomu vinu za haváriu, za neúspech;

nedok. pričitovať

pričleniť dok. urobiť súčasťou niečoho, pripojiť: p. obec k mestu;

nedok. pričleňovať

pričom spoj. podraď. uvádza

1. časovú vetu, kt. vyj. paralelný dej: pohladkal ho, p. sa usmial

2. nepravú časovú vetu so zlučovacím al. odporovacím vzťahom: zákaz platí, p. platia i výnimky z neho

priďaleko prísl. veľmi ďaleko: do mesta je p.

priľahlosť -i ž.

priľahlý príd. nachodiaci sa blízko pri niečom, susedný, vedľajší: p-é územie, p-é dediny, p. terén;

dok. k 1 priľahnúť² -e -ú -hol

priľahnúť¹ -e -ú -hol dok.

1. ľahnutím pritlačiť, pritisnúť, zaľahnúť: p. (na) niekoho celým telom

2. ľahnúť si k niečomu al. k niekomu: p. k studničke;
p. si k spiacemu;

priľnavosť -i ž. odb. sila, ktorou k sebe prilípajú povrchy látok, predmetov, adhézia

priľnúť -e -ú dok. kniž. prilipnúť

prišelec -lca m. prisťahovalec: je to akýsi p.

prišiť -je -jú dok.

1. šitím pripevniť: p. gombík, záplatu

2. hovor. expr. dať, uštedriť: prestaň, lebo ti jednu p-m

● expr. p. niekomu niečo na krk dať na starosť;
p. niekomu niečo za golier zvaliť vinu za niečo;
p. niekomu niečo obviniť niekoho z niečoho;

nedok. k 1 prišívať -a

nedok. priškrcovať

priškripnúť -e -ú -pol dok.

1. privrznúť, privrieť: p. si prst

2. hovor. expr. privrznúť (význ. 2): teroristov treba p.

priškrtiť dok.

1. skoro, takmer zaškrtiť, pridusiť: chytil ho za krk a p-l ho

2. trocha stlmiť, zmierniť (prívod, intenzitu ap.): p. vzduch, plyn;
p-ený hlas;

priškvariť dok. škvarením (trocha) pripáliť: p. slaninu, mäso

● expr. sedieť ako p-ený nehybne

priškvŕknuť -e -u -kol dok. pripáliť sa, prihorieť: p-té mäso

prišliapnuť -e -u -pol dok. šliapnutím pritlačiť: p. ohorok, p. chrobáka;
p. (na) plyn

prišpendlíkovať dok. špendlíkom pripevniť, prišpendliť: p. rukáv na sako

prišpendliť dok. prišpendlíkovať: p. čísla na kabáty (v šatni)

prišraubovať dok. hovor. priskrutkovať: p. vešiak na stenu

prištiknúť -e -ú -kol dok. privrznúť, priškripnúť, privrieť, prištipnúť: neos. p-lo mu prsty

prištipnúť -e -ú -pol dok. privrznúť, priškripnúť, privrieť, prištiknúť: p. si prsty vo dverách

nedok. priťahovať

// pritiahnuť sa ťahaním, posúvaním sa dostať niekam: p. sa lanom na loď;
p. sa ku kachliam;

nedok. priťahovať sa

priťapnúť -e -ú -pol dok. expr. pritľapnúť: p. komára

priťažiť dok.

1. trocha zaťažiť: p. spisy popolníkom

2. zhoršiť postavenie, stav: klamstvo mu p-lo;

nedok. priťažovať

// priťažiť sa zhoršiť sa: neos. otcovi sa na jar p-lo

priťažujúci príd. práv.: p-a okolnosť kt. má vplyv na zvýšenie trestu;

priťažujúco prísl.: vyznieť p.

nedok. priúčať -a

// priučiť sa naučiť sa, zaučiť sa: p. sa remeslu;

nedok. priúčať sa

priženiť sa dok. ženbou sa začleniť do rodiny manželky: p. sa do známej rodiny

priživiť sa dok.

1. nájsť obživu; najesť sa niekde: p. sa u rodiny

2. pejor. využiť vo svoj prospech: p. sa pri rozdeľovaní dedičstva;
p. sa na cudzí účet;

nedok. priživovať sa

prižmúriť -i dok. trocha zatvoriť, privrieť: p. oči i fraz. úmyselne nezbadať niečo, prepáčiť;

nedok. prižmurovať