Synonymá slova "priã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

priahať zapnutím postroja priväzovať zviera k vozu, koču a pod. • zapriahať: priahať, zapriahať kone do voza • hovor. šírovať (dávať postroj): šírovať kone • strojiť • vystrájať: strojí, vystrája kone na ďalšiu cestu • pripriahať (priahať ďalšie zviera): pripriahať žrebca

akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)

priakademický p. akademický 2

doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiaka • presne • verne • expr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrh • slovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveli • od slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalo • fraz.: do bodky • do (posledného) písmena • do (posledného) písmenka • do (poslednej) litery

2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zem • priam: doslova, priam sa roztriasol od strachu • naozaj • skutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babku • vôbec • vonkoncom • absolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedal • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemihol • výslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

práve 1. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť, v tej chvíli, v tú chvíľu • priam • teraz: práve, priam začalo pršať; teraz sme prišli • už • už-už: už, už-už chcel odísť, keď zazvonil telefón • hovor.: akurát • akurátne • direkt: akurát, akurátne, direkt som sa zobudil • zastar. zrovna

2. zdôrazňuje význam nasledujúceho výrazu • priam: táto kniha nie je práve, priam najlacnejšia • priamo • rovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosa • hovor.: akurát • akurátne • just: akurát(ne), just tebe to prezradí • presne: urobil to práve, presne tak, ako som chcel • zastar. zrovna

priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneď • ihneď • zaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť

2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve • už: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršať • hovor. akurát: akurát sme sa vrátili

3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspech • až • veru: také reči počúvať je až, veru hriech • práve • rovno • hovor.: akurát • direkt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúť • doslova • doslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí

4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1

rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1

sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

p. aj jediný

2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

porov. aj opustený 1

3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

6. p. opustený

takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skoro • bezmála • temer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minuli • pomaly • expr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišli • už-už • priam: už-už, priam by ho boli chytili • viac-menej • takrečeno • takpovediac: víťazstvo má viac-menej • hovor. prakticky • kniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodiny • len-len • len-len že • hovor. tak-tak že • dobre že • div • div že • zried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadol • fraz.: veľa nechýbalo • len vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátili • približne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí

tesne 1. veľmi blízko (miestne i časovo) • bezprostredne • celkom • priamo • priam: chata stojí tesne, bezprostredne pri jazere; prešli celkom, priamo pri plote • hneď • ihneď: hneď, ihneď za nami prišli aj ostatní • úzko: jednotlivé kapitoly na seba tesne, úzko nadväzujú • expr.: tesnučko • tesnunko • tesnulinko: stáli tesnučko, tesnulinko pri sebe

2. tak, aby niečo veľmi priliehalo k niečomu • natesno, pís. i na tesno • zastaráv. tesno: tesne, natesno upchať škáry • expr.: tesnučko • tesnunko • tesnulinko • natesnučko • natesnunko • natesnulinko, pís. i na tesnučko atď.: tesnučko, (na)tesnunko poukladať knihy do poličky

3. porov. tesný 1, 2

už 1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!

2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-už • práve • priam • hovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu

3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samo • nakoniec • naostatok • napokon • veru • vlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť

4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!

5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!

6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3

veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)

takisto 1. vyjadruje totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity • rovnako: hrali takisto, rovnako ako predtým; je takisto, rovnako veľký • práve tak • priam tak: práve tak, priam tak mu poradili aj iní • podobne • obdobne: pri práci postupovali podobne, obdobne • nie inak • nie ináč • neinak • neináč: včera prišiel neskoro, dnes nie inak, neinak, neináč • detto • kniž. taktiež: on dostal tisíc korún, ty detto, taktiež • zastar. takže (Tajovský)

2. upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí • rovnako: môžeš prísť, takisto, rovnako tvoj brat • práve tak • priam tak: zodpovednosť má práve tak, priam tak ako ostatní • aj: aj priateľa navštívil • tiež (stojí za výrazom): chlapec bol zranený tiež • zastar. item • nár. otobôž (Jesenská)

čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihrisku • línia: rovná línia • črta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtami • linajka • linka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošite • čiarka (krátka čiara): robiť si čiarky • škrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopise • obrys • kontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzore • šrafy • šrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mape • priamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicu • expr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stene • hovor. zastar. štrich (Kukučín)

2. myslený rad bodov: vzdušná čiara • línia: demarkačná línia

3. p. hranica 1

priamka p. čiara 1

priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5

vzpriamene smerujúc kolmo dohora • rovno: sedela vzpriamene, rovno, aby lepšie videla • priamo • zastaráv. spriama: Stoj priamo a nevrť sa! • narovnane • vystreto: chodí vždy narovnane, vystreto • vypäto • vypnuto: vypäto, vypnuto stál pred nastúpenou triedou • napriamene • vztýčene: napriamene, vztýčene sedieť za stolom

priamočiaro p. priamo 1, 4, rovno 4, 6

jednostranný zameraný, vzťahujúci sa iba na jednu stránku veci (obyč. v zápornom zmysle; op. mnohostranný, všestranný) • jednosmerný: jednostranné, jednosmerné zameranie • pren. jednokoľajný: jednokoľajné myslenie • odb. unilaterálny: unilaterálne chápanie niečoho • priamočiary: priamočiare videnie, priamočiary prístup • obmedzený: obmedzený človek • subjektívny • neobjektívny (op. objektívny): subjektívne, neobjektívne hodnotenie • dogmatický • dogmatársky (slepo al. úmyselne jednostranný): dogmatické súdy, názory • pejor. odbornícky (obmedzujúci sa iba na hľadisko jedného odboru): odbornícka kritika • neúplný • nekompletný (pre jednostrannosť): mať neúplný, nekompletný pohľad na vec • stereotypný • monotónny • jednotvárny (opakovane jednostranný; op. pestrý): stereotypná, monotónna strava; stereotypná, monotónna, jednotvárna činnosť

priamočiary 1. smerujúci priamo, rovno (op. krivočiary): priamočiary pohyb • lineárny: priamočiary, lineárny rez • priamy • rovný: priama, rovná cesta (op. kľukatá); priamy, rovný smer

2. p. priamy 1, 2, úprimný 1

priamy 1. neodchyľujúci sa od pôvodného smeru • rovný: priamy, rovný smer; priama, rovná cesta (op. kľukatá) • priamočiary: priamočiara vzdialenosť medzi mestami • lineárny: lineárny pohyb

2. konajúci priamo, otvorene, čestne (o človeku a jeho prejavoch) • otvorený • úprimný (op. neúprimný) • čestný: je priamy, otvorený, úprimný; priame, úprimné, čestné priznanie; priama, otvorená, úprimná reč (op. vyhýbavá) • chlapský (zodpovedajúci chlapskej priamosti): chlapská reč • hovor. rovný: rovný človek, rovný pohľad (op. vyhýbavý) • kniž. priamočiary (bez okľúk): priamočiare konanie • hovor. nezaobalený (ničím nezjemnený, nezakrytý; obyč. o nepríjemných veciach): nezaobalená kritika

3. p. rovný 1, vzpriamený 4. p. bezprostredný 1–3

rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamy • priamočiary • lineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rez • vzpriamený • vystretý • vypätý • vypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako struna • narovnaný • zarovnaný • usporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný rad • nezvlnený • rovinatý • rovinný • plochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláň • hladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladký • vodorovný: vodorovná strecha domu • expr.: rovnučký • rovnunký • rovnulinký • rovnušký

2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2

úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamy • otvorený • kniž. priamočiary • hovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná reč • prostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženy • pravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poézia • pravdovravný: pravdovravná osoba • srdečný • priateľský • vrúcny • kniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľad • expr. preúprimný (veľmi úprimný)

2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočný • ozajstný • opravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatie • nefalšovaný • nepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechu • rýdzi • čistý • pravý

3. p. milý 1, 2

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovaný • osobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidenta • kniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízky • najbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolie • tesný: v bezprostrednej, tesnej blízkosti • priamy: priamy dotyk • momentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamy • úprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človek • prirodzený • nenútený • nestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmev • uvoľnený (obyč. o správaní) • srdečný • zastar. prostosrdečný • domácky (ako doma): domácke ovzdušie

blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostredný • neďaleký • neširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký les • skorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosť • dohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom čase • expr.: blízučký • blízunký

2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďaleký • pokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuzný • dôverný: dôverný priateľ • sympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvíle • príbuzný • spriaznený • spríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené duše • sesterský • bratský: sesterská organizácia, bratský národ • podobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostredný • tesný • úzky • priamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontakt • expr.: blízučký • blízunký • blízulinký

osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života! • individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosť • personálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť

2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívny • neobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúceho • zaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj

3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamy • bezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasť • živý: nadviazať s niekým živý písomný styk

úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširoký • tenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužka • štíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázy • priliehavý: priliehavé rukávy • rovný • hladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňa • podlhovastý • pretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvár • expr. uzučký • uzunký • uzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený

2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesný • malý • obmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciu • jednostranný • úzkoprsý • zúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známych • užší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výber • priúzky

3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontakt • blízky • bezprostredný • priamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosť • priúzky

výslovný jasne vyjadrený • jednoznačný: bol to jeho výslovný, jednoznačný príkaz • nedvojzmyselný: nedvojzmyselné odmietnutie • jasný • zrejmý • zjavný: napriek jasnému, zrejmému, zjavnému zákazu ta šiel • striktný: striktný príkaz • priamy: odcestoval na priamy rozkaz veliteľa • kniž. explicitný (formálne vyjadrený; op. implicitný): explicitné znaky • kategorický • bezpodmienečný (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie

vzpriamený smerujúci priamo nahor • vystretý • vztýčený: vzpriamená, vystretá postava; vztýčený prst • priamy: priame držanie tela • vypätý • vypnutý • napätý • napnutý: sedel vypätý, vypnutý, napätý; napnutá hruď • rovný • narovnaný • vyrovnaný: rovný, narovnaný, vyrovnaný chrbát • ježatý • ježovitý • zježený (trčiaci dohora): ježaté fúzy, vlasy; zježená srsť

prianie p. vôľa 2

vôľa 1. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: vôľa žiť • odhodlanie: odhodlanie bojovať a zvíťaziť • predsavzatie: mať pevné predsavzatie urobiť niečo

2. výsledok rozhodovania: to je moja vôľa • požiadavka: presadiť svoju požiadavku • želanie • prianie: plniť niečie želanie, prianie

3. možnosť slobodného rozhodovania • voľnosť: nechať niekomu vôľu, voľnosť vo všetkom • sloboda

4. p. nálada 1 5. p. medzera 1

vrčať 1. (o zvieratách) vydávať nízky hrdelný zvuk: pes vrčí, mačka vrčí • expr.: vrňať • vrnieť • vrndžať • vrnčať: mačka spokojne vrní • bzučať (o hmyze): vrčanie, bzučanie múch • priasť (o mačke)

2. (o strojoch) vydávať hrčivý zvuk • hrčať • hrkotať: v izbe vrčí vysávač, hrčanie motorky • expr.: vrňať • vrnieť • vrndžať • vrnčať: kolovrat vrndží

3. p. hovoriť 1

nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavať • nadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovi • držať • sympatizovať • mať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovi • žičiť • priať • byť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialo • byť na strane • držať stranu • kniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravde • podporovať • napomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkym • hovor. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčom • byť fanúšikom • hovor. fanúšikovať • subšt. fandiť: je fanúšikom Slovana

priať 1. p. želať 2. p. žičiť 1

želať chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo (obyč. niečo dobré), príp. cítiť uspokojenie, že sa niečo stalo; konvenčnou formou vyjadrovať chcenie dobrého, pozitívneho • priať • žičiť: želám, prajem ti, aby sa plán vydaril; vysoké ocenenie mu z celého srdca želám, prajem, žičím; želať, priať niekomu dobrú noc, šťastnú cestu • hovor. vinšovať: vinšujem ti všetko najlepšie

žičiť 1. byť voči niekomu naklonený, chcieť, aby sa niečo priaznivo vyvíjalo, aby niekoho obklopovalo dobro, blahobyt; byť v priaznivej konštelácii, prinášať niečo dobré, pozitívne • priať • dopriavať: nikomu nežičil, neprial, iba sebe; dopriava mu odpočinok; osud, šťastie nám žičí, praje; počasie nám na dovolenke nežičilo, neprialo • zastar. bláhať (Šoltésová) • nadŕžať • nadržiavať • nadržovať (želať niekomu úspech, víťazstvo, dobré vyriešenie vecí, obyč. vo vzťahu k inému): nadŕža, nadržiava mužstvu Slovana • expr. žíriť (ísť, byť na úžitok): zmena mu žíri

2. p. želať

chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať

priať si p. želať si

želať si mať pocit potreby niečoho al. dávať najavo svoju potrebu ako požiadavku • priať si: želám si, prajem si, aby sa mi splnila túžba cestovať; želáme si, prajeme si dodržiavať domáci poriadok • chcieť: naposledy ešte chce vidieť syna • zastaráv. ráčiť: Ráčite, želáte si ešte pridať? • žiadať si: žiada si ešte navštíviť rodisko

milenec muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k vydatej žene • hovor. frajer: milenec, frajer ju bohato obdarúva • priateľ (zjemňujúco) • expr.: fešák • štramák • zastar. galán • kniž. amant • subšt. šamster

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster

priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarát • druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde • svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi • zastar.: tovariš • súdruh • drusa • hovor. expr.: pajtáš • pusipajtáš • fam. kmotor • hovor.: brat • bratec • braček (v oslovení): bratec môj (Vajanský) • subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem • subšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni

2. p. stúpenec

stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi

priateliť sa byť v priateľskom vzťahu • kamarátiť sa: chlapci sa priatelia, kamarátia od detstva • expr.: bratať sa • zried. bratiť sa (obyč. o skupinách ľudí): znepriatelené tábory sa začali bratať • hovor. expr., obyč. pejor.: priateľkovať sa • bratkovať sa • bračekovať sa (dôverne sa priateliť obyč. s istým zámerom): priateľkujú sa, bračekujú sa s pánom ministrom • hovor. expr.: rodinkovať sa • rodinkáriť sa (udržiavať priateľské, rodinné styky): od tej chvíle sa začali rodinkovať; rodinkárenie v politických kruhoch • expr., obyč. pejor. piecť • hovor., obyč. pejor. paktovať (uzatvárať priateľstvo s cieľom spolupráce; uzatvárať spojenie obyč. proti niekomu; byť v ľúbostnom vzťahu): najnovšie paktuje s podnikateľskými vrstvami; rozchýrilo sa, že spolu paktujú, pečú • expr. ráčiť sa: susedky sa veľmi ráčia • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa • zried. sestriť sa (spolčovať sa v rodinných al. výhodných zväzkoch) • subšt. kamošiť sa • pejor. zastaráv. súdruženkovať sa (priateliť sa na základe príslušnosti ku komunistickej strane)

milá žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnému mužovi • hovor. frajerka: z vojny písať milej, frajerke • priateľka • dievča (zdôrazňuje mladosť, bezzáväzkovosť) • hovor. baba: prišiel aj so svojou babou • hovor. svoja • zastar.: ľúbenica • ľubica • subšt. kočka

porov. aj milenka

milenka žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k ženatému mužovi • hovor. frajerka • priateľka (zjemňujúco): už rok má priateľku • kniž. zried.: milostnica • milenica: mať milostnicu • kurtizána (v minulosti mimomanželská družka vysokopostavených osôb): kráľove milenky, kurtizány

kolegialita vzťah a vedomie súdržnosti medzi kolegami • kolegiálnosť: urobiť niečo z kolegiality, z kolegiálnosti • priateľskosť • družnosť • súdržnosť • spolupatričnosť: pocit súdržnosti, spolupatričnosti

priateľskosť p. kolegialita

familiárny odrážajúci blízky al. príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah • rodinný • domácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke oslovenie • dôverný: dôverné správanie • priateľský • nenútený • uvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejav • lingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz

láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup

priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátsky • kolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosť • družný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné deti • bratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahy • spriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národy • prívetivý (op. neprívetivý) • milý • srdečný • úprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovor • subšt. kamošský

spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí

srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivý • milý • láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povaha • priateľský • kamarátsky • otvorený • bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféra • úprimný • nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiech • teplý • vrúcny • horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatie • kniž.: vrelý • iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav

vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý • priateľský • kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahy • milý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievča • láskavý: láskavý učiteľ, láskavé slová • dobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povaha • srdečný: vľúdna, srdečná žena • jasný: jasný obličaj • prístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudia • dobromyseľný • dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starec • dobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvár • dobroprajný: dobroprajné oči • kniž. dobrotivý: dobrotivý ochranca • blahosklonný: blahosklonné gesto • žoviálny: žoviálny vedúci

p. aj dobrý

2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný • príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredí • sympatický: majú sympatické bývanie

priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvo • družba: družba medzi mestami • družnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosť • bratstvo: bratstvo národov • zastar.: súdružstvo • súdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosť • vzájomnosť

obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí • obľúbenosť • popularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti klesla • priazeň • sympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudí • láska • milosť: nebyť u niekoho v milosti

2. p. radosť

priazeň p. sympatia

sympatia kladný citový postoj k niekomu, k niečomu (op. antipatia): cítiť sympatie voči niekomu • náklonnosť • príchylnosť: prejavovať náklonnosť, príchylnosť • priazeň (žičlivý vzťah): získať niečiu priazeň • blahovôľa • blahovoľnosť • blahosklonnosť • náchylnosť (Škultéty)

priaznivec 1. kto prejavuje niekomu priazeň, náklonnosť, kto niekoho podporuje: priaznivec moderného divadla • podporovateľ • mecenáš • kniž. mecén (obyč. priaznivec umenia, vedy a pod.): podporovateľ mladých hudobníkov; vydavateľstvo má mecenáša, mecéna • napomáhateľ (kto niekoho al. niečo napomáha): napomáhateľ spolku • patrón (kto má nad niekým záštitu): mať vplyvného patróna • kniž. protektor: protektor mládeže • sponzor: nájsť si solventného sponzora • dobroprajník • žičlivec (dobroprajný, žičlivý človek): keď bolo treba, ukázal sa ako dobroprajník, žičlivec

2. p. stúpenec

blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človeka • kladný • pozitívny • dobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok lieku • expr. požehnaný: požehnaný dážď • užitočný • osožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožný • zastar.: blahodejný • dobrodejný • blahonosný • blahočinný • poet. zastar. blahodajný • kniž. zastar. blahodatný

kladný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím; ktorý možno hodnotiť ako vyhovujúci, želateľný (op. záporný, negatívny) • pozitívny: vyvolať kladný, pozitívny dojem; prejaviť kladné, pozitívne vlastnosti • dobrý (op. zlý): mať k niečomu dobrý vzťah • priaznivý: priaznivý vplyv, účinok • súhlasný: vyjadriť kladné, súhlasné stanovisko

2. odb. ktorý má v porovnaní s inou hodnotou väčšiu hodnotu (op. záporný) • pozitívny: kladné číslo; kladný, pozitívny elektrický náboj • hovor. plusový (op. mínusový): namerať plusové hodnoty

priaznivý 1. založený na priazni, prejavujúci priazeň • žičlivý • prajný: priaznivý, žičlivý, prajný osud; priaznivý, žičlivý, prajný postoj, vzťah; žičlivé, prajné pomery, okolnosti

2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, nárokom, potrebám a pod. (op. nepriaznivý) • dobrý (op. zlý): priaznivý, dobrý rok; vyvolať priaznivý, dobrý dojem • expr. požehnaný: počasie bolo pre úrodu požehnané • vyhovujúci • vhodný: vyhovujúci, vhodný terén • pekný (o počasí) • šťastný • svetlý • radostný (plný šťastia, radosti): šťastná, svetlá, radostná budúcnosť; prežili spolu šťastné, svetlé, radostné obdobie • kladný • pozitívny: kladná, pozitívna kritika; kladný, pozitívny výsledok

radostný 1. plný radosti, svedčiaci o radosti; prinášajúci, vyvolávajúci radosť (op. smutný) • veselý • rozveselený: radostná, veselá pieseň; radostná, veselá, rozveselená tvár • rozradovaný • rozradostený • rozradostnený • naradovaný • natešený: vrátila sa celá radostná, rozradovaná, rozradostená, rozradostnená, natešená • kniž. radostiplný: radostiplné Vianoce (v želaní) • šťastný: prežíval šťastné obdobie vo svojom živote • optimistický (op. pesimistický): všade panovala optimistická nálada • dobrý • priaznivý: dobrá, priaznivá správa • príjemný (op. nepríjemný) • úsmevný: príjemné, úsmevné ráno • hrejivý: hrejivý pocit • expr.: jasavý • plesavý • iskrivý: dieťa sa smialo jasavým, plesavým, iskrivým smiechom • rozjasnený • kniž. rozjasaný • poet.: jasuplný • jasotný (Timrava, Kostra) • expr. preradostný

p. aj naradovaný, šťastný

2. p. drahý 3, milý 1

svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny farieb • jasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňom • žltý • hovor.: blonďavý • blond (neskl.) • plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleť • expr.: svetlučký • svetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečný • jasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný byt • presvetlený: presvetlený ateliér • zried.: lúčistý (Jesenská) • vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka veci • jasný: jasná spomienka na detstvo • šťastný • radostný: mať šťastné, radostné obdobie v živote • priaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejný • perspektívny • skvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúci • ušľachtilý • výnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjav • dobrý: byť svetlým, dobrým príkladom • nezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1

šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výherca • blažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmev • blaživý • kniž. blahý • poet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitom • radostný • jasavý • expr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiech • veselý • natešený • rozjasaný • rozjasnený • rozjarený • rozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiach • kniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek) • dobrý • vydarený: šťastný, dobrý, vydarený rok • radostiplný: radostiplné Vianoce • úspešný • požehnaný • priaznivý • žičlivý • expr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosť • príjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného života • závideniahodný: závideniahodný osud, život • expr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosť • expr.: prešťastný • prešťastlivý (veľmi šťastný)

výhodný poskytujúci výhodu, prospech (op. nevýhodný) • užitočný • prospešný: uzavrieť výhodnú zmluvu; výhodná, užitočná, prospešná kúpa • priaznivý: výhodné, priaznivé postavenie figúrky na šachovnici • osožný: osožný plán • dobrý: našiel som si dobré zamestnanie

vyhovujúci ktorý spĺňa isté požiadavky (op. nevyhovujúci) • zodpovedajúci • vhodný • príhodný: preukázať vyhovujúce, zodpovedajúce vedomosti; dostať vyhovujúce, vhodné miesto; nastala príhodná chvíľa • primeraný: primeraná cena • dobrý (op. zlý): podať dobrý výkon • dostatočný • dostačujúci • postačujúci: to je dostatočný, dostačujúci, postačujúci dôvod na trest • uspokojivý • uspokojujúci: uspokojivé, uspokojujúce riešenie • náležitý: náležitý postup • prijateľný: podmienky súťaže sú prijateľné • priaznivý: veje priaznivý vietor • slušný (vyhovujúci kvalitou): slušná strava • súci: drevo súce na spracovanie • únosný: hospodársky únosný projekt • kladný • pozitívny (predstavujúci to, čo je vhodné; op. záporný, negatívny): dosiahnuť kladné, pozitívne výsledky • odb. neškodný: zdravotne neškodná voda • kniž. spôsobilý (ktorý má potrebné predpoklady): zdravotne spôsobilý človek • kniž. suficientný

žičlivý 1. ktorý je priaznivo naklonený druhému; svedčiaci o tom (op. závistlivý) • prajný • dobroprajný: žičlivý, prajný, dobroprajný človek, úsmev • naklonený: byť niekomu naklonený • dobrácky • dobrosrdečný • dobromyseľný • dobrodušný (ktorý je dobrého srdca): je dobráckej, dobrodušnej povahy • nezištný • nesebecký: nezištná pomoc, nesebecký priateľ

2. ktorý vyhovuje istým podmienkam • vhodný • priaznivý: žičlivé, priaznivé pomery; tvoriť v žičlivom, vhodnom ovzduší • príhodný • primeraný: teraz je príhodný, primeraný čas na sejbu

p. aj šťastný

životodarný 1. nevyhnutne potrebný na život • oživujúci • živný: životodarná, oživujúca vlaha; živná zem • živý: živá voda • biol. biogénny: biogénne prvky • expr. požehnaný: požehnaný dážď • kniž.: živototvorný • životonosný: živototvorný, životonosný dážď • kniž. zastar. životvorný (Botto)

2. kniž. podnecujúco pôsobiaci • blahodarný: životodarná, blahodarná sila prírody • priaznivý • kladný • pozitívny: priaznivé účinky tepla • podnetný • konštruktívny • plodonosný: plodonosné myšlienky, vplyvy • živý: živá moc lásky

blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízo • nablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízku • nablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďaleko • naporúdzi • poruke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zem • hneď • tesne • bezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipa • kúsok: kúsok pod vrcholom je chata • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: má blízučko, blízunko do školy • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potok • fraz.: na dohodenie kameňom • na skok

2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízo • nablízku • neďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďaleko • fraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermi • tesne • bezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišli • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízo • neďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňa • v blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký park • pri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatu • kniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mesta • zried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký tábor • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa

na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo) • smerom do (koho, čoho) • smerom k • ku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráne • o (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štart • po (čo): išiel po vodu, na vodu • od (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavy • proti (čomu): liek proti chrípke • pri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo) • počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výlet • v (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúc • z, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňu • po (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo

napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • naprieky • navzdor • navzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdory • naprotiveň • proti • hovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruc • zastar.: naproti • napriekor • napriekory

2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdor • navzdory • zried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániť • naprotiveň • hovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evou • zastar.: napriekor • napriekory • nespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátil • proti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťaži • cez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volá • pri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

3. p. krížom, naprieč 1

neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďaleč • opodiaľ • zried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozerali • vedľa • povedľa: ležia vedľa, povedľa v tráve • hovor. toť: toť za rohom je kino • bokom • stranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalo • pozďaleč • zobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nás • zried. spozďaleč (Topoľská) • zastar.: poďalej • poďalšie (Kukučín, Vajanský) • blízko • nablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízku • kúsok • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízko • obďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverí • vedľa • povedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa nás • pri (kom, čom): pri stanici je hotel

pozdĺž 1. po dĺžke niečoho • pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžne • hovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľ • poet. zdĺž (Hviezdoslav)

2. (čoho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dĺžke niečoho • povedľa • vedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potoka • okolo (čoho) • pri • popri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličky • podľa (čoho): podľa železnice tečie rieka • po boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle

pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodník • vedľa • povedľa • pozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topole • blízko • v blízkosti • hovor. blízo • zried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • s • so (kým) • u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočet • okolo • hovor. kolo • poet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počas • v priebehu (čoho) • cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdia • v procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohli • kniž.: navzdor • navzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľov • kniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôt • v (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach

s, so 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo • zároveň s • spoločne s • spolu s • vedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkami • pri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch

2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj • o (čom): chodiť s palicou, o palici

3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah • zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov

v, vo 1. (kom, čom) vyjadruje miesto, kde sa koná dej; vyjadruje prostredie al. všeobecný priestorový význam • vnútri (koho, čoho): v budove, vnútri budovy je poškodená elektroinštalácia; v strane, vnútri strany sú rozličné názorové prúdy • nespráv. vo vnútri

2. (čom) vyjadruje časové okolnosti • cez (koho, čo) • počas (čoho): v lete, cez leto sme boli pri mori; počas zimy sa jeho stav zhoršil • za (čoho): za starých čias mu bolo lepšie • na (čo): na budúci týždeň sa pôjdeme lyžovať • o (čom; vyjadruje časový bod): zajtra o takom čase

3. (kom, čom) vyjadruje zreteľ • vzhľadom na (koho, čo): v súčasných podmienkach, vzhľadom na súčasné podmienky dosiahol dobré výsledky • so zreteľom na • s ohľadom na (koho, čo): so zreteľom, s ohľadom na jeho stav nemôže viesť auto

4. (koho, čo) vyjadruje smer deja • na (koho, čo) • do (koho, čoho): hľadí v tú stranu, na tú stranu, do tej strany

5. vyjadruje spôsob, mieru • pri: rozísť sa v pokoji, pri pokoji

6. p. po 8 7. p. pri 5, 7

vedľa 1. v tesnej blízkosti, v susedstve • povedľa: je to hneď tu vedľa, povedľa

2. v istej vzdialenosti od určeného bodu al. ohraničeného priestoru • bokom • mimo: strela išla vedľa, bokom; lopta dopadla mimo

3. (koho, čoho) vyjadruje miestnu blízkosť niekoho al. niečoho; vyjadruje výskyt v spoločnosti niekoho • povedľa (koho, čoho): posadali si vedľa, povedľa nás • pri (kom, čom): zastal vedľa chlapcov, pri chlapcoch • popri (kom, čom) • pozdĺž • podľa (koho, čoho): popri rieke, pozdĺž, podľa rieky rastú vŕby; vyrastali vedľa seba, popri sebe • po boku (koho, čoho): po boku ostatných sa zdal malý

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie v blízkosti niekoho, niečoho • povedľa: lopta preletela vedľa, povedľa bránky • mimo • pomimo (koho, čoho): prešiel mimo, pomimo nás bez pozdravu • popri (kom, čom): kameň mu prefrkol popri hlave • okolo (koho, čoho): cesta vedie vedľa, okolo jazera

5. p. okrem 2

často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robote • čochvíľa • podchvíľou • každú chvíľu • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za ním • veľa ráz • veľakrát • mnoho ráz • mnohokrát • expr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plota • hojne • zhusta • hovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovar • zried. začasto: začasto slúži zlej veci • expr.: častučko • častuško: často, častučko sa vybral sám do hory • nár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak) • nespis. častokrát • nezriedka • nejeden raz • nejedenkrát • fraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ráno • pričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazene • expr.: prečasto • často prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí

pričasto p. často

častý vyskytujúci sa, opakujúci sa veľakrát, nie zriedkavo (op. zriedkavý, vzácny): časté záchvaty, časté meškanie • frekventovaný: frekventovaný výraz • hojný: hojný výskyt cudzích slov v texte • rozšírený: rozšírené ochorenie (op. ojedinelé); rozšírené prípady vlámania • bežný • všedný: bežný, všedný zjav • každodenný (vyskytujúci sa každý deň): každodenný hosť, zákazník • pričastý • prihojný (príliš častý, hojný)

pričastý p. častý

čierny 1. ktorý má farbu ako uhlie, sadza, žúžoľ a pod. (op. biely): čierna farba, čierna noc • ebenový • havraní (o farbe očí, vlasov) • vraný: vraný kôň • tuhočierny • uhľovočierny: tuhočierny, uhľovočierny drahokam • pren.: uhľový • uhoľný • zried. uhlistý; tmavý: tmavé oči, vlasy • šedivočierny (čierny so šedivým odtienkom) • černastý • načernastý • černavý • zried. černistý (blížiaci sa k čiernej farbe): černasté, načernasté, černavé bralá; černistý mach (J. Kráľ) • začernetý • očernetý • sčernetý (ktorý stmavol, sčernel): začerneté, očerneté, sčerneté múry, šperky • pričierny (príliš čierny) • expr.: čiernučký • čiernušký • čiernulinký

p. aj opálený, tmavý

2. p. smutný, nešťastný 3 3. p. zlý 1, nečistý 2 4. p. nedovolený

pričierny p. čierny 1

ďaleko¹ vo veľkej priestorovej vzdialenosti, v diaľke; do veľkej priestorovej vzdialenosti, do diaľky (op. blízko) • doďaleka • naďaleko: bývajú ďaleko od centra mesta; z televíznej veže vidieť ďaleko, doďaleka; naďaleko sa šírila vôňa kapustovej polievky • hovor. odruky: do mesta je to odruky • expr. za horami za dolami: už je za horami za dolami • det.: pá • pápá: ocino je pá, pápá • priďaleko (príliš ďaleko): do mesta je pešo priďaleko • expr. preďaleko (veľmi ďaleko): ďaleko, preďaleko, niet živej duše • fraz. na kraji sveta

priďaleko p. ďaleko¹

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu

usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každému • vyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvý • pričiňovať sa • pričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov havárie • horliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokrok • namáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazili • hľadieť • dbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržal • chlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdvihol • expr.: pechoriť sa • pachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávou • chápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádza • pokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problém • nár. drcoliť sa

2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činí • oháňať sa • obháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinu • expr.: zvŕtať sa • obracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracať • chlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládal • kraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravia • nár. uvíjať sa (Dobšinský)

zasadzovať sa vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ • pričiňovať sa • stavať sa: zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny; pričiňuje sa o to, aby v ich strane bol jednotný postup • horliť (horlivo sa zasadzovať): horliť za zmenu názvu • byť za (niečo): celou dušou je za výstavbu školy • zastávať • nadŕžať • obhajovať (obyč. pri obrane niekoho, niečoho): zastávať, obhajovať istý názor, nadŕžať opozičnému projektu • presadzovať (napriek prekážkam dosahovať cieľ): presadzuje svoj variant reformy

dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • dať • pridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľky • doložiť • priložiť • pričleniť • pripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdenie • zapojiť: zapojili súčiastky do stroja • doplniť • vniesť • včleniť: doplnil, včlenil do výskumu merania • kniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektu • namiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápoja • zried. nadložiť (Kukučín)

2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár viet • pripojiť • priložiť: na dôvažok pripojil otázku • pripomenúť • poznamenať • podotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdia • kniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť

pričleniť p. pripojiť 1

pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť • pridať • dodať • priložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návod • pričleniť • pridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcov • priradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúre • hovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifaria • kniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domu • kniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textu • anektovať (násilne pripojiť cudzie územie) • napojiť • zapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálu • pripnúť • pripäť • upnúť • upäť: pripäť, upäť reťaz k niečomu • popripájať • poprikladať • popridávať (postupne, viac vecí)

2. p. povedať¹, poznamenať 1

zadeliť 1. určiť, aby niekto, niečo niekam patril(o) • zaradiť: zadeliť, zaradiť deti podľa veku • zatriediť (podľa kritérií): zatriediť umelcov podľa výkonu • prideliť • pričleniť (k niekomu, niečomu, do istej funkcie a pod., urobiť súčasť niečoho): niektorých z nás pridelili, pričlenili k susednému útvaru

2. vopred premyslieť a určiť, aby niečo bolo priestorovo, časovo a pod. rovnomerné • rozvrhnúť • rozložiť: zadeliť si robotu; rozvrhnúť, rozložiť si sily, čas • rozdeliť • rozplánovať: rozdeliť si povinnosti; rozplánovať si robotu vopred

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúť • hrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsi • dusiť • dláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdle • udúšať • zadúšať • zadŕhať • priškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiť • expr.: tantušiť • tentušiť (Tajovský)

2. p. hatiť 3. p. šetriť 1

fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavať • priťahovať • strhávať • lákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatu • kniž. pútať: na výstave ho púta elektronika • očarúvať • oslňovať • omamovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťa • uchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať

priťahovať porov. pritiahnuť 1–4, p. fascinovať, pútať 1

pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať • upútavať • pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov • zaujímať • interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje • fascinovať • uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more • očarúvať • oslňovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje • subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať • vábiť • strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať • viazať • zväzovať • spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo • pripútavať: nič ma k domu už nepripútava • tiahnuť: cit ho tiahne k rodine

vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamou • vnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zveri • hovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovala • nabádať • podnecovať • ponúkať • vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťaž • nahovárať • navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výlet • zvádzať • navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádež • hovor. expr.: lanáriť • poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzku • verbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavu • mámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveď • nár. bastviť (Jesenský)

zvádzať² 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzať • vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neveru • pokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuť • nahovárať • nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výlet • vábiť • lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmi • ťahať • priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranu • pútať • upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesť • privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu

konča vyjadruje priestor nachádzajúci sa v blízkosti konca nejakého priestoru al. predmetu • pri konci: konča dvora rástla stará lipa; pri konci poľa tiekol malý potôčik • popri konci: prebehol popri konci lesa • zried. pokonča (Švantner, Krčméry)

ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

porov. aj ľahký 2

2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko

3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

porov. aj ľahký 3

5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko

6. porov. ľahký 4