Význam slova "poň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

poň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. po

ponaberať dok. distrib. k naberať (význ. 2, 4)

ponabíjať -a dok. distrib. k nabíjať

ponachádzať -a, ponachodiť dok. postupne nájsť: ľudia si p-li robotu inde

ponačínať -a dok. distrib. k načínať

ponačúvať -a dok. chvíľu načúvať: p-l trošku, čo sa v dome robí

ponad predl. s A vyj. smerovanie nad niečím, niekým (na otázku kade?): most p. rieku, prehodiť p. plot, trať viedla p. dedinu

ponadávať -a dok. zanadávať: p. (si) na neporiadky

ponadeň A zámena on, ono s predl. ponad

ponadhadzovať dok. postupne al. viackrát nadhodiť (význ. 1): p. si tehlu v ruke

// ponadhadzovať sa: p. sa na stoličke

ponaháňať -a dok. chvíľu naháňať: p-l šarvancov po vrbine;
deti sa p-li po vonku

ponáhľať sa -a nedok.

1. náhlivo ísť: p. sa do práce, domov, p. sa na pomoc niekomu

2. konať rýchlo, náhliť sa: p. sa s odpoveďou, s robotou;
p-l sa využiť príležitosť;
to sa nep-a nesúri

ponahrýzať -a dok. postupne al. viackrát nahryznúť: pandravy p-li hľuzy, p-ný krajec

ponajprv prísl. hovor. najprv, predovšetkým: p. sa pobral k rodičom

ponajviac prísl. hovor. zväčša, najčastejšie: p. sa zdržiaval okolo domu

ponaliepať -a, ponalepovať dok. postupne al. na viaceré miesta nalepiť: p. známky na listy

// ponaliepať sa, ponalepovať sa: pren. všeličo sa na človeka v živote p-a

ponalievať -a dok. distrib. k nalievať: p-l všetkým do pohárikov;
p. poháriky

ponamáhať sa -a dok. chvíľu sa namáhať: p-l sa, kým to spravil

ponapájať -a dok. distrib. k napájať

ponapínať -a dok.

1. distrib. k napínať: chlapci p-li svaly, psy p-li povrázky

2. trocha napnúť (význ. 3): p. niekoho, p. niekomu nervy

ponaprávať -a dok.

1. distrib. k naprávať (význ. 1): p. to, čo iní pokazili, dať si p. zuby

2. dať do poriadku, upraviť: p. posteľ, p. si vlasy

● niekomu p. kosti, rebrá zbiť ho

nedok. ponárať -a

// ponoriť sa

1. zahrúžiť sa do tekutiny, potopiť sa: p. sa do vody, p. sa po pás;

2. zahĺbiť sa, zabrať sa: p. sa do práce, p. sa do seba, do myšlienok;

nedok. ponárať sa

ponášať sa -a nedok. podobať sa: dcéra sa p-a na matku, jeho reč sa p-la na plač

ponáška -y -šok ž. napodobnenina ľud. slovesnej tvorby al. iného, najmä lit. vzoru: p. na ľudovú pieseň, baladu;
p. na Byrona;

ponáškový príd.: p-á poézia

dok. poňať -jme -jmú

ponaťahovať dok. distrib. k naťahovať: p. nite;
p. (si) údy pretiahnuť sa (význ. 2);

// ponaťahovať sa expr. vynaložiť teles. námahu, unaviť sa: p. sa s vrecami

poňatie -ia s. kniž.

1. chápanie, ponímanie: Štúrovo p. dejín

2. predstava, zdanie: nemať ani p-ia o niečom

ponaučenie -ia s. návod na konanie, poučenie: dávať p-ia niekomu, vyvodiť p. z niečoho, vziať si p. z chýb

pondelkový, pondelňajší príd.

pondelok -lka m. deň nasledujúci po nedeli

● mať → modrý p.;

pondus -a m. závažie na kyvadlových hodinách;

pondusový príd.: p-é hodiny

ponechať dok.

1. nechať v nezmenenom stave, podržať: p. si všetky peniaze, p. rozhodnutie v platnosti

2. prenechať (význ. 1), prepustiť: p. vedenie prác inému

3. (za)nechať na niekoho, na niečo: p. niečo náhode, byť p-ný (sám) na seba

● p. svojmu osudu nestarať sa;
p. niečo bokom, stranou nevšímať si;
p. niekomu voľnú ruku, voľné pole dať možnosť samostatne konať;

nedok. ponechávať¹ -a

ponechávať² -a dok. distrib. k nechávať (význ. 1)

ponemčiť dok. dať nem. ráz: p. obyvateľstvo, p-ené mesto;

nedok. ponemčovať

// ponemčiť sa dostať nem. ráz;

nedok. ponemčovať sa

ponesie bud. k niesť

ponevierať sa -a nedok. potulovať sa, potĺkať sa: p. sa bez roboty, cudzinec sa p-l po dedine

poňho A zámena on (živ.) s predl. po;
po neho

poničiť dok. zničiť, poškodiť, obyč. distrib. k ničiť: mnoho vecí sa postrácalo, p-lo;
vo vojne p-ené domy

poniektorý zám. neurč. obyč. mn. hovor. jeden z viacerých, niektorý: p-í hostia už odchádzali, p-é stromy zbútľaveli, p-á z rajčín vážila do pol kila;
p-í odcestovali skôr

poník -a mn. N a A -y m. malý kôň s krátkymi nohami, pony

poniklec -a m. vysoká bylina s chlpatou byľou a listami, bot. Pulsatilla

poniklovať dok. pokryť vrstvou niklu: p. oceľ, p-né hodinky

ponímanie -ia s. kniž. spôsob nazerania, chápanie, poňatie: realistické p. skutočnosti, moderné p. života

ponímať -a nedok. kniž. chápať istým spôsobom, rozumieť, vysvetľovať si; vnímať: p. niečo úzko, tradične;
p. svoju úlohu vážne, p. svet vedecky;

poniže

I. prísl. nižšie od niečoho, dolu: kúsok p. rástli stromy, zišiel o pár domov p.

II. predl. s G vyj. miesto nižšie od niečoho: býva v domci p. dediny, p. Strečna je Váh úzky

ponížene prísl.;

poníženie -ia s. potupenie, pohana: horkosť p-ia, znášať (všetky) p-ia

poníženosť -i ž.

1. k ponížený: lokajská p.

2. hlboká pokora: byť stelesnením p-i

ponížený príd. zveličene pokorný, prepiato úctivý: p-á prosba, skladať p-ú poklonu;
p. služobník zastar. al. iron. pozdrav;

ponížiť -i dok.

1. potupiť, pokoriť, pohaniť: nedať sa p. hrubosťami, urazili ma a p-li

2. urobiť menej významným: bibl. kto sa povyšuje, bude p-ený;

nedok. ponižovať

// ponížiť sa pokoriť sa: viac sa nep-m (pred nikým);

nedok. ponižovať sa

ponižší príd. hovor. nižšieho vzrastu, nízky: p. človek

ponižujúci príd. kt. ponižuje, pokorujúci, nedôstojný: p-e postavenie, p-a situácia;

ponižujúco prísl.

ponor -u m.

1. ponorenie sa pod hladinu: absolvovať, vykonať istý počet p-ov

2. kniž. ponorenie sa, vhĺbenie sa, preniknutie: hlboký p. do ľudskej psychiky, do problematiky

3. zvislá vzdialenosť lodného dna od vodnej hladiny: malý, hlboký p.;
čiara p-u po kt. možno loď zaťažiť

4. geol. miesto, kde vodný tok vniká pod zem;

ponoriť dok.

1. vložiť, strčiť pod hladinu; potopiť: p. fľašu do vody, p. chrústa do liehu

2. vsunúť, zahrúžiť: p. ruky do vrecák, p. (si) hlavu do dlaní;

ponorka -y -riek ž. loď na plavbu pod hladinou mora;

ponorkový príd.: p-á vojna;
p-á choroba podráždenosť ľudí žijúcich popri sebe dlhší čas v tesnom priestore, v izolovanosti ap.

ponorný príd.

1. kt. sa môže ponoriť, fungovať vo vode: p-é čerpadlo, p. varič

2. p-á rieka kt. sa stráca pod zemou

ponorový príd. k 3: p-á čiara

ponosa -y -nôs ž. ponosovanie, žaloba, sťažnosť: prišla naň p., p-y na kvalitu výrobkov;
hovor. ísť na p-u, s p-ou niekam ísť sa ponosovať

ponosiť dok.

1. distrib. k nosiť: chlapi p-li vrecia do pivnice

2. chvíľu nosiť: šaty možno ešte p., p. dieťa na rukách

// ponosiť sa chvíľu sa nosiť (na koni): dovolí chlapcom p. sa na koňoch

ponosovať sa nedok. vyslovovať nespokojnosť, žalovať sa, sťažovať sa, ťažkať si: p. sa na zlé časy, na chorobu, p. sa vrchnosti;
p-je sa, že nemôže spávať;
nemôžem sa p. mám sa dobre

ponovembrový príd. kt. prebiehal, uplatnil sa ap. po novembri 1989: p. vývin; p-á politická garnitúra

ponožka -y -žiek obyč. mn. ž. krátke pančuchy siahajúce nad členky: mužské, bavlnené p-y;
štopkať p-y

pontifikát -u m. cirk. úrad a funkčné obdobie pápeža

pontón -a/-u m. plavidlo s plochým dnom na prepravu vojska al. na budovanie pomocných zariadení na vode;

pontónový príd.: p. most

ponuka -y -núk ž.

1. popud na vykonanie niečoho: lákavá p., prijať, odmietnuť p-u;
p. na výmenu bytu

2. množstvo tovaru, kt. je na predaj, op. dopyt: široká p. obuvi;

ponúkať -a nedok.

1. (po)dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo ap., núkať: p. pomoc, p. niekoho pálenkou, p. tovar (na predaj)

2. dávať popud na vykonanie niečoho, vyzývať, pobádať, núkať: p. hostí sadnúť si, p. niekoho do reči

● nedajte sa p.! zdvorilostná formula pri pohostení;
nedá sa p. nezdráha sa (najmä jesť ponúkané jedlo);

dok. ponúknuť -e -u -kol

// ponúkať sa

1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo, núkať sa; vnucovať sa: p-l sa, že nám ukáže cestu

2. (o javoch, veciach) naskytovať sa, byť naporúdzi, núkať sa: p-a sa mu šťastie, príležitosť;

dok. ponúknuť sa

ponukový príd.: p. list, katalóg, p-á tabuľa;
verejná p-á súťaž

ponuro prísl.;

ponurosť -i ž.

ponurý príd. kniž.

1. kt. je bez dostačujúceho svetla, osvetlenia, pochmúrny, tmavý: p. les, p. deň, p-á miestnosť

2. ustaraný, chmúrny, nevľúdny: p-á nálada, p-é myšlienky;

pony -ho v mn. neskl. m. poník

hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;

po

I. predl.

A. s A vyj.

1. priestorovú, časovú al. číselnú hranicu, rozsah, op. od: odprevadiť po školu, siahať po strechu, trvať po koniec vojny;
dostať sa len po 50;
od vrátnika až po riaditeľa

2. účel, cieľ: ísť po vodu, po lekára, poslať po noviny

3. časový úsek, v priebehu, cez, počas: tradície žijú po stáročia;
po celý deň, po celú zimu

4. poradie: vidí to po prvý raz;
po prvé, po druhé;
po a, po b (pri vyratúvaní)

B. s L vyj.

1. smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu, dotýkajúc sa viacerých členov radu al. skupiny, rozlič. smermi: ísť po ceste, chodiť po svete;
chôdza po hore;
skaly po bokoch potoka;
prsty behajú po klávesoch;
plávať po prúde v smere prúdu

2. spôsob, prostriedok, prostredníctvo al. prostredníka: spraviť po vôli, poznať po reči, žiť po novom, zliezť po rebríku, poslať po bratovi, dopraviť po železnici

3. rozloženosť, distribúciu na časti (v priestore, v čase ap.): ranení ležali po nemocniciach;
skúmať nárečia po dedinách;
čítať po nociach;
vypili po poháriku;
vystupovať po jednom

4. účel, cieľ: chodiť po lekároch, po zábavách, po žobraní

5. zreteľ: čo ťa po peniazoch! nevšímaj si ich!;
po odbornej, po zdravotnej stránke vhodnejšie z odbornej, zo zdravotnej stránky

6. následnosť v čase al. v poradí: po chvíli, po hodine, po Vianociach, jeden po druhom;
deň po dni každý deň;
má po starosti;
je po ňom je mŕtvy

7. pôvod, pôvodcu: voňať po jahodách, byť, zdediť po otcovi, fľak po káve

8. väzbu pri slovesách a menách, za: túžiť po porozumení, siahať po (nových) metódach, pátrať po autorovi;
túžba po láske

II. čast.

1. (v spoj. s N zákl. čísl.) vyj. rozloženosť, distribúciu: sedia po dvaja, po traja, vchádzajú po piati, po šiesti, malým dať po menej, predávať (kus) po päť korún

2. uvádza príslov. výraz s význ. spôsobu: po slovensky, po rusky, po priateľsky (si povedať), po vojensky (pozdraviť)

po boku predl. s G publ. v spolupráci, v spojenectve: po b. spolubojovníkov

po Kr. skr. po Kristovi/Kristu (pri udávaní letopočtu)

pobiede, po biede prísl. expr. ťažko, horko-ťažko: p. sa vydriapať na štít

počarbať -e -ú dok. expr.

1. čarbaním pokryť, začarbať: p-ná učebnica

2. hovor. napísať, popísať: p-l v liste samé nezmysly

počariť, počarovať dok.

1. (podľa povery) postihnúť čarami, porobiť, urieknuť: chudol, akoby mu bol niekto p-l

2. expr. silne zapôsobiť, uchvátiť, učariť, učarovať: hudba mu vždy p-í

počas predl. s G v priebehu, v čase, cez, za: p. vojny bola núdza

počasie -ia s. poveternostné pomery: slnečné p., predpoveď p-ia

počastovať dok. pohostiť: p. priateľov jedlom, vínom;

počať -čne -čnú dok. kniž.

1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku

2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;

počatie -ia s. vznik zárodku dieťaťa v maternici

počerný príd. tmavý, černastý: p-á tvár, p. ako cigán

počesť ž. iba v spoj. na p. z úcty, na poctu, na uctenie: salvy na p. výročia vzniku Slovenskej republiky

počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;

počestne prísl.: p. žiť, p. sa živiť;

počestnosť -i ž.

počestný príd.

1. statočný, čestný: p-á spoločnosť, p-í občania

2. poctivý (význ. 2): p-é dievča;

nedok. počešťovať

// počeštiť sa dostať český ráz, stať sa českým;

nedok. počešťovať sa

počet -čtu m.

1. číselne vyjadriteľné množstvo: veľký, malý p. (divákov);
(ľudí) bez p-u veľmi veľa;
zišli sa v plnom p-e všetci;
p-om malá skupina

2. v názvoch mat. odborov, veličín ap.: → diferenciálny p., p. pravdepodobnosti

● byť iba do p-u figurovať iba formálne;

početne prísl.: p. malý oddiel;

početnosť -i ž. počet, množstvo

početný príd.

1. počtom veľký: p-á rodina

2. spôsobený al. vyjadrený počtom: p-á prevaha;

počiatkom predl. s G začiatkom, op. koncom: príde p. týždňa;

počiatočný príd., op. konečný: p-é štádium, p-é ťažkosti, p-á nedôvera

počiatok -tku m. kniž.

1. prameň, pôvod, východisko, začiatok: v nedbanlivosti bol p. nešťastia

2. obyč. mn. čas vzniku, prvé obdobie niečoho, začiatky: p-y stavby siahajú do 14. stor.;
p-y slovenskej literatúry

3. obyč. mn. prvé pokusy, prvotiny: Kraskove básnické p-y

4. začiatok (význ. 2), op. koniec: na p-u 10. stor.;

počin -u m. kniž. skutok, čin: významný, progresívny p.

počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada;
boli tam všetci, p. od detí až po starcov

// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;

počínanie -ia s. konanie, správanie: múdre, rozvážne p.

nedok. k 1 počínať -a;

nedok. počínať sa

// počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu;
nedalo sa s ním (s tým) nič p.;

nedok. počínať si správať sa, konať: múdro, opatrne si p.

počítač -a m.

1. stroj na spracovanie informácií: samočinný p., analógový p.;
osobný, personálny p., zn. PC (z angl. personal computer);
prenosný p.

2. prístroj na zaznamenávanie počtu, počítadlo: p. kilometrov;

počítací príd. určený na počítanie: p. stroj

počítačovo prísl.: p. ovládaný systém