Význam slova "krí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

králik¹ -a mn. N a A -y m.

1. hlodavec podobný zajacovi, zool. Oryctolagus;
hovor. zajac: divý, domáci k.;
pokusný k. i pren. osoba, inštitúcia, na kt. sa overuje niečo nové

2. kožušina z tohto hlodavca;

králikár -a m. chovateľ domácich králikov

králikáreň -rne ž. miesto s klietkami na chov králikov

kráľovič -a m. (v rozprávkach) kráľovský syn, princ

kráľovná -ej mn. -é -vien ž.

1. panovníčka v monarchii; kráľova manželka: anglická k.;
kráľ a k.

2. osoba al. vec najviac uznávaná medzi ostatnými: k. krásy, k. plesu;
k. zbraní

3. (plodná) samička hmyzu žijúceho v spoločenstvách: včelia k. matka

4. šach. figúra, dáma

● ide ako k. pyšne;

kráľovnička -y -čiek ž. zdrob. expr.

kráľovský príd.

1. ku kráľ: k-á moc, k-á koruna;
k-é mesto

2. v odb. názvoch: chem. lúčavka k-á

3. expr. prekračujúci očakávanie, vynikajúci: k. honorár;
k. zjav dôstojný;

kráľovsky prísl. k 1, 3: k. pohostiť;
mať sa k.

kráľovstvo -a -tiev s. krajina, v kt. vládne kráľ;

krám -u m. hovor. obyč. pejor.

1. (malý) obchod al. stánok s rozlič. drobným tovarom: dedinský, jarmočnícky k.

2. obyč. mn. haraburdy: vyhodiť staré k-y

● aký → pán, taký k.;
to sa mu (ne)hodí do k-u to mu (ne)vyhovuje;

krámik -a m. zdrob.

krása -y krás ž.

1. vlastnosť niečoho (veľmi) pekného, krásneho, op. škaredosť: telesná k., k. kvetu, melódie, k. ducha, vynikať k-ou, obdivovať k-u

2. obyč. mn. čo je pekné, krásne: prírodné k-y, k-y Slovenska

krásavec -vca m. pekný, krásny muž: obdivovaný k.;

krásavica -e -víc ž.

kráska -y -sok ž. krásavica: pyšná k.

krášliť -i nedok. robiť krajším, pekným, krásnym, skrášľovať, okrášľovať: k-iace prostriedky;
k. sa pred zrkadlom;
k. okolie

krásne prísl. i vetná prísl.: k. vyzerať;
dnes je k.

krásnieť -ie -ejú nedok. stávať sa krajším, krásnym: dievča každým dňom k-ie

krásny príd.

1. veľmi pekný: k. človek, zjav, k. obraz, k-a príroda, k-a hudba;
k-a literatúra umel. literatúra, najmä próza, beletria

2. hovor. presahujúci priemer (mierou, kvalitou): k. plat;
k-e výsledky veľmi dobré;
k. vek dlhý, vysoký;
iron. to (mi) je k-a robota! zlá;

krát

I. spoj. vyj. násobenie, násobené, zn. × (novšie ako bodka), op. delené: zlomok k. celé číslo

II. krát neskl. s.

1. znak násobenia, zn. ×

2. zastar. násobilka: nevedieť k.

kráter -u/-a L -i mn. -y m.

1. ústie sopky: vulkanický k.

2. priehlbina podobná kráteru: mesačné k-y, k. po bombe

opak. krátievať -a

// krátiť sa

1. stávať sa kratším, krátkym: dni sa k-ia

2. zmenšovať sa;

opak. krátievať sa

krátiť -i nedok.

1. robiť kratším, skracovať: k. rukávy, k. reláciu;

2. zmenšovať: k. rozpočet, prémie;
mat. k. zlomok deliť čitateľa aj menovateľa rovnakým číslom;

krátko prísl.: k. ostrihaný;
k. trvať;
bol tam k. krátky čas

krátkodobo prísl.

krátkodobý príd. kt. trvá krátky čas, op. dlhodobý: k. úver;

krátkometrážny príd.: k. film krátky

krátkonohý príd. kt. má krátke nohy: k. pes

krátkovlnný, krátkovlnový príd. majúci krátke vlny, uspôsobený na krátke vlny: k-é žiarenie, k-á vysielačka

krátkozrako prísl.;

krátkozrakosť -i ž.

krátkozraký príd.

1. kt. nejasne vidí vzdialené predmety, op. ďalekozraký: k. človek

2. nepredvídavý: k-á politika;

krátky kratší príd.

1. kt. má malý rozmer v dĺžke, op. dlhý: k-e šaty, nohavice, rukávy, šnúra je k-a, k-ší úsek;
odb.: k-e spojenie skrat;
k-e vlny v rozsahu od 10 do 100 m;
k. film ktorého dĺžka neprekračuje 600 m

2. kt. má malý časový rozmer, trvajúci krátko, op. dlhý: k. pobyt, k. život, po k-ej chvíli;
k-a pamäť slabá;
lingv. k-a samohláska

3. stručný: k. slovník, prehľad, k-a gramatika

● expr.: je na to k. nezvládne to;
→ lož má k-e nohy;
urobiť, spraviť s niekým, s niečím k. proces rázne zakročiť;

kráž -a m. arch. obyč. v mn. v spoj. dostať sa do k-ov, byť v k-och niekoho pod vplyv(om)

krčah -a m. nádoba s uchom, so zúženým hrdlom (a výbežkom uľahčujúcim liatie); jej obsah; džbán: hlinený k.;
k. vína

● dovtedy sa chodí s k-om po vodu, kým sa nerozbije riskuje sa obyč. do prvého neúspechu;

krček -čka m. zdrob. k 2: anat. zubný k.

krčiažtek -a, krčiažok -žka m. zdrob.

opak. krčievať -a

// krčiť sa

1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby, krkvať sa, húžvať sa: látka sa k-í

2. ohýbať sa, zohýnať sa, hrbiť sa: k. sa nad šitím

3. byť učupený, prikrčený, čupieť: k. sa v kútiku;

opak. krčievať sa

krčiť nedok.

1. robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: k. si šaty

2. ohýbať, zohýbať: k. nohu v kolene

● expr. k. → nos(om) nad niečím;
k. plecami prejavovať nerozhodnosť, bezmocnosť ap.;

krčivosť -i ž.

krčivý príd. kt. sa ľahko krčí: k-á látka;

krčma -y -čiem ž. hovor. al. expr. hostinec: dedinská k., ísť do k-y

● sedieť ako v k-e s podopretou hlavou;

krčmár -a m. hovor. hostinský;

krčmárka -y -rok ž.;

krčmársky príd.

krčmička -y -čiek ž. zdrob.

krčmový príd.: k-é reči, k. pach;

krčný príd. k 1: k-é stavce, k-é choroby;

krédo -a kréd s.

1. cirk. vyznanie viery

2. kniž. súhrn názorov, presvedčenie: politické, životné k.

● dostať sa niekam ako → Pilát do k-a

krém -u m.

1. polotuhý prípravok na udržiavanie koženej obuvi ap.: k. na topánky

2. polotuhý kozmet. prípravok: mastný k., k. na opaľovanie

3. sladká kašovitá cukrár. hmota: vanilkový k.;
k. do torty;

krémeš -a m. hovor. krémovník: francúzsky k.

krémovať nedok. hovor. natierať krémom (význ. 1, 2): k. topánky;
k. si ruky

krémovník -a m. lístkové krémové pečivo; rez z neho

krémovo prísl.: k. sfarbený

krémový príd. k 3: k-é rezy;
k-á farba žltá ako krém, bledožltá;

krôčik -a m. zdrob.

● prvý k. prvý pokus, začiatok

krókus -a/-u m. šafran (význ. 1)

krštenie -ia s. krstiny

krúpa -y obyč. mn. krúpy krúp ž.

1. nahrubo zomleté zrno: jačmenné k-y

2. ľadovec: k-y padajú;

krúpka -y obyč. mn. krúpky -pok ž.

1. zdrob. k 1, 2

2. krúpy: dať k-y do polievky;

krúpkový príd.: k-á polievka

krúpový príd. k 1: k-á kaša;

opak. krútievať -a

// krútiť sa

1. robiť kruhový pohyb, otáčať sa, točiť sa: kolesá sa k-ia, kolotoč sa k-i, k. sa naprázdno;

2. meniť vzhľad, smer ap., skrúcať sa, točiť sa: doska sa k-i šúverí;
chodník sa k-i hadí

3. hovor. usilovne pracovať, chodiť okolo niečoho, niekoho, točiť sa: k. sa po dome;
k. sa okolo žien

4. rozvíjať sa (v reči): rozhovor sa k-i okolo počasia

● k-i sa mu hlava;
svet, všetko sa s ním k-i má závrat;
(ne)vedieť, ako sa → svet k-i;

opak. krútievať sa

krútiť -i nedok.

1. uvádzať do kruhového pohybu, otáčať, točiť: k. kormidlo, k. gombík na rádiu, k. kľukou;
pes k-i chvostom vrtí

2. vykrúcať, skrúcať, zakrúcať: k. si fúzy, vlasy

3. otáčaním, stáčaním zhotovovať: k. píšťalku;
k. cigaretu šúľať

● k. hlavou nad niečím a) čudovať sa b) nesúhlasiť;
expr. k. s niekým ovládať ho;

krútňava -y -ňav ž. vír: k-y Váhu;

krúžalka -y -liek ž. odkrojené koliesko zemiaka, jablka ap.

krúžiť -i nedok.

1. pohybovať v kruhu: k. zápästím;
k. zástavkami pri signalizácii ap.

2. pohybovať sa v (čiastočnom) kruhu: lietadlo k-i nad mestom

krúživo prísl.

krúživý príd. sprevádzaný krúžením: k. let;

krúžkovať nedok. označovať (vtáky) krúžkami na nohe (na výskumné ciele): k-nie poštových holubov

krúžkový príd.: k-á činnosť

krúžľať -a nedok. strúhať, krájať (na kolieska)

krúžok -žka/-žku m.

1. zdrob. k 2, 3: nakresliť k.;
zlatý k., k-y na záclony

2. záujmová skupina: divadelný k.;

na krémovo → nakrémovo;

niekoľkýkrát, niekoľký raz čísl. rad. neurč. vyj. neurč. miesto v poradí opakovaného deja: už po n. zastal

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

po Kr. skr. po Kristovi/Kristu (pri udávaní letopočtu)

pred Kr. skr. pred Kristom (pri udávaní letopočtu)

prvýkrát, prvý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 1: včera som ho videl p.

šesťkrát, šesť ráz neskl. čísl. nás. k 6: š. odpísať úlohu

škrčať -í -ia nedok. expr.

1. škŕkať (význ. 1), škvrčať: neos. v žalúdku mu š-lo

2. chrčať, chripieť, chraptiť: rádio š-í;
neos. v reproduktore začalo š.

škrípať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. pri trení vydávať ostrý, nepríjemný zvuk, škripieť, škripotať: brzdy, kolesá š-u, pero š-e, piesok š-e pod nohami

2. spôsobovať ostrý, nepríjemný zvuk, škripieť, škripotať: š. zubami;
expr. š. na husliach prenikavo a falošne hrať

3. hovor. expr. byť v neporiadku, nedariť sa, viaznuť: niekde to š-e, v manželstve niečo š-e

škrípavo prísl.

škrípavý príd. škrípajúci, škripľavý: š. hlas, zvuk;

štvrtýkrát, štvrtý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 4: š. opakovať niečo

štyridsaťkrát, štyridsať ráz neskl. čísl. nás. k 40: š. zvíťaziť

tretíkrát, tretí raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 3: telefón zvoní už t.

tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz

zaškrípať -e -u -uc/-ajúc dok.

1. chvíľu škrípať (význ. 1, 2): brzdy z-li;
z. zubami;
expr. z. na husliach prenikavo, falošne zahrať

2. hovor. expr. ukázať sa v neporiadku: v organizácii to z-lo