Význam slova "kr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 547 výsledkov (5 strán)

  • kŕ, kŕŕ cit. napodobňuje zvuk žiab

  • krá, krá-krá cit. napodobňuje zvuk vrán, havranov ap.

  • krab -a mn. N a A -y m. morský živočích so širokým telom príbuzný rakovi, zool. Maja;

  • krabí príd.: k-ia konzerva

  • krabica -e -bíc ž. subšt. škatuľa; krabicový príd.;
    krabička -y -čiek ž. zdrob.

  • kráčať -a nedok. ísť (význ. 1): pomaly k., k. po chodníku;
    tech. k-júci bager premiestňujúci sa na vlastnom podvozku

    kniž. k. v niečích → šľapajach;

  • opak. kráčavať -a

  • krach

    I. -u m. hovor. hosp. úpadok, bankrot: finančný k.;

    II. cit. napodobňuje zvuk pri lámaní, praskaní: vtom k., ľad sa prelomil

  • krachovať nedok. hovor. byť v hosp. úpadku, bankrotovať: drobné podniky k-jú;

  • krádež -e ž. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. cenností, materiálu, dopustiť sa k-e

  • kradmo prísl.: k. sa približovať

  • kradmý príd. robený ukradomky: k-é pohyby, pohľady;

  • kradnúť -e -ú -dol nedok. dopúšťať sa krádeže: k. peniaze, starožitnosti

    expr.: k. ako straka všetko;
    k. pánu bohu čas zaháľať

    // kradnúť sa expr. ticho, nenápadne sa pohybovať, zakrádať sa: k. sa popri vrátnici

  • krágľovať nedok. subšt. odstraňovať, ničiť, zabíjať

  • krahulčí príd.

  • krahulec -lca mn. N a A -e m. dravý vták príbuzný jastrabovi, zool. jastrab k. Accipiter nisus;

  • kraj -a m.

    1. miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; časový začiatok al. koniec: k. stola, zastať na k-i chodníka, spevnené k-e niečoho;
    začať od k-a;
    na k-i svetovej vojny

    2. krajina, územie, oblasť: rodný k., úrodný, hornatý k., ďaleké k-e

    3. územná administratívnosprávna jednotka väčšia ako okres: Slovensko sa delí na k-e

    4. zastaráv. (u vysťahovalcov) vlasť: vrátiť sa do k-a

    ísť na k. sveta veľmi ďaleko;
    to nemá → konca k-a;
    plač už má na k-i je blízky plaču;

  • krájač -a m. stroj(ček) na krájanie: k. chleba;
    k. koží

  • krajan -a mn. -ia m. človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, rodák: stretnutie k-ov, naši k-ia v Amerike;

  • krajanka -y -niek ž.;

  • krajanský príd.: k. spolok

  • krájať -a nedok.

    1. rezaním oddeľovať časti z niečoho: k. salámu, k. zemiaky na kocky

    2. takto tvoriť, zhotovovať: k. tenké krajce chleba;
    k. zvršky topánok vykrajovať

  • krajček -a m. zdrob.

  • krajčír -a m. odborník na zhotovovanie odevov; samostatný živnostník: pánsky, dámsky k.;

  • krajčírka -y -rok ž.;

  • krajčírsky príd.: k-a dielňa;

  • krajčírstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. krajčírsky odbor

    2. krajčírsky salón, krajčírska dielňa

  • krajec -jca m. plochý kúsok odkrojeného chleba: hrubý, tenký k. (chleba);

  • krajíček -čka m. zdrob. expr. k 1: na samom k-u

  • krajina -y -jín ž.

    1. politicky vymedzené územie, štát al. jeho súčasť: posttotalitné k-y, k-y Európskej únie, rozvojové k-y;
    rozprávková k. vybájený svet

    2. územie (ako zemepisná oblasť); kraj: hornatá, stepná k.;
    cestovať zasneženou k-ou

    3. anat. oblasť ľudského tela: srdcová k.;

  • krajinár, krajinkár -a m. maliar krajín (význ. 2), krajiniek;

  • krajinárka, krajinkárka -y -rok ž.;

  • krajinársky, krajinkársky príd.;

  • krajinárstvo, krajinkárstvo -a s. maľovanie krajín, krajiniek

  • krajinka -y -niek ž.

    1. zdrob. expr. k 2: malebná k.

    2. obraz, maľba krajiny

  • krajinný príd. k 2: k-á oblasť;

  • krajinotvorný príd. vplývajúci na celkový výzor krajiny, utvárajúci jej ráz: k-é prvky

  • krajinský príd. k 1: hist. k. snem v býv. Uhorsku;
    k. dážď na väčšej oblasti;

  • krajne prísl. k 2, 3: k. pravicové strany;
    k. nepríjemný;

  • krajnica -e -níc ž. pás tvoriaci okraj cesty: spevnená, znížená k.;

  • krajnicový príd.

  • krajnosť -i ž. posledná hranica, extrém: svedomitý (až) do k-i;
    ísť z jednej k-i do druhej

  • krajný príd.

    1. kt. je na kraji: k. oblok

    2. idúci do krajnosti, extrémny: k-é protiklady;
    v k-om prípade v nevyhnutnom

    3. vrcholný, najvyšší, maximálny: k-é napätie, k-á hranica, poloha;

  • krajovo prísl.: k. podfarbený jazyk;

  • krajový príd. k 2, 3: k-é odlišnosti;
    k-é divadlo;

  • krajský príd. k 3: k-é mesto;
    k-é orgány;
    k-á súťaž;

  • krákať -a nedok. vydávať zvuk krá: k-nie vrán, havranov

  • krákoriť nedok. vydávať ťahavý zvuk podobný slabike krá: k-enie hydiny

  • kráľ -a m.

    1. panovník v monarchii: stredovekí k-i;
    k. Svätopluk, k. Matej Korvín;
    cirk. sviatok Troch k-ov, na Tri k-e 6. januára

    2. osoba majúca rozhodujúci vplyv vo svojom odbore; vynikajúci jednotlivec: automobilový, oceliarsky k.;
    nekorunovaný k. (v športe ap.);
    lev, k. zvierat

    3. hlavná figúrka v šach. hre

    4. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi horníkom a esom): srdcový k.

    expr. pre pána k-a! zvolanie pri prekvapení ap.;
    žart. tam, kde aj k. chodí pešo na záchod(e)

  • králičí príd.: k-ie kožky;
    k-ia farma

  • králik2 -a m. margaréta: kytica k-ov

    králik1 -a mn. N a A -y m.

    1. hlodavec podobný zajacovi, zool. Oryctolagus;
    hovor. zajac: divý, domáci k.;
    pokusný k. i pren. osoba, inštitúcia, na kt. sa overuje niečo nové

    2. kožušina z tohto hlodavca;

  • králikár -a m. chovateľ domácich králikov

  • králikáreň -rne ž. miesto s klietkami na chov králikov

  • kraľovať nedok. vládnuť, panovať ako kráľ;

  • kráľovič -a m. (v rozprávkach) kráľovský syn, princ

  • kráľovná -ej mn. -é -vien ž.

    1. panovníčka v monarchii; kráľova manželka: anglická k.;
    kráľ a k.

    2. osoba al. vec najviac uznávaná medzi ostatnými: k. krásy, k. plesu;
    k. zbraní

    3. (plodná) samička hmyzu žijúceho v spoločenstvách: včelia k. matka

    4. šach. figúra, dáma

    ide ako k. pyšne;

  • kráľovnička -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • kráľovský príd.

    1. ku kráľ: k-á moc, k-á koruna;
    k-é mesto

    2. v odb. názvoch: chem. lúčavka k-á

    3. expr. prekračujúci očakávanie, vynikajúci: k. honorár;
    k. zjav dôstojný;

    kráľovsky prísl. k 1, 3: k. pohostiť;
    mať sa k.

  • kráľovstvo -a -tiev s. krajina, v kt. vládne kráľ;

  • krám -u m. hovor. obyč. pejor.

    1. (malý) obchod al. stánok s rozlič. drobným tovarom: dedinský, jarmočnícky k.

    2. obyč. mn. haraburdy: vyhodiť staré k-y

    aký → pán, taký k.;
    to sa mu (ne)hodí do k-u to mu (ne)vyhovuje;

  • krámik -a m. zdrob.

  • kramľa -e ž. hovor. skoba: železné k-e, vbiť k-u do dreva;

  • kramlička -y -čiek ž. zdrob.;

  • kramľový príd.: k. spoj

  • kras -u m. vápencová oblasť, v kt. činnosťou vody vznikajú jaskyne a iné útvary: Slovenský k.;

  • krása -y krás ž.

    1. vlastnosť niečoho (veľmi) pekného, krásneho, op. škaredosť: telesná k., k. kvetu, melódie, k. ducha, vynikať k-ou, obdivovať k-u

    2. obyč. mn. čo je pekné, krásne: prírodné k-y, k-y Slovenska

  • krásavec -vca m. pekný, krásny muž: obdivovaný k.;

  • krásavica -e -víc ž.

  • kráska -y -sok ž. krásavica: pyšná k.

  • kraslica -e -líc ž. maľované veľkonočné vajce

  • krášliť -i nedok. robiť krajším, pekným, krásnym, skrášľovať, okrášľovať: k-iace prostriedky;
    k. sa pred zrkadlom;
    k. okolie

  • krásne prísl. i vetná prísl.: k. vyzerať;
    dnes je k.

  • krásnieť -ie -ejú nedok. stávať sa krajším, krásnym: dievča každým dňom k-ie

  • krásny príd.

    1. veľmi pekný: k. človek, zjav, k. obraz, k-a príroda, k-a hudba;
    k-a literatúra umel. literatúra, najmä próza, beletria

    2. hovor. presahujúci priemer (mierou, kvalitou): k. plat;
    k-e výsledky veľmi dobré;
    k. vek dlhý, vysoký;
    iron. to (mi) je k-a robota! zlá;

  • krasojazda -y -jázd ž. umel. jazda na koni al. na bicykli;

  • krasojazdec -dca m. kto pestuje krasojazdu;

  • krasojazdecký príd.

  • krasojazdkyňa -e -kýň ž.;

  • krasokorčuliar -a m. kto pestuje krasokorčuľovanie;

  • krasokorčuliarka -y -rok ž.;

  • krasokorčuliarsky príd.: k-a súťaž;

  • krasokorčuliarstvo -a s.

  • krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;

  • krasopis -u m. (cvičením zdokonaľované) krásne písanie, kaligrafia; takéto písmo: hodina k-u;
    písať k-om;

  • krasopisne prísl.

  • krasopisný príd.;

  • krasorečnenie -ia s. hovor. obyč. pejor. hovorenie kvetnatou, no bezobsažnou rečou, krasorečníctvo

  • krasorečnícky príd.;

  • krasorečníctvo -a s. krasorečnenie

  • krasorečník -a m. kto má záľubu v krasorečnení;

  • krasový príd.: k-é územie

  • krát

    I. spoj. vyj. násobenie, násobené, zn. × (novšie ako bodka), op. delené: zlomok k. celé číslo

    II. krát neskl. s.

    1. znak násobenia, zn. ×

    2. zastar. násobilka: nevedieť k.

  • kráter -u/-a L -i mn. -y m.

    1. ústie sopky: vulkanický k.

    2. priehlbina podobná kráteru: mesačné k-y, k. po bombe

  • opak. krátievať -a

    // krátiť sa

    1. stávať sa kratším, krátkym: dni sa k-ia

    2. zmenšovať sa;

  • opak. krátievať sa

  • krátiť -i nedok.

    1. robiť kratším, skracovať: k. rukávy, k. reláciu;

    2. zmenšovať: k. rozpočet, prémie;
    mat. k. zlomok deliť čitateľa aj menovateľa rovnakým číslom;

  • krátko prísl.: k. ostrihaný;
    k. trvať;
    bol tam k. krátky čas

  • krátkodobo prísl.

  • krátkodobý príd. kt. trvá krátky čas, op. dlhodobý: k. úver;

  • krátkometrážny príd.: k. film krátky

  • krátkonohý príd. kt. má krátke nohy: k. pes

  • krátkovlnný, krátkovlnový príd. majúci krátke vlny, uspôsobený na krátke vlny: k-é žiarenie, k-á vysielačka

  • krátkozrako prísl.;

  • krátkozrakosť -i ž.

  • krátkozraký príd.

    1. kt. nejasne vidí vzdialené predmety, op. ďalekozraký: k. človek

    2. nepredvídavý: k-á politika;

  • krátky kratší príd.

    1. kt. má malý rozmer v dĺžke, op. dlhý: k-e šaty, nohavice, rukávy, šnúra je k-a, k-ší úsek;
    odb.: k-e spojenie skrat;
    k-e vlny v rozsahu od 10 do 100 m;
    k. film ktorého dĺžka neprekračuje 600 m

    2. kt. má malý časový rozmer, trvajúci krátko, op. dlhý: k. pobyt, k. život, po k-ej chvíli;
    k-a pamäť slabá;
    lingv. k-a samohláska

    3. stručný: k. slovník, prehľad, k-a gramatika

    expr.: je na to k. nezvládne to;
    lož má k-e nohy;
    urobiť, spraviť s niekým, s niečím k. proces rázne zakročiť;

  • kratučko, kratunko, kratulinko prísl.

  • kratučký, kratunký, kratulinký príd. expr. veľmi krátky;

  • kraul, pôv. pís. crawl -u m. spôsob plávania so striedajúcim sa záberom paží a (kmitavým) pohybom nôh

  • krava -y kráv ž. veľké prežúvavé domáce zviera chované najmä pre mlieko a mäso; jeho samica: teľná k., pásť k-y;
    → dojná k. (i pren. expr.);
    šialenstvo kráv;

    expr. ten by → vymámil aj z jalovej k-y teľa;

  • kravata -y -vát ž. ozdobná stuha nosená ako doplnok k mužskej košeli, viazanka: uviazať si k-u;

  • kravatový príd.: k. uzol, k. hodváb

  • kraviar -a m. pastier kráv;

  • kraviarka -y -rok ž.;

  • kraviarsky príd.

  • kravička -y -čiek ž. zdrob.: hovor. pánbožkova k. lienka

  • kravín -a m. hosp. budova pre hovädzí dobytok: družstevný k.

  • kravina -y -vín ž. subšt. hlúposť, sprostosť: (ne)musí počúvať všelijaké k-y

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tl, å mal, pzz, terã, elec, rzs, kalã, myã, zdi, lcn, zpq, skv, choã, hdi, ec
Slovník skratiek: ã ã ã useã ã ã ã ã ã, ua, ãƒâ vec, vãƒâ ãƒâ ãƒâ h, pkãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, pjm, v81, dokãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, lavã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã, biã ã, ã ã ã ardã ã ã ã ã ã, ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã a, tmd, ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã useã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã, tap
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV