Význam slova "kr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kŕ, kŕŕ cit. napodobňuje zvuk žiab

krá, krá-krá cit. napodobňuje zvuk vrán, havranov ap.

krab -a mn. N a A -y m. morský živočích so širokým telom príbuzný rakovi, zool. Maja;

krabí príd.: k-ia konzerva

krabica -e -bíc ž. subšt. škatuľa; krabicový príd.;
krabička -y -čiek ž. zdrob.

kráčať -a nedok. ísť (význ. 1): pomaly k., k. po chodníku;
tech. k-júci bager premiestňujúci sa na vlastnom podvozku

● kniž. k. v niečích → šľapajach;

opak. kráčavať -a

krach

I. -u m. hovor. hosp. úpadok, bankrot: finančný k.;

II. cit. napodobňuje zvuk pri lámaní, praskaní: vtom k., ľad sa prelomil

krachovať nedok. hovor. byť v hosp. úpadku, bankrotovať: drobné podniky k-jú;

krádež -e ž. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. cenností, materiálu, dopustiť sa k-e

kradmo prísl.: k. sa približovať

kradmý príd. robený ukradomky: k-é pohyby, pohľady;

kradnúť -e -ú -dol nedok. dopúšťať sa krádeže: k. peniaze, starožitnosti

● expr.: k. ako straka všetko;
k. pánu bohu čas zaháľať

// kradnúť sa expr. ticho, nenápadne sa pohybovať, zakrádať sa: k. sa popri vrátnici

krágľovať nedok. subšt. odstraňovať, ničiť, zabíjať

krahulčí príd.

krahulec -lca mn. N a A -e m. dravý vták príbuzný jastrabovi, zool. jastrab k. Accipiter nisus;

kraj -a m.

1. miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; časový začiatok al. koniec: k. stola, zastať na k-i chodníka, spevnené k-e niečoho;
začať od k-a;
na k-i svetovej vojny

2. krajina, územie, oblasť: rodný k., úrodný, hornatý k., ďaleké k-e

3. územná administratívnosprávna jednotka väčšia ako okres: Slovensko sa delí na k-e

4. zastaráv. (u vysťahovalcov) vlasť: vrátiť sa do k-a

● ísť na k. sveta veľmi ďaleko;
to nemá → konca k-a;
plač už má na k-i je blízky plaču;

krájač -a m. stroj(ček) na krájanie: k. chleba;
k. koží

krajan -a mn. -ia m. človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, rodák: stretnutie k-ov, naši k-ia v Amerike;

krajanka -y -niek ž.;

krajanský príd.: k. spolok

krájať -a nedok.

1. rezaním oddeľovať časti z niečoho: k. salámu, k. zemiaky na kocky

2. takto tvoriť, zhotovovať: k. tenké krajce chleba;
k. zvršky topánok vykrajovať

krajček -a m. zdrob.

krajčír -a m. odborník na zhotovovanie odevov; samostatný živnostník: pánsky, dámsky k.;

krajčírka -y -rok ž.;

krajčírsky príd.: k-a dielňa;

krajčírstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. krajčírsky odbor

2. krajčírsky salón, krajčírska dielňa

krajec -jca m. plochý kúsok odkrojeného chleba: hrubý, tenký k. (chleba);

krajíček -čka m. zdrob. expr. k 1: na samom k-u

krajina -y -jín ž.

1. politicky vymedzené územie, štát al. jeho súčasť: posttotalitné k-y, k-y Európskej únie, rozvojové k-y;
rozprávková k. vybájený svet

2. územie (ako zemepisná oblasť); kraj: hornatá, stepná k.;
cestovať zasneženou k-ou

3. anat. oblasť ľudského tela: srdcová k.;

krajinár, krajinkár -a m. maliar krajín (význ. 2), krajiniek;

krajinárka, krajinkárka -y -rok ž.;

krajinársky, krajinkársky príd.;

krajinárstvo, krajinkárstvo -a s. maľovanie krajín, krajiniek

krajinka -y -niek ž.

1. zdrob. expr. k 2: malebná k.

2. obraz, maľba krajiny

krajinný príd. k 2: k-á oblasť;

krajinotvorný príd. vplývajúci na celkový výzor krajiny, utvárajúci jej ráz: k-é prvky

krajinský príd. k 1: hist. k. snem v býv. Uhorsku;
k. dážď na väčšej oblasti;

krajne prísl. k 2, 3: k. pravicové strany;
k. nepríjemný;

krajnica -e -níc ž. pás tvoriaci okraj cesty: spevnená, znížená k.;

krajnicový príd.

krajnosť -i ž. posledná hranica, extrém: svedomitý (až) do k-i;
ísť z jednej k-i do druhej

krajný príd.

1. kt. je na kraji: k. oblok

2. idúci do krajnosti, extrémny: k-é protiklady;
v k-om prípade v nevyhnutnom

3. vrcholný, najvyšší, maximálny: k-é napätie, k-á hranica, poloha;

krajovo prísl.: k. podfarbený jazyk;

krajový príd. k 2, 3: k-é odlišnosti;
k-é divadlo;

krajský príd. k 3: k-é mesto;
k-é orgány;
k-á súťaž;

krákať -a nedok. vydávať zvuk krá: k-nie vrán, havranov

krákoriť nedok. vydávať ťahavý zvuk podobný slabike krá: k-enie hydiny

kráľ -a m.

1. panovník v monarchii: stredovekí k-i;
k. Svätopluk, k. Matej Korvín;
cirk. sviatok Troch k-ov, na Tri k-e 6. januára

2. osoba majúca rozhodujúci vplyv vo svojom odbore; vynikajúci jednotlivec: automobilový, oceliarsky k.;
nekorunovaný k. (v športe ap.);
lev, k. zvierat

3. hlavná figúrka v šach. hre

4. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi horníkom a esom): srdcový k.

● expr. pre pána k-a! zvolanie pri prekvapení ap.;
žart. tam, kde aj k. chodí pešo na záchod(e)

králičí príd.: k-ie kožky;
k-ia farma

králik² -a m. margaréta: kytica k-ov

králik¹ -a mn. N a A -y m.

1. hlodavec podobný zajacovi, zool. Oryctolagus;
hovor. zajac: divý, domáci k.;
pokusný k. i pren. osoba, inštitúcia, na kt. sa overuje niečo nové

2. kožušina z tohto hlodavca;

králikár -a m. chovateľ domácich králikov

králikáreň -rne ž. miesto s klietkami na chov králikov

kraľovať nedok. vládnuť, panovať ako kráľ;

kráľovič -a m. (v rozprávkach) kráľovský syn, princ

kráľovná -ej mn. -é -vien ž.

1. panovníčka v monarchii; kráľova manželka: anglická k.;
kráľ a k.

2. osoba al. vec najviac uznávaná medzi ostatnými: k. krásy, k. plesu;
k. zbraní

3. (plodná) samička hmyzu žijúceho v spoločenstvách: včelia k. matka

4. šach. figúra, dáma

● ide ako k. pyšne;

kráľovnička -y -čiek ž. zdrob. expr.

kráľovský príd.

1. ku kráľ: k-á moc, k-á koruna;
k-é mesto

2. v odb. názvoch: chem. lúčavka k-á

3. expr. prekračujúci očakávanie, vynikajúci: k. honorár;
k. zjav dôstojný;

kráľovsky prísl. k 1, 3: k. pohostiť;
mať sa k.

kráľovstvo -a -tiev s. krajina, v kt. vládne kráľ;

krám -u m. hovor. obyč. pejor.

1. (malý) obchod al. stánok s rozlič. drobným tovarom: dedinský, jarmočnícky k.

2. obyč. mn. haraburdy: vyhodiť staré k-y

● aký → pán, taký k.;
to sa mu (ne)hodí do k-u to mu (ne)vyhovuje;

krámik -a m. zdrob.

kramľa -e ž. hovor. skoba: železné k-e, vbiť k-u do dreva;

kramlička -y -čiek ž. zdrob.;

kramľový príd.: k. spoj

kras -u m. vápencová oblasť, v kt. činnosťou vody vznikajú jaskyne a iné útvary: Slovenský k.;

krása -y krás ž.

1. vlastnosť niečoho (veľmi) pekného, krásneho, op. škaredosť: telesná k., k. kvetu, melódie, k. ducha, vynikať k-ou, obdivovať k-u

2. obyč. mn. čo je pekné, krásne: prírodné k-y, k-y Slovenska

krásavec -vca m. pekný, krásny muž: obdivovaný k.;

krásavica -e -víc ž.

kráska -y -sok ž. krásavica: pyšná k.

kraslica -e -líc ž. maľované veľkonočné vajce

krášliť -i nedok. robiť krajším, pekným, krásnym, skrášľovať, okrášľovať: k-iace prostriedky;
k. sa pred zrkadlom;
k. okolie

krásne prísl. i vetná prísl.: k. vyzerať;
dnes je k.

krásnieť -ie -ejú nedok. stávať sa krajším, krásnym: dievča každým dňom k-ie

krásny príd.

1. veľmi pekný: k. človek, zjav, k. obraz, k-a príroda, k-a hudba;
k-a literatúra umel. literatúra, najmä próza, beletria

2. hovor. presahujúci priemer (mierou, kvalitou): k. plat;
k-e výsledky veľmi dobré;
k. vek dlhý, vysoký;
iron. to (mi) je k-a robota! zlá;

krasojazda -y -jázd ž. umel. jazda na koni al. na bicykli;

krasojazdec -dca m. kto pestuje krasojazdu;

krasojazdecký príd.

krasojazdkyňa -e -kýň ž.;

krasokorčuliar -a m. kto pestuje krasokorčuľovanie;

krasokorčuliarka -y -rok ž.;

krasokorčuliarsky príd.: k-a súťaž;

krasokorčuliarstvo -a s.

krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;

krasopis -u m. (cvičením zdokonaľované) krásne písanie, kaligrafia; takéto písmo: hodina k-u;
písať k-om;

krasopisne prísl.

krasopisný príd.;

krasorečnenie -ia s. hovor. obyč. pejor. hovorenie kvetnatou, no bezobsažnou rečou, krasorečníctvo

krasorečnícky príd.;

krasorečníctvo -a s. krasorečnenie

krasorečník -a m. kto má záľubu v krasorečnení;

krasový príd.: k-é územie

krát

I. spoj. vyj. násobenie, násobené, zn. × (novšie ako bodka), op. delené: zlomok k. celé číslo

II. krát neskl. s.

1. znak násobenia, zn. ×

2. zastar. násobilka: nevedieť k.

kráter -u/-a L -i mn. -y m.

1. ústie sopky: vulkanický k.

2. priehlbina podobná kráteru: mesačné k-y, k. po bombe

opak. krátievať -a

// krátiť sa

1. stávať sa kratším, krátkym: dni sa k-ia

2. zmenšovať sa;

opak. krátievať sa

krátiť -i nedok.

1. robiť kratším, skracovať: k. rukávy, k. reláciu;

2. zmenšovať: k. rozpočet, prémie;
mat. k. zlomok deliť čitateľa aj menovateľa rovnakým číslom;

krátko prísl.: k. ostrihaný;
k. trvať;
bol tam k. krátky čas

krátkodobo prísl.

krátkodobý príd. kt. trvá krátky čas, op. dlhodobý: k. úver;

krátkometrážny príd.: k. film krátky

krátkonohý príd. kt. má krátke nohy: k. pes

krátkovlnný, krátkovlnový príd. majúci krátke vlny, uspôsobený na krátke vlny: k-é žiarenie, k-á vysielačka

krátkozrako prísl.;

krátkozrakosť -i ž.

krátkozraký príd.

1. kt. nejasne vidí vzdialené predmety, op. ďalekozraký: k. človek

2. nepredvídavý: k-á politika;

krátky kratší príd.

1. kt. má malý rozmer v dĺžke, op. dlhý: k-e šaty, nohavice, rukávy, šnúra je k-a, k-ší úsek;
odb.: k-e spojenie skrat;
k-e vlny v rozsahu od 10 do 100 m;
k. film ktorého dĺžka neprekračuje 600 m

2. kt. má malý časový rozmer, trvajúci krátko, op. dlhý: k. pobyt, k. život, po k-ej chvíli;
k-a pamäť slabá;
lingv. k-a samohláska

3. stručný: k. slovník, prehľad, k-a gramatika

● expr.: je na to k. nezvládne to;
→ lož má k-e nohy;
urobiť, spraviť s niekým, s niečím k. proces rázne zakročiť;

kratučko, kratunko, kratulinko prísl.

kratučký, kratunký, kratulinký príd. expr. veľmi krátky;

kraul, pôv. pís. crawl -u m. spôsob plávania so striedajúcim sa záberom paží a (kmitavým) pohybom nôh

krava -y kráv ž. veľké prežúvavé domáce zviera chované najmä pre mlieko a mäso; jeho samica: teľná k., pásť k-y;
→ dojná k. (i pren. expr.);
→ šialenstvo kráv;

● expr. ten by → vymámil aj z jalovej k-y teľa;

kravata -y -vát ž. ozdobná stuha nosená ako doplnok k mužskej košeli, viazanka: uviazať si k-u;

kravatový príd.: k. uzol, k. hodváb

kraviar -a m. pastier kráv;

kraviarka -y -rok ž.;

kraviarsky príd.

kravička -y -čiek ž. zdrob.: hovor. pánbožkova k. lienka

kravín -a m. hosp. budova pre hovädzí dobytok: družstevný k.

kravina -y -vín ž. subšt. hlúposť, sprostosť: (ne)musí počúvať všelijaké k-y