Význam slova "kr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 524 výsledkov (5 strán)

  • kŕ, kŕŕ cit. napodobňuje zvuk žiab

  • krá, krá-krá cit. napodobňuje zvuk vrán, havranov ap.

  • krab -a mn. N a A -y m. morský živočích so širokým telom príbuzný rakovi, zool. Maja;

  • krabí príd.: k-ia konzerva

  • krabica -e -bíc ž. subšt. škatuľa; krabicový príd.;
    krabička -y -čiek ž. zdrob.

  • kráčať -a nedok. ísť (význ. 1): pomaly k., k. po chodníku;
    tech. k-júci bager premiestňujúci sa na vlastnom podvozku

    kniž. k. v niečích → šľapajach;

  • opak. kráčavať -a

  • krach

    I. -u m. hovor. hosp. úpadok, bankrot: finančný k.;

    II. cit. napodobňuje zvuk pri lámaní, praskaní: vtom k., ľad sa prelomil

  • krachovať nedok. hovor. byť v hosp. úpadku, bankrotovať: drobné podniky k-jú;

  • krádež -e ž. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. cenností, materiálu, dopustiť sa k-e

  • kradmo prísl.: k. sa približovať

  • kradmý príd. robený ukradomky: k-é pohyby, pohľady;

  • kradnúť -e -ú -dol nedok. dopúšťať sa krádeže: k. peniaze, starožitnosti

    expr.: k. ako straka všetko;
    k. pánu bohu čas zaháľať

    // kradnúť sa expr. ticho, nenápadne sa pohybovať, zakrádať sa: k. sa popri vrátnici

  • krágľovať nedok. subšt. odstraňovať, ničiť, zabíjať

  • krahulčí príd.

  • krahulec -lca mn. N a A -e m. dravý vták príbuzný jastrabovi, zool. jastrab k. Accipiter nisus;

  • kraj -a m.

    1. miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; časový začiatok al. koniec: k. stola, zastať na k-i chodníka, spevnené k-e niečoho;
    začať od k-a;
    na k-i svetovej vojny

    2. krajina, územie, oblasť: rodný k., úrodný, hornatý k., ďaleké k-e

    3. územná administratívnosprávna jednotka väčšia ako okres: Slovensko sa delí na k-e

    4. zastaráv. (u vysťahovalcov) vlasť: vrátiť sa do k-a

    ísť na k. sveta veľmi ďaleko;
    to nemá → konca k-a;
    plač už má na k-i je blízky plaču;

  • krájač -a m. stroj(ček) na krájanie: k. chleba;
    k. koží

  • krajan -a mn. -ia m. človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, rodák: stretnutie k-ov, naši k-ia v Amerike;

  • krajanka -y -niek ž.;

  • krajanský príd.: k. spolok

  • krájať -a nedok.

    1. rezaním oddeľovať časti z niečoho: k. salámu, k. zemiaky na kocky

    2. takto tvoriť, zhotovovať: k. tenké krajce chleba;
    k. zvršky topánok vykrajovať

  • krajček -a m. zdrob.

  • krajčír -a m. odborník na zhotovovanie odevov; samostatný živnostník: pánsky, dámsky k.;

  • krajčírka -y -rok ž.;

  • krajčírsky príd.: k-a dielňa;

  • krajčírstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. krajčírsky odbor

    2. krajčírsky salón, krajčírska dielňa

  • krajec -jca m. plochý kúsok odkrojeného chleba: hrubý, tenký k. (chleba);

  • krajíček -čka m. zdrob. expr. k 1: na samom k-u

  • krajina -y -jín ž.

    1. politicky vymedzené územie, štát al. jeho súčasť: posttotalitné k-y, k-y Európskej únie, rozvojové k-y;
    rozprávková k. vybájený svet

    2. územie (ako zemepisná oblasť); kraj: hornatá, stepná k.;
    cestovať zasneženou k-ou

    3. anat. oblasť ľudského tela: srdcová k.;

  • krajinár, krajinkár -a m. maliar krajín (význ. 2), krajiniek;

  • krajinárka, krajinkárka -y -rok ž.;

  • krajinársky, krajinkársky príd.;

  • krajinárstvo, krajinkárstvo -a s. maľovanie krajín, krajiniek

  • krajinka -y -niek ž.

    1. zdrob. expr. k 2: malebná k.

    2. obraz, maľba krajiny

  • krajinný príd. k 2: k-á oblasť;

  • krajinotvorný príd. vplývajúci na celkový výzor krajiny, utvárajúci jej ráz: k-é prvky

  • krajinský príd. k 1: hist. k. snem v býv. Uhorsku;
    k. dážď na väčšej oblasti;

  • krajne prísl. k 2, 3: k. pravicové strany;
    k. nepríjemný;

  • krajnica -e -níc ž. pás tvoriaci okraj cesty: spevnená, znížená k.;

  • krajnicový príd.

  • krajnosť -i ž. posledná hranica, extrém: svedomitý (až) do k-i;
    ísť z jednej k-i do druhej

  • krajný príd.

    1. kt. je na kraji: k. oblok

    2. idúci do krajnosti, extrémny: k-é protiklady;
    v k-om prípade v nevyhnutnom

    3. vrcholný, najvyšší, maximálny: k-é napätie, k-á hranica, poloha;

  • krajovo prísl.: k. podfarbený jazyk;

  • krajový príd. k 2, 3: k-é odlišnosti;
    k-é divadlo;

  • krajský príd. k 3: k-é mesto;
    k-é orgány;
    k-á súťaž;

  • krákať -a nedok. vydávať zvuk krá: k-nie vrán, havranov

  • krákoriť nedok. vydávať ťahavý zvuk podobný slabike krá: k-enie hydiny

  • kráľ -a m.

    1. panovník v monarchii: stredovekí k-i;
    k. Svätopluk, k. Matej Korvín;
    cirk. sviatok Troch k-ov, na Tri k-e 6. januára

    2. osoba majúca rozhodujúci vplyv vo svojom odbore; vynikajúci jednotlivec: automobilový, oceliarsky k.;
    nekorunovaný k. (v športe ap.);
    lev, k. zvierat

    3. hlavná figúrka v šach. hre

    4. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi horníkom a esom): srdcový k.

    expr. pre pána k-a! zvolanie pri prekvapení ap.;
    žart. tam, kde aj k. chodí pešo na záchod(e)

  • králičí príd.: k-ie kožky;
    k-ia farma

  • králik2 -a m. margaréta: kytica k-ov

    králik1 -a mn. N a A -y m.

    1. hlodavec podobný zajacovi, zool. Oryctolagus;
    hovor. zajac: divý, domáci k.;
    pokusný k. i pren. osoba, inštitúcia, na kt. sa overuje niečo nové

    2. kožušina z tohto hlodavca;

  • králikár -a m. chovateľ domácich králikov

  • králikáreň -rne ž. miesto s klietkami na chov králikov

  • kraľovať nedok. vládnuť, panovať ako kráľ;

  • kráľovič -a m. (v rozprávkach) kráľovský syn, princ

  • kráľovná -ej mn. -é -vien ž.

    1. panovníčka v monarchii; kráľova manželka: anglická k.;
    kráľ a k.

    2. osoba al. vec najviac uznávaná medzi ostatnými: k. krásy, k. plesu;
    k. zbraní

    3. (plodná) samička hmyzu žijúceho v spoločenstvách: včelia k. matka

    4. šach. figúra, dáma

    ide ako k. pyšne;

  • kráľovnička -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • kráľovský príd.

    1. ku kráľ: k-á moc, k-á koruna;
    k-é mesto

    2. v odb. názvoch: chem. lúčavka k-á

    3. expr. prekračujúci očakávanie, vynikajúci: k. honorár;
    k. zjav dôstojný;

    kráľovsky prísl. k 1, 3: k. pohostiť;
    mať sa k.

  • kráľovstvo -a -tiev s. krajina, v kt. vládne kráľ;

  • krám -u m. hovor. obyč. pejor.

    1. (malý) obchod al. stánok s rozlič. drobným tovarom: dedinský, jarmočnícky k.

    2. obyč. mn. haraburdy: vyhodiť staré k-y

    aký → pán, taký k.;
    to sa mu (ne)hodí do k-u to mu (ne)vyhovuje;

  • krámik -a m. zdrob.

  • kramľa -e ž. hovor. skoba: železné k-e, vbiť k-u do dreva;

  • kramlička -y -čiek ž. zdrob.;

  • kramľový príd.: k. spoj

  • kras -u m. vápencová oblasť, v kt. činnosťou vody vznikajú jaskyne a iné útvary: Slovenský k.;

  • krása -y krás ž.

    1. vlastnosť niečoho (veľmi) pekného, krásneho, op. škaredosť: telesná k., k. kvetu, melódie, k. ducha, vynikať k-ou, obdivovať k-u

    2. obyč. mn. čo je pekné, krásne: prírodné k-y, k-y Slovenska

  • krásavec -vca m. pekný, krásny muž: obdivovaný k.;

  • krásavica -e -víc ž.

  • kráska -y -sok ž. krásavica: pyšná k.

  • kraslica -e -líc ž. maľované veľkonočné vajce

  • krášliť -i nedok. robiť krajším, pekným, krásnym, skrášľovať, okrášľovať: k-iace prostriedky;
    k. sa pred zrkadlom;
    k. okolie

  • krásne prísl. i vetná prísl.: k. vyzerať;
    dnes je k.

  • krásnieť -ie -ejú nedok. stávať sa krajším, krásnym: dievča každým dňom k-ie

  • krásny príd.

    1. veľmi pekný: k. človek, zjav, k. obraz, k-a príroda, k-a hudba;
    k-a literatúra umel. literatúra, najmä próza, beletria

    2. hovor. presahujúci priemer (mierou, kvalitou): k. plat;
    k-e výsledky veľmi dobré;
    k. vek dlhý, vysoký;
    iron. to (mi) je k-a robota! zlá;

  • krasojazda -y -jázd ž. umel. jazda na koni al. na bicykli;

  • krasojazdec -dca m. kto pestuje krasojazdu;

  • krasojazdecký príd.

  • krasojazdkyňa -e -kýň ž.;

  • krasokorčuliar -a m. kto pestuje krasokorčuľovanie;

  • krasokorčuliarka -y -rok ž.;

  • krasokorčuliarsky príd.: k-a súťaž;

  • krasokorčuliarstvo -a s.

  • krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;

  • krasopis -u m. (cvičením zdokonaľované) krásne písanie, kaligrafia; takéto písmo: hodina k-u;
    písať k-om;

  • krasopisne prísl.

  • krasopisný príd.;

  • krasorečnenie -ia s. hovor. obyč. pejor. hovorenie kvetnatou, no bezobsažnou rečou, krasorečníctvo

  • krasorečnícky príd.;

  • krasorečníctvo -a s. krasorečnenie

  • krasorečník -a m. kto má záľubu v krasorečnení;

  • krasový príd.: k-é územie

  • krát

    I. spoj. vyj. násobenie, násobené, zn. × (novšie ako bodka), op. delené: zlomok k. celé číslo

    II. krát neskl. s.

    1. znak násobenia, zn. ×

    2. zastar. násobilka: nevedieť k.

  • kráter -u/-a L -i mn. -y m.

    1. ústie sopky: vulkanický k.

    2. priehlbina podobná kráteru: mesačné k-y, k. po bombe

  • opak. krátievať -a

    // krátiť sa

    1. stávať sa kratším, krátkym: dni sa k-ia

    2. zmenšovať sa;

  • opak. krátievať sa

  • krátiť -i nedok.

    1. robiť kratším, skracovať: k. rukávy, k. reláciu;

    2. zmenšovať: k. rozpočet, prémie;
    mat. k. zlomok deliť čitateľa aj menovateľa rovnakým číslom;

  • krátko prísl.: k. ostrihaný;
    k. trvať;
    bol tam k. krátky čas

  • krátkodobo prísl.

  • krátkodobý príd. kt. trvá krátky čas, op. dlhodobý: k. úver;

  • krátkometrážny príd.: k. film krátky

  • krátkonohý príd. kt. má krátke nohy: k. pes

  • krátkovlnný, krátkovlnový príd. majúci krátke vlny, uspôsobený na krátke vlny: k-é žiarenie, k-á vysielačka

  • krátkozrako prísl.;

  • krátkozrakosť -i ž.

  • krátkozraký príd.

    1. kt. nejasne vidí vzdialené predmety, op. ďalekozraký: k. človek

    2. nepredvídavý: k-á politika;

  • krátky kratší príd.

    1. kt. má malý rozmer v dĺžke, op. dlhý: k-e šaty, nohavice, rukávy, šnúra je k-a, k-ší úsek;
    odb.: k-e spojenie skrat;
    k-e vlny v rozsahu od 10 do 100 m;
    k. film ktorého dĺžka neprekračuje 600 m

    2. kt. má malý časový rozmer, trvajúci krátko, op. dlhý: k. pobyt, k. život, po k-ej chvíli;
    k-a pamäť slabá;
    lingv. k-a samohláska

    3. stručný: k. slovník, prehľad, k-a gramatika

    expr.: je na to k. nezvládne to;
    lož má k-e nohy;
    urobiť, spraviť s niekým, s niečím k. proces rázne zakročiť;

  • kratučko, kratunko, kratulinko prísl.

  • kratučký, kratunký, kratulinký príd. expr. veľmi krátky;

  • kraul, pôv. pís. crawl -u m. spôsob plávania so striedajúcim sa záberom paží a (kmitavým) pohybom nôh

  • krava -y kráv ž. veľké prežúvavé domáce zviera chované najmä pre mlieko a mäso; jeho samica: teľná k., pásť k-y;
    → dojná k. (i pren. expr.);
    šialenstvo kráv;

    expr. ten by → vymámil aj z jalovej k-y teľa;

  • kravata -y -vát ž. ozdobná stuha nosená ako doplnok k mužskej košeli, viazanka: uviazať si k-u;

  • kravatový príd.: k. uzol, k. hodváb

  • kraviar -a m. pastier kráv;

  • kraviarka -y -rok ž.;

  • kraviarsky príd.

  • kravička -y -čiek ž. zdrob.: hovor. pánbožkova k. lienka

  • kravín -a m. hosp. budova pre hovädzí dobytok: družstevný k.

  • kravina -y -vín ž. subšt. hlúposť, sprostosť: (ne)musí počúvať všelijaké k-y

Naposledy hľadané výrazy:

Krížovkársky slovník: druh výbušniny, fysis, epiblast, depot, ob, xa, kli, lik, bro, bil, alp, cit, exog, jarl, elas
Nárečový slovník: šajt, kosterbaty, zr, pe, po, dis, coc, kliniec, gam, tra, sek, rem, dem, apc, kark
Lekársky slovník: perbrevis, maxi, pernio, s52, r96, g93, tar, k66, l92, d39, recidíva, c05, q55, tus, not
Technický slovník: ms, go, sng, ear, arj, xga, url, nds, ter, mis, ibc, pop, bajt, tor, rttt
Ekonomický slovník: ets, nm, dz, tt, sd, rcv, kkr, eog, aat, doh, hkf, sai, jaz, okj, gym
Slovník skratiek: h, kt, po, fl, ty, ar, ke, uz, em, vis, hdl, u u, bpd, bim, bru
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV