Význam slova "int" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

intarzia -ie ž. vykladaná ozdoba v dreve (obyč. na nábytku): slonovinová, drevená i.

integrácia -ie ž. integrovanie, op. dezintegrácia: ekonomická i. štátov;

integračný príd.: i-é zoskupenie, i-é snahy

integrál -u L -i mn. -y m. mat. jeden zo zákl. pojmov mat. analýzy

integrálny príd.

1. kniž. prirodzene patriaci k celku, neodlučiteľný; súhrnný, úplný, celistvý: metóda je i-a súčasť vedy

2. k integrál: i. počet časť mat. analýzy

integrita -y ž. kniž. celistvosť; neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť: i. človeka;
i. morí, územia

integrovať nedok. i dok.

1. kniž. spájať, spojiť do 1 celku, sceľovať, sceliť, zjednocovať, zjednotiť: i. snahy ľudí;
i-nie štátov do Európskej únie;
i-ná doprava vzájomné spojenie mestskej hromadnej dopravy s okolitou železničnou dopravou;
elektrotech. i-ný obvod tvoriaci funkčný celok

2. mat. (vy)počítať integrál funkcie

intelekt -u m. rozumové schopnosti, rozum, um;

intelektuál -a m. človek s vyšším vzdelaním a rozumovými schopnosťami (obyč. pracujúci duševne), vzdelanec;

intelektuálka -y -lok ž.;

intelektuálne prísl.: i. vyspieť;

intelektuálnosť -i ž.

intelektuálny príd.: i-a činnosť, i-e sklony;

intelektuálsky príd. i prísl.: i. výzor;
i. založený;

intelektuálstvo -a s. i pejor. rozumovanie

inteligencia -ie ž.

1. duš. vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou; rozumové nadanie: prirodzená i., vysoká i.

2. spoloč. vrstva duševne pracujúcich ľudí: humanitná, technická i.;

inteligenčný príd. k 1: psych. i. kvocient pomer mentálneho a fyzického veku; číselné označenie úrovne inteligencie skúmanej osoby

inteligent -a m.

1. človek so vzdelaním, duševne pracujúci človek; vzdelanec

2. človek majúci (prirodzenú) inteligenciu: dá sa s ním hovoriť, je to i.;

inteligentka -y -tiek ž.

inteligentne prísl.: i. odpovedať;

inteligentnosť -i ž.

inteligentný príd.

1. majúci inteligenciu (význ. 1); svedčiaci o tom: i. človek;
i-á tvár

2. založený na inteligencii (význ. 1): i-á hra;

intencia -ie ž. kniž. zámer, zameranie, úmysel: pracovať v i-ách programu;
lingv. i. slovesného deja smerovanie deja z východiska na zasiahnutý predmet;

intenčný, intencionálny príd.

intenzifikácia -ie ž. zvyšovanie, zvýšenie intenzity: i. výroby, práce;

intenzifikačný príd.: i-é úsilie

intenzita -y -zít ž. stupeň sily, mohutnosti, účinnosti ap.: i. svetla, práce, nízka i. zvuku

intenzívne prísl.: i. študovať, prežívať;

intenzívnosť -i ž.

intenzívny príd. silný, veľký, účinný: i. zápach, i-a bolesť, činnosť;
ekon. i-e hospodárstvo založené na lepšom využívaní surovín, strojov, práce ap., op. extenzívne;

interakcia -ie ž. odb. vzájomné pôsobenie, ovplyvňovanie, ovplyvnenie: sociálna i.;
i. molekúl;

interakčný príd.

interbrigáda -y -gád ž. medzinár. brigáda bojovníkov proti fašizmu v špan. občianskej vojne

interdisciplinárny príd. založený na súčinnosti viacerých odborov, odvetví, medziodborový: i. výskum

interes -u m. hovor. záujem

□ mať i. (o niečo) zaujímať sa

interesantne prísl.

interesantný príd. hovor. vzbudzujúci záujem, zaujímavý, pozoruhodný: i. zjav, i-é dielo;

interesovať nedok. hovor. zaujímať: to ma nei-je

// interesovať sa: i. sa o cenu

interferencia -ie ž. odb. vzájomné prenikanie, kríženie: i. zvuku, svetla;

interferenčný príd.

interiér -u L -i mn. -y m. vnútorná časť, vnútorný vzhľad, zariadenie ap., op. exteriér: bytový i.;
filmové i-y;

interiérový príd.: i-é vybavenie

interjekcia -ie ž. gram. citoslovce (napr. ach, bác, frnk)

interkontinentálny príd. medzikontinentálny: i-e strely

intermezzo [-medzo] -a s. (tal.)

1. hud. spájací článok v cyklických skladbách al. opere, medzihra; kratšia inštrumentálna skladba

2. vložka (význ. 2); krátke prerušenie deja inou udalosťou: ľúbostné i.

internacionála -y -nál ž.

1. medzinár. združenie (politických) organizácií: Socialistická i.;
hist. III. (Tretia) i.

2. I. medzinár. hymna rob. hnutia

internacionalista -u m. stúpenec internacionalizmu (význ. 2);

internacionalistický príd.;

internacionalisticky prísl.

internacionalistka -y -tiek ž.;

internacionalizmus -mu m.

1. kniž. medzinárodný ráz niečoho, medzinárodnosť: i. kongresu

2. smer usilujúci sa o medzinárodné riešenie sociálnych, ekon., práv. a iných otázok

3. lingv. cudzie slovo použ. vo viacerých príbuzných a nepríbuzných jazykoch vychádzajúce obyč. z gréc.-lat. základu;

internacionalizovať sa nedok. i dok. st(áv)ať sa internacionálnym, medzinárodným: jazyky sa i-jú

internacionálne prísl.;

internacionálnosť -i ž.

internacionálny príd. medzinárodný: i-e kontakty;
i-e slová;

internát -u m. ustanovizeň na kolektívne ubytovanie, stravovanie (a výchovu) žiakov, študentov ap.: vysokoškolský, chlapčenský i.;

internátny príd.: i-a strava

interne prísl.

internet -u m. inform. celosvetová počítačová sieť: napojiť sa na i., získať informácie z i-u;
surfovať po i-e;

internetista -u m. používateľ internetu: výhody i-ov

internetovať nedok. komunikovať internetom: naučil sa i.;
i. čerstvú správu o nehode

internetovo prísl.

internetový príd.: i-á adresa, i-é stránky, rubriky;

internista -u m. odborník v internom lekárstve;

internistka -y -tiek ž.

internovať dok. i nedok. obmedziť, obmedzovať slobodu pohybu: i. všetkých podozrivých

interný príd. vnútorný (význ. 1, 2), op. externý: i-é choroby;
i-é problémy štátu;
i. učiteľ, žiak riadny;
i-é lekárstvo zaoberajúce sa chorobami vnútorných orgánov;

interpelácia -ie ž. otázka predložená v parlamente: i. poslanca, podať i-iu;

interpelačný príd.: i-é právo

interpelovať nedok. i dok. podávať, podať interpeláciu: i. v parlamente; poslanci i-li ministra

interpret -a m. kto predvádza (umel. dielo): profesionálny i.;
i-i populárnej hudby;

interpretácia -ie ž. interpretovanie: obsahová i. básne;
scénická i.;

interpretačný príd.: i-é umenie, i. štýl

interpretátor -a m. kto vykladá, vysvetľuje niečo; vykladač²: i. zákona;

interpretátorka -y -riek ž.

interpretka -y -tiek ž.

interpretovať nedok. i dok.

1. vykladať, vyložiť, vysvetľovať, vysvetliť: i. dielo, autora

2. predvádzať, predviesť (umel. dielo): herecky i. postavu, i. áriu

interpunkcia -ie ž. sústava rozdeľovacích znamienok; ich používanie;

interpunkčný príd.: i-é znamienka graficky vyznačujúce členenie písomného prejavu (bodka, čiarka, pomlčka ap.), rozdeľovacie

interrupcia -ie ž. lek. umelé prerušenie ťarchavosti;

interrupčný príd.: i. zásah

interval -u L -e mn. -y m. úsek (času, miesta) medzi dvoma javmi, bodmi: minútový i., striedať sa v pravidelných i-och;
hud. tónový i. výškový rozdiel 2 tónov;

intervalový príd.

intervencia -ie ž. intervenovanie: osobná i.;
ozbrojená i.

intervenovať nedok. i dok.

1. zakročovať, zakročiť (v niečí prospech): i. za priateľa, i. na ministerstve

2. násilne zasahovať, zasiahnuť do vecí iného štátu: vojensky, hospodársky i.

intervent -a m. kto intervenuje: zahraniční i-i

interview [-vjú] neskl. s. i -u [-vjúvu] m. (angl.)

1. rozhovor (publicistu) s význ. osobou určený na zverejnenie: rozhlasové i., poskytnúť i. (v) televízii, (v) tlači

2. sociol. rozhovor zisťujúci niekt. informácie

□ robiť i. interviewovať

interviewovať [-vjúovať] nedok. i dok. (u)robiť interview: i. ministra

intimita -y -mít ž.

1. iba jedn. súkromnosť, familiárnosť, dôvernosť: i. prostredia;
atmosféra i-y

2. obyč. mn. dôvernosť, tajnosť: prezrádzať i-y

intímne prísl.: i. blízky;
i. sa poznať;

intímnosť -i ž. intimita (význ. 1, 2)

intímny príd.

1. dôverný (význ. 2): i. priateľ, i. vzťah;
i-e prostredie familiárne;
i. pomer ľúbostný

2. súkromný (význ. 2): i. život, i-a lyrika subjektívna;

intonácia -ie ž.

1. súbor melodických (a príp. iných zvukových) javov pri rečovom prejave: vetná i.

2. výškové vyladenie al. nasadenie istého tónu: čistá i., zlá i.;

intonačne prísl.

intonačný príd.: i-é cvičenie;
i. predel;

intravilán -u m. archit. zastavaná al. na zástavbu určená časť územia obce, op. extravilán: chalupa leží v i-e;

intravilánový príd.

intriga -y -ríg ž. obyč. mn. úklad, nástraha: zákulisné i-y

□ robiť i-y (proti niekomu) intrigovať

intrigán -a m. kto intriguje;

intrigánka -y -nok ž.;

intrigánsky príd. i prísl.: i-e obvinenia;
i. zmýšľať;

intrigánstvo -a s.: politické i.

intrigovať nedok. strojiť úklady, robiť intrigy: i. proti vedúcemu

introspekcia -ie ž. psych. pozorovanie vlastných psychických prejavov, sebapozorovanie;

introspektívny príd.: i-a psychológia

introvertne prísl.;

introvertnosť -i ž.

introvertný príd. zameraný do svojho vnútra, op. extrovertný: i. básnik;

intuícia -ie ž. vystihnutie (pravdy ap.) bez zjavnej log. úvahy al. analýzy: umelecká i.;
dať sa viesť i-iou;

intuitívne prísl.: i. cítiť;

intuitívnosť -i ž.

intuitívny príd.: i-e poznanie;