Význam slova "úklad" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

úklad -u obyč. mn. úklady m. niečo nastrojené, majúce škodiť, nástrahy, osídla, pasca: strojiť ú-y

nedok. ukladať

// uložiť sa klesnúť na dno, usadiť sa: u-ené čiastočky, vrstvy;

nedok. ukladať sa

úkladne prísl.;

úkladnosť -i ž.

úkladný príd. zákerný, úskočný: ú. vrah;
ú-á vražda;

klad -u m. kladná stránka niečoho, op. zápor: vyzdvihnúť k-y diela, k. povahy

náklad -u m.

1. (prenášané) naložené veci: vagóny s n-om uhlia, vyložiť n., niesť, viezť ťažký n.

2. investované peniaze: výrobné n-y;
kniha vydaná vlastným n-om;
škola vybudovaná n-om niekoľkých miliónov korún;
osobné, životné n-y výdavky

3. počet výtlačkov vydaného tlačiva: vysoký n. knihy, časopis vychádza v n-e 100 000 výtlačkov;

napríklad čast.

1. pripája aktuálny výraz, dajme tomu, povedzme: chce sa ti n. ísť do kina? môže sa n. stať, že ...

2. uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie, skr. napr.: jarné kvety, napr. hlaváčik, poniklec, horec

príklad -u m.

1. kto al. čo môže byť vzorom správania, konania: byť p-om v práci;
žiarivý p. obetavosti;
brať si p. z niekoho, z niečoho;
slúžiť ako p.

2. konkrétny prípad, kt. niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje: typický p. zo života, ilustrovať tvrdenie na p-och

3. mat. úloha na riešenie

● p-y priťahujú

výklad¹ -u m. zasklený priestor obchodu, do kt. sa vykladá tovar, výkladná skriňa: v-y obchodného domu, v. s konfekciou, aranžovať v., pozerať si v-y;

výklad² -u m.

1. objasnenie zmyslu, vysvetlenie: v. zákona, v. významu slova (v slovníku), účelový v. dejín

2. (obsiahlejšia) prednáška o istej veci, probléme; takto koncipovaný slohový útvar: (počúvať) odborný v. profesora;
v. z literárnych dejín;
únavný v. rozprávanie;

základ -u m.

1. obyč. mn. základy spodná, obyč. rozšírená nosná časť stavby (v zemi): betónové z-y, z-y domu, mosta;
kopať z-y;
vyhorieť do z-ov i pren. úplne

2. spodná vrstva niečoho: pôdny z.

3. hlav., najdôležitejšia časť, podstata, jadro: rodina je z., z-om spoločnosti;
jednotný z. diela;
mat. z. mocniny, logaritmu číslo, s kt. sa uskutočňujú mat. operácie, báza;
lingv. slovný z. nerozkladaná časť slovotvornej štruktúry slova nesúca význam

4. východisko (význ. 2), podklad, základňa: seriózny z. vedomostí, ideový z. diela, z-y maliarstva

□ položiť, dať z., z-y (opere) založiť, začať rozvíjať

● (meniť) od z-u, z-ov úplne, celkom;
vziať za z. vyjsť z niečoho (pri úvahách ap.);

základňa -e ž.

1. spodná, obyč. nosná časť: z. veže, hranola;
geom. z. trojuholníka

2. komplex objektov a zamestnancov zabezpečujúci istú činnosť: letecká, vojenská z.;
stanová, chatová, turistická z.

3. čo tvorí východisko ďalšej (výr.) činnosti; zdroj niečoho: surovinová, krmovinová, energetická, výrobná z.

4. súhrn členov tvoriacich podstatu niečoho: čitateľská z., členská z., masová z. (športu)

5. základ (význ. 4): myšlienková z. teórie;
vzťahy na demokratickej z-i;

základňový príd.: z-á stanica