Význam slova "drô" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

drobček -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

drobčiť -bč/-i! nedok. expr. robiť drobné kroky (pri kráčaní, pri tanci): starček d-l po dvore;
d. na parkete

drobec -bca mn. -e/-i m. expr. dieťa: vziať d-a na ruky;

drobiť nedok.

1. delením tvoriť drobné kúsky (ako odpad): d. chlieb (na odrobinky)

2. rozdeľovať na veľa častí, rozdrobovať: d. majetok

// drobiť sa deliť sa na drobné kúsky: chlieb sa d-í;
zem sa d-í rozpadá

drobivosť -i ž.

drobivý príd. drobiaci sa: d-á pôda, hornina;

drobizg -u m. hromad. expr.

1. malé deti al. mláďatá: opatrovať, nachovať d.

2. drobné veci: všetko minul, zostal mu iba d. drobné peniaze

drobkový príd.: d-á polievka

drobky -ov m. mn. jedlé vnútornosti a menšie časti tela zabitých zvierat, najmä vtákov, droby: kačacie d.;

drobnička -y -čiek ž. krátka správa (v novinách, rozhlase ap.): uverejňovať, čítať d-y

drobno prísl.: d. prší

II. drobné m. mn. drobné peniaze: platiť d-mi

drobnochov -u m. chov drobných hosp. zvierat (v malom);

drobnochovateľ -a mn. -ia m. kto sa venuje drobnochovu: Slovenský zväz d-ov;

drobnochovateľka -y -liek ž.;

drobnochovateľský príd.

drobnohľad -u m. mikroskop

● mať niečo pod d-m pozorne sledovať

drobnokresba -y -sieb ž.

1. kresba malých rozmerov, miniatúra

2. podrobné umel. spracovanie témy

drobnomaľba -y -lieb ž. drobnokresba (význ. 1, 2)

drobnosemenný príd. kt. má drobné semená: d-á odroda plodiny

drobnosť -i ž.

1. iba jedn. k drobný: d. jej postavy

2. maličkosť (význ. 1): nakúpiť niekoľko d-í

3. drobnička: prečítať všetky d-i;

drobnôstka -y -tok ž. zdrob. k 2, 3

drobnôstkarstvo -a s. pejor. lipnutie na drobnostiach, maličkostiach

drobnozrnný príd. skladajúci sa z drobných zŕn: d. piesok

drobný

I. príd.

1. kt. má malé rozmery, malú hodnotu ap., malý: d-é deti, d-é kúsky, d-é peniaze, d-á suma

2. kt. má menší význam, nevýznačný, malý: d. dedinský človek;
d-é starosti bezvýznamné;
d. roľník s malým majetkom;

drobový príd.

drobučko, drobnučko, drobulinko, drobnulinko, drobunko prísl.

drobučký, drobnučký, drobulinký, drobnulinký, drobunký príd. expr. veľmi drobný;

droby -ov m. mn. drobky;

droga -y drog ž.

1. návykový omamný prostriedok (napr. ópium): mäkké, ľahké d-y pôsobiace miernejšie na nervovú sústavu (napr. hašiš, marihuana);
→ tvrdé d-y

2. odb. látka rastlinného al. živočíšneho pôvodu použ. obyč. na výr. liečiv;

drogéria -ie ž. predajňa chemikálií, čistiacich, zdrav. a i. prostriedkov;

drogériový príd.: d. tovar

drogérista -u m. predavač v drogérii: učiť sa za d-u;

drogéristický príd.

drogéristka -y -tiek ž.;

drogista -u m.

1. obchodník s drogami

2. užívateľ drogy, narkoman;

drogistka -y -tiek ž.

drogovať nedok. požívať drogy, byť závislý od drog: d-nie mladistvých

drogový, drogistický príd.: d-ová závislosť

dromedár -a mn. N a A -e m. jednohrbá ťava

drop -a mn. N a A -y m. veľký stepný vták (podobný morke), zool. Otis: d. veľký;

dropí príd.

dropica -e -píc ž. samica dropa;

drôt -u m. kovové vlákno získané ťahaním al. valcovaním: oceľový, medený d., ťahaný d., zväzok d-ov;
stiahnuť nádobu d-om;

● ide to ako po d-e, po masle ľahko;
(mať) vlasy ako d-y tvrdé;

drotár -a m. kto sa v min. živil podomovým opravovaním kuchynského riadu a predajom výrobkov z drôtu a plechu;

drotárčina -y ž. hovor. drotárstvo: dal sa na d-u

drotárik -a mn. -ovia m. zdrob.

drotársky príd.: d-a krošňa;

drotárstvo -a s. drotárske remeslo;

drôtenka -y -niek ž.

1. klbko kovových stružlín na čistenie riadu; napodobnenina takejto pomôcky z plastickej látky

2. pružná drôtená vložka do postele

drôtený, drôtový príd.: d-ené pletivo;
d-ový rozhlas prenášajúci programy po vedení;

drôtik -a m. (veľmi) tenký drôt

drôtikovať nedok. čistiť (parkety) kovovými stružlinami

drôtovať, star. i drotovať nedok. drôtom opravovať, sťahovať: drotár d-je;
d. hrnce

drozd -a mn. N a A -y m. u nás rozšírený tmavý stredne veľký vták známy svojím spevom, zool. Turdus;

drozdí príd.: d. zobák, spev

droždiareň -rne ž. továreň na výr. droždia

droždiarstvo -a s. výroba droždia

droždie -ia s. prípravok vyvolávajúci kysnutie (cesta), kvasnice: sušené d.;

drožďový príd.: d-á polievka

drožka -y -žiek ž. v min. ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu

Dr. skr. doktor

Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)

dráb -a m. za feud. vykonávateľ strážnej a poriadkovo-bezpečnostnej služby

dráč -a m. expr.

1. kto zdiera, okráda, zdierač, úžerník: to je d., oberie ťa o všetko

2. hovor. kto sa veľmi usiluje (v práci, v štúdiu): je do roboty d.;

dráhar -a m. pretekár v dráhovej cyklistike;

dráharka -y -riek ž.;

dráharský príd.

dráhový príd. k 1, 3

dráma -y drám ž.

1. lit. druh, kt. zobrazuje udalosti rečou a konaním postáv; (div.) hra s vážnym obsahom: historická d.;
filmová d. zo súčasnosti

2. vážna, tragická, rušná ap. udalosť, trpký osud: osobná d.;
prežiť d-u;

drásať, správ. driapať, trhať, šklbať

dráždec -dca m. anat. časť vonkajších žen. pohlavných orgánov

dráždidlo -a -diel s. dráždivá látka: sliznica reaguje na d.

dráždiť -i drážď/-i! nedok.

1. nútiť reagovať, nutkať na niečo: jedlo d-i zmysly;
dym d-i oči;
neos. d-i ma na kašeľ

2. znepokojovať, popudzovať, rozčuľovať: d. rodičov správaním, d. zviera v klietke;
hlasné prejavy ho d-ia

dráždivo prísl.: d. pôsobiť;

dráždivosť -i ž.

dráždivý príd.

1. kt. dráždi (význ. 1, 2): d-é výpary;
d. smiech, d-é správanie

2. kt. sa ľahko podráždi, popudlivý: d-á pokožka;
d. človek;

drážka -y -žok ž. zárez, žliabok na spojenie, vloženie, vedenie niečoho: vsunúť výčnelok do d-y;
vypíliť d-u;

drážkovať nedok. robiť, hĺbiť drážky

drážkový príd.

drístať -a nedok. hrub. tárať: nemá rád, keď niekto d-a

drúčik -a m. zdrob.

drúk -a m. tenší kmeň al. hrubší konár: bukový d., zobrať d. do ruky;

● expr. stáť ako d. bez prejavu;

drúzgať -a nedok. expr.

1. násilím s praskotom lámať: d. ľad kladivom

2. i drúzgať sa s praskotom sa lámať: konáre d-li pod kolesami;
sklo sa d-lo na kameňoch

3. udierať, búchať, tĺcť: d-l päsťou o stôl

4. s praskotom, buchotom padať: fľaše, taniere d-li na dlážku;

držadlo -a -diel s. prostriedok, súčiastka na držanie: chytiť sa za d. (v autobuse);
d. na aktovke rúčka

držať -í -ia nedok.

1. mať v ruke, v rukách, nepúšťať: d. knihu, nôž, d. dieťa za ruku

2. zachovávať v istej polohe, v istom stave ap., udržiavať: d. hlavu vztýčenú, d. dosku rovno, d. šaty v poriadku;
d. súčiastku kliešťami;
d-í ho šport stále zaujíma

3. neumožňovať pohyb, brániť v ňom: d. žiakov v triede, d. vlak v stanici;
čo ma toľko d-š?

4. mať uschované, uložené, uschovávať, prechovávať: d. zeleninu v pivnici, d. doklady v obálke, d. ruky vo vrecku

5. niesť istú ťarchu, podopierať: nosníky d-ia most, d. bezvládneho

6. chovať, dochovávať: d. psa, d. včely

7. znášať výdavky, vydržiavať, platiť: d. (si) učiteľa

8. zostávať v nezmenenej polohe, stave ap., byť pripevnený: (pribitá) latka d-í, skrutka d-í v stene;
farba ned-í odpadáva

9. mať obsadené, obsadzovať, zaisťovať: vojaci d-ia budovu;
d. niekomu miesto rezervovať

10. zachovávať, dodržiavať: d. dohodnutú líniu, d. slovo

11. pokladať, považovať, mať: d. niekoho za blázna, za statočného človeka

12. dbať, starať sa: d. na seba, na oblečenie;
rodina ho d-í pomáha mu, je mu oporou (v ťažkom položení)

13. sympatizovať, podporovať, nadŕžať niekomu: žiaci d-ia s učiteľom;
d. spolu podporovať sa

14. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. menom: d. reč rečniť;
d. stráž strážiť;
d. kázeň kázať i fraz. hrešiť niekoho

● d. palce niekomu želať dobrý koniec;
d. niekoho v hrsti mať proti nemu dôkazy;
d. uzdu, opraty, veslo v ruke byť vedúcou osobou;
d. niekoho za slovo žiadať splniť sľub;
d. niekoho na uzde, nakrátko prísne s ním zaobchádzať;
d. niekoho v šachu mať ho v moci;
hrub. d. hubu mlčať;
d. krok s niečím mať potrebnú úroveň;
d. nos hore byť namyslený;
d. v hlave pamätať si;
d. (ochrannú) ruku nad niekým, d. chrbát niekomu chrániť ho;
d. niekoho, niečo (ako) za sklom úzkostlivo ho chrániť;
expr.: d. jazyk za zubami a) mlčať b) nič neprezradiť;
d. (si) niekoho od tela zachovávať odstup;
d. niečo ako hluchý dvere pevne, zanovito

// držať sa

1. rukami byť prichytený, rukami zvierať niečo: d. sa kľučky, otcovej ruky;
d. sa za hlavu i fraz. byť prekvapený, rozhorčený ap.

2. (stále) byť pri niečom, niekom, nevzďaľovať sa: žena sa d-í kuchyne, d. sa domova, kamarátov, d. sa spolu, d. sa cesty

3. správať sa podľa niečoho, pridŕžať sa, neopúšťať, nezriekať sa, zachovávať: d. sa smerníc, predlohy, d. sa svojho presvedčenia

4. udržiavať sa v istej polohe, stave ap.: d. sa rovno, pri sile;
d. sa nad vodou i fraz. s úsilím sa udržiavať na istej úrovni

5. trvať, pretrvávať, zachovávať sa, udržiavať sa: zvyšky osídlenia sa d-li dlho;
tradície sa d-ia;
d. sa proti presile odolávať

6. prejavovať sa istým (kladným) spôsobom, počínať si, správať sa, vystupovať: d. sa statočne;
d-l sa, ako vedel;
a drž sa! povzbudzovacia formula

7. byť prítomný niekde, vyskytovať sa, nachádzať sa: v pivnici sa d-ia myši

8. hovor. spoliehať sa: d. sa známych, že pomôžu;
d. sa na sľuby

● d. sa maminej, ženinej sukne, mamy, ženy za sukňu byť nesamostatný;
d. sa niekoho, niečoho zubami-nechtami, ako pes ježa, ako voš kožucha húževnato, vytrvalo;
d. sa vlastného rozumu postupovať podľa vlastného úsudku;
d. sa litery (zákona) postupovať formalisticky

držba -y -žieb ž. práv. faktický stav využívania veci: d. lesov, pôdy

držgroš -a mn. -i m. pejor. skúpy človek, skupáň;

držgrošský príd.;

držgrošsky prísl.: správa sa d.;

držgrošstvo -a s.

držiak -a m. držadlo: kovový d. lampy

držiteľ -a mn. -ia m. kto má, vlastní niečo: d. panstva majiteľ;
d. rekordu;

držiteľka -y -liek ž.;

držiteľský príd.

držkový

I. príd.: d-á polievka

II. držková ž. držková polievka

držky -žiek ž. mn. hovädzí žalúdok upravený ako jedlo, star. kutle;

nádrž -e ž.

1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová, plynová, palivová n., n. na vodu

2. prirodzený al. umele utvorený priestor na zachytávanie a uschovávanie vody: vodná, priehradová n., betónová n.;

nádržka -y -žiek ž. zdrob.: n. na olej

nádržový príd.;

prídržný príd. určený na pridŕžanie: p-á matica

súdržne prísl.;

súdržnosť -i ž.

súdržný príd.

1. držiaci pohromade, celistvý, kompaktný: s-á hmota, pôda

2. jednotný (význ. 1), jednoliaty, ucelený: s. kolektív, s-á rodina;

údržba -y ž. starostlivosť o dobrý stav predmetov, techniky ap.: ú. strojov, inštalácie, budov

údržbár -a m. kto sa stará o údržbu;

údržbárka -y -rok ž.;

údržbársky príd.: u-a čata, dielňa;

údržbárstvo -a s.

výdrž -e ž. odb. vydržanie (význ. 1 – 4): hud. hlasová v., v. tónu;
tel. zastavenie pohybu pri cviku: v. na hrazde