Význam slova "doš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. dosadať -á

dosadiť dok.

1. sadením doplniť: d. sadenice kapusty

2. nahradiť;
mat. nahradiť premennú konkrétnym číslom: d. do rovnice koreň

3. (mocensky) ustanoviť do úradu, hodnosti: d. novú vládu, d. niekoho za kontrolóra;

dosadnúť -e -ú -dol dok.

1. pevne, s nárazom ap. sadnúť: tesnenie d-lo na dno doľahlo;
prudko d. na stoličku;
lietadlo d-lo na pristávaciu plochu

2. kniž. ujať sa moci, funkcie: d. na trón;

nedok. dosádzať¹ -a, k 2, 3 i dosadzovať

dosádzať² -dže -džu dok. skončiť sádzanie, vysádzať zvyšnú časť (rukopisu)

dosah -u m.

1. dosiahnuteľné miesto: slovník má vždy na d. (ruky);
stratiť sa z d-u;
byť na d. (ruky) i fraz. naporúdzi

2. sféra pôsobenia, vplyvu, účinnosť, pôsobnosť: vymaniť sa z d-u škodlivých látok

3. závažnosť, význam, dôležitosť: čin veľkého spoločenského d-u;
d. rozhodnutia

nedok. dosahovať

nedok. dosáľať -a

dosažiteľný, správ. dosiahnuteľný

doschnúť -e -ú -chol dok. celkom uschnúť: nechať mládzu d.;

dosekať dok.

1. sekaním poškodiť: d. lavicu;

2. expr. zbiť: tak ťa d-m! pren. v boji ho d-li a) ťažko poranili b) zabili

3. expr. doštípať: osy ho d-li

dosiahnuť -e -u -hol dok.

1. dočiahnuť: d. na skriňu, d. (na) jablká palicou

2. chôdzou ap. sa dostať (k cieľu): výletníci d-li vrchol kopca

3. zaujať istý priestor, mať dosah po istú hranicu, dočiahnuť: doska d-e po plafón;
jeho vplyv k nám ned-e

4. (vývinom) sa dostať k istej úrovni, hranici ap.: d. vysoký vek, d. vysokú úroveň

5. úsilím, prácou nadobudnúť, získať: d. vytýčený cieľ;

dosiahnuteľný príd. kt. sa dá dosiahnuť: d-é miesto, d. cieľ

dosiaľ zám. ukaz. príslov. označ. prítomnosť ako koncovú časovú hranicu (deja), posiaľ: d. knihu nevrátil;
d. prístroj funguje

došikovať dok. hovor. doviesť, priviesť: d. koňa do stajne

doširoka prísl. do šírky, naširoko, široko: d. roztiahnuť ruky;
d. rozrastený strom

● d.-(do)ďaleka (sa rozliehať ap.) do širokého okolia

došiť -je -jú dok. skončiť šitie, prestať šiť: d. oblek;
d-la a vstala;

dosiva, pís. i do siva prísl. nasivo

nedok. došívať -a

doska -y -sák/-siek ž.

1. kus dreva získaný rozpílením kmeňa po dĺžke: buková d.;
tribúna z d-ák;

2. plochý tenší predmet štvorcového, obdĺžnikového a i. tvaru na rozlič. ciele: rysovacia d., d. na hladenie;
oceľová d. tabuľa, platňa;
koliesková d. slúžiaca na vozenie sa odrážaním jednou nohou, skejtbord;
tech. pult so sústavou prístrojov: prístrojová d., rozvodná d.;
(gramofónová) d., správ. (gramofónová) platňa;
pamätná d., správ. pamätná tabuľa

● byť ako d. a) rovný b) vysoký a tenký;
byť vystretý na d-e mŕtvy;
publ. d-y, ktoré znamenajú svet divadlo;

doskákať -če -ču dok.

1. skákaním prísť: d-l až k dverám

2. prestať skákať: d-l a odložil švihadlo

3. expr. zle skončiť: veď ty raz d-š!

nedok. doskakovať

nedok. k 1, 2 doskakovať

došklbať -e -ú dok. expr. roztrhať, dotrhať: d. si šaty

doskočisko -a -čísk s. miesto upravené na doskok pri skokanských disciplínach

doskočiť dok.

1. skokom sa dostať: nemohol d. ďalej

2. dokončiť skok: práve d-l;

doskok -u m. dokončenie skoku, posledná časť skoku: d. na nohy

doškoliť -ľ! dok. (dodatočne) vyškoliť na danú, plánovanú ap. prácu: d. pracovníkov;

doškoľovací príd. určený na doškolenie, doškoľovanie: d. ústav

nedok. doškoľovať: d-nie personálu

// doškoliť sa: lekári sa d-ia;

nedok. doškoľovať sa

doskovitý príd. kt. má tvar dosky: d-é šupiny

doskový, doštený príd.: d-á ohrada, stena, d-ený voz;

doškrabať -e -ú, doškriabať -e -u dok. škriabaním (na viacerých miestach, silno ap.) poraniť al. poškodiť: d-la jej tvár;
d. nábytok

// doškrabať sa, doškriabať sa: d. sa na tŕňoch

dosladiť dok. prisladiť do potrebnej miery: d. kávu;

nedok. dosládzať -a

došľahať dok.

1. (na viacerých miestach, silno ap.) vyšľahať, došibať: chrbát d-ný remeňom

2. šľahaním, šľahnutím, ostrým nárazom ap. poznačiť al. poškodiť: vetrom d-ná tvár;
krúpy d-li kvety

nedok. došľapovať

dôsledkový príd.: gram. d-á vedľajšia veta;

dôsledne prísl.;

dôslednosť -i ž.

dôsledný príd. dodržiavajúci zásady, konzekventný; svedčiaci o tejto vlastnosti: byť d.;
zaujať d. postoj;

dôsledok -dku m. čo z daného logicky vyplýva, konzekvencia: vyvodiť d-y z niečoho;
v konečnom d-u napokon;

došliapať -e -u dok.

1. šliapaním (silno) poškodiť, pošliapať: d. trávnik

2. expr. chôdzou sa dostať (do cieľa), dôjsť: d. na kopec

došliapnuť -e -u -pol dok. šliapnuť (celým chodidlom), dostupiť: nemôže d. na boľavú nohu;

doslov -u m. záverečný text knihy, záver, dodatok, op. predhovor: d. k novému vydaniu

doslova

I. prísl. slovo po slove, presne, verne, doslovne: d. odpísať, opakovať úlohu

II. čast. naozaj, skutočne: d. ho kriesil;
nenašli d. nič vôbec nič

doslovne prísl.;

doslovnosť -i ž.

doslovný príd. presný: d. citát, op. voľný;
d-é zopakovanie;

nedok. dosluhovať

doslúžiť -i dok. skončiť službu, prestať slúžiť: d-l ako učiteľ;
uniforma d-la opotrebovala sa;

došlý príd. admin. kt. došiel, dôjdený, prijatý: d-á pošta

dosoliť -ľ! dok. pridať soli v potrebnom množstve: d. omáčku;

dospať -í -ia dok.

1. spaním stráviť: nedali mu d. do rána

2. spaním nahradiť, dohnať: d. prebdenú noc;

došpatiť dok. hovor. (silno) zošpatiť: d. si tvár

nedok. k 2 dospávať -a: ten ešte d-a

// dospať sa do sýtosti sa vyspať: nemôže sa d.

dospelák -a mn. -ci m. slang. dospelý človek, dospelý (z hľadiska detí): deti vraveli, že film bol iba pre d-ov

dospelí m. mn. dospelí ľudia: literatúra pre d-ých

dospelo prísl.: d. vyzerať;

dospelosť -i ž.: telesná d.;
skúška d-i maturita

II. dospelý m. dospelý človek: to je dosť aj pre d-ho;

dospelý

I. príd. kt. dokončil fyzický vývin, vyvinutý, dorastený, zrelý; svedčiaci o dospelosti: d. mládenec, človek;
d-á rastlina;
mať d-é prejavy;

nedok. dospevovať

dospieť -speje -spejú dok.

1. dôjsť, prísť, dostať sa: d. ku koncu cesty, d. k cieľu, do cieľa

2. vývinom sa dostať, dôjsť, prísť: d. k názoru, k presvedčeniu, d. k jednote, k roztržke

3. dosiahnuť teles. al. duš. zrelosť, vyspieť: d. na, v muža;
rozumovo, pohlavne d.;

dospievať² -a dok. skončiť spievanie, prestať spievať: d. áriu;
slávik d-l;
d.! (voj.) povel;

nedok. dospievať¹ -a

došpiniť dok. (silno, celkom) zašpiniť: d. šaty, uterák

// došpiniť sa: celý sa d-l

došpliechať -a dok. (na mnohých miestach, silno ap.) zašpliechať, pošpliechať: auto ma d-lo

// došpliechať sa: takto sa d.!

dospodu, dospodku

I. prísl. naspodok: nahádzať d. kamene, načiahnuť sa d.

II. predl. s G vyj. smerovanie do spodnej časti: siahnuť d. vedra

dosť

I. prísl.

1. v dostačujúcej miere, hodne: už si hovoril d., vysoký je d.

2. d.! výraz požadujúci dokončiť činnosť, prestaň(te)!: tak už d.!

● nevie, kedy má d. je nenásytný

II. čísl. neurč. vyj. relatívne veľký (dostačujúci) neurč. počet, množstvo: d. ľudí, d. vody;
času máme d.

● už má toho d. je tým zunovaný, znechutený;
na to je ho vždy d. na to je vždy ochotný;
d. na tom skrátka, jednoducho

dostačiť dok. zastaráv. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok ned-l pre všetkých;
sama na gazdovstvo ned-í;

nedok. dostačovať

dostačujúci príd. kt. vyhovuje, uspokojuje, postačujúci, dostatočný: d. dôkaz, argument;

dostačujúco prísl.: d. preukázať

dostať -stane -stanú dok.

1. prijať (niečo dávané, poskytované, posielané ap.): d. balík, list, d. platňu do daru;
d. úlohu;
d. niečo za úlohu byť poverený niečím

2. získať ako výsledok (prirodzeného) vývinu, procesu: d. smäd, chuť na niečo;
lak d-e pekný lesk

3. byť postihnutý: d. chrípku, d. na zadok;
d. gól, d. defekt;
d. výpoveď;
d-š (bitku)!

4. dosiahnuť ako výsledok úsilia, predchádzajúceho konania, dopracovať sa k niečomu, získať: d. plat, odmenu, vyznamenanie, d. dobrú známku;
v obchodnom dome d. všetko možno kúpiť;
d. byt mať ho pridelený

5. chytiť, dochytiť, dolapiť: ak ťa d-m, bude s tebou zle

6. expr. oklamať, ošialiť, dopáliť: ale ma d-li!

7. s úsilím priviesť, prinútiť, donútiť (premiestniť sa ap.): nemôže ho d. na prechádzku

8. spôsobiť vovedenie do istej situácie, na isté miesto al. vyvedenie z nej, z neho: d. niekoho do nešťastia, z nešťastia;
d. syna na štúdiá, d. niekoho z funkcie;
d. veci do auta, z auta

9. ako formálne sloveso vyj. dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: d. rozum zmúdrieť, zvážnieť;
d. strach zľaknúť sa;
d. chorobu ochorieť;
d. mladé okotiť sa, obahniť sa ap.

● d. svoje čo si kto zaslúži;
expr. d. nohy (o veci) byť ukradnutý, zmiznúť;
d-l to aj s úrokmi je príliš potrestaný;
d. kôš, košom byť odmietnutý;
d. lekciu, príučku byť poučený, vyhrešený;
expr. d. po nose byť zahriaknutý;

dostáť -stojí -stoja dok. kniž. dodržať, splniť: d. slovu, v slove;
d. povinnostiam

dostatočne prísl.: d. presvedčivý;

dostatočnosť -i ž.

II. dostatočný m., dostatočná ž. 4. stupeň prospechu v škol. klasifikácii, štvorka

dostatočný

I. príd. dostačujúci, postačujúci, vyhovujúci: d. počet, d. dôvod;

dostatok -tku m.

1. dostačujúce množstvo, dostačujúca miera: d. jedla, d. rozhodnosti

2. hojnosť, blahobyt: žiť v d-u

dostavať -ia -ajú dok. dokončiť stavbu, dobudovať: d. obchodný dom;

nedok. k 1 – 5, 7 – 9 dostávať -a

// dostať sa

1. pohybom, úsilím sa premiestniť: ako sa d-me do centra, z centra? d. sa na kopec, z kopca;
domov sa d-me vlakom;
d. sa za riaditeľa, do vysokej funkcie

2. ocitnúť sa v istom položení: d. sa do väzenia;
d. sa do rozpakov, do sporu s niekým, d. sa do krízy, z krízy

3. mať možnosť začať (istú činnosť): mužstvo sa ned-lo k streľbe, do plynulej akcie

4. získať, nadobudnúť: d. sa k peniazom, d. sa k moci

5. expr. oklamať sa: veď sa on d-e!

6. pripadnúť, ujsť sa, zvýšiť sa: d-l sa mi posledný kúsok;
ned-lo sa mu mäsa;
neos. naňho sa už ned-lo

7. ako formálne sloveso vyj. dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: d. sa do styku začať sa stýkať;
d. sa do pohybu pohnúť sa;
d. sa do úpadku upadnúť

● d. sa k slovu môcť prehovoriť;
d. sa na koreň niečomu pochopiť podstatu;
ten sa (ne)d-e ďaleko (ne)bude úspešný;
d. sa na pretras stať sa predmetom diskusie;
d. sa z dažďa pod odkvap, z blata do kaluže nepolepšiť si;
d. sa na svetlo ukázať sa;
d. sa do rečí stať sa predmetom klebiet;

nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa

dostavba -y -vieb ž.

1. dostavovanie, dostavenie: d. sa predlžuje

2. prístavba (význ. 2): povoliť niekomu d-u

dostaviť sa dok.

1. prísť z (úr.) povinnosti: d-vte sa na miestny úrad

2. kniž. nastať, prísť: čoskoro sa d-li mrazy, následky choroby;

dostavník -a m. v min. prepravný prostriedok ťahaný koňmi

nedok. dostavovať

nedok. dostavovať sa

doštenák -a m. voz s doskami na mieste rebrín

doštička -y -čiek ž. zdrob.

doštiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-štiep! dok.

1. skončiť štiepanie, prestať štiepať: d. všetky kláty

2. štiepaním porušiť (jednotu): d. latu na triesky

// doštiepať sa štiepaním sa porušiť, rozdeliť: dosky sa d-li

dostihnúť -e -ú -hol dok.

1. pohybom dosiahnuť (cieľ), dobehnúť, dohoniť, dohnať: d. utekajúcich kamarátov, d. autobus

2. vyrovnať sa niekomu (význ. 6), dobehnúť, dohoniť, dohnať: d. spolužiaka vo vedomostiach, vo výkone

3. pristihnúť (pri čine), prichytiť, dolapiť: d-l ich spolu;

nedok. k 1, 2 dostihovať

dostihovisko -a -vísk s. štadión, kde sa konajú dostihy; dostihová dráha

dostihový príd.: d-á trať, prekážka, d. rozhodca

dostihy -ov m. pomn. preteky v jazde na koňoch: vyhrať hlavné d.;

doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li

dôstojne prísl.: d. pôsobiť;

dôstojníčka -y -čok ž.;

dôstojnícky príd.: d-a hodnosť, uniforma

dôstojník -a mn. -ci m. nositeľ vyššej voj. hodnosti (u nás od podporučíka po plukovníka): nižší, vyšší d.;
povýšiť do hodnosti d-a;

dôstojnosť -i ž.

● to je pod ľudskú d. ponižujúce

dôstojný príd.

1. požívajúci vážnosť, úctu, vážený, ctený: d. učenec

2. vážny, vznešený: d-é správanie, pohyby

3. významom primeraný, zodpovedajúci, vhodný: d. nasledovník niekoho;
učiteľ d. svojho mena;

dostratena, pís. i do stratena prísl. neurčito: dívať sa do s.;
zošiť švík d. nenápadne zakončiť

dostredivo prísl.;

dostredivosť -i ž.

dostredivý príd. smerujúci, pôsobiaci do stredu, centripetálny, op. odstredivý: d-á sila, d. pohyb;

dostrel -u m. vzdialenosť, po ktorú možno dostreliť: vzdialiť sa z d-u

dostreliť -ľ! dok. strelou, strelením dosiahnuť: pištoľ nedostrelí ďaleko

dostriekať -a dok. (silno) postriekať (význ. 2), pofŕkať: d. si nohavice blatom

// dostriekať sa: d. sa krvou

dostrieľať -a dok.

1. strelami na viacerých miestach zasiahnuť; tým poraniť al. poškodiť: d-ný terč;
d-li sa v súboji

2. skončiť streľbu, prestať strieľať: d.! (voj. povel)

dostrihať dok.

1. skončiť strihanie, prestať strihať

2. strihaním rozdeliť; tým poškodiť: d. list (knihy);
d-ná látka

doštudovať dok. dokončiť štúdiá, štúdium: d. na technike;
d. učivo

dostúpiť -i dok.

1. stúpaním dosiahnuť, dospieť, vystúpiť: slnko d-lo k najvyššiemu bodu

2. i dostupiť došliapnuť: bojí sa d. na poranenú pätu

□ kniž. d. vrchol(u) vyvrcholiť;

dostupný príd. prístupný (význ. 1, 3 – 6): štít je d. z juhu, ťažko d-á skala;
je d. citom;
d. výklad;
d-á odborná literatúra;
cenovo d. obraz

nedok. dostupovať, k 2 i dostúpať -a

doštverať sa dok. expr. namáhavo prísť, dovliecť sa: d. sa s ťažkým nákladom

dosucha, pís. i do sucha prísl. do suchého stavu, nasucho: vyutierať d.

došúchať sa -a dok. expr. pomaly, namáhavo prísť: ranený sa d-l k lavici

došupovať dok.

1. zastar. násilím úradne priviesť: vojaci ho d-li k veliteľovi

2. expr. rýchlo priviesť: d-l deti domov