Význam slova "ba" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. nadrábať -a

nedok. nahýnať sa, nahýbať sa

nedok. nahýnať, nahýbať -a

// nahnúť sa trocha sa nakloniť, nachýliť sa: n. sa nad stôl;

narábať -a nedok. používať pri nejakej činnosti, zaobchádzať s niečím, manipulovať: n. (so) sekerou, (so) zbraňou, s peniazmi;
vedieť n. s ľuďmi;
n. perom, štetcom písať, maľovať

narúbať -e -u dok. rúbaním pripraviť, nahromadiť isté množstvo: n. dreva;
n. uhlie

obrábač -a m. kto obrába (kovy): vyučiť sa za o-a;

obrábačka -y -čiek ž.

nedok. obrábať -a

obrúbať -e -u dok.

1. rúbaním odstrániť dookola, poodtínať, obťať: o. konáre

2. rúbaním zbaviť niečoho: o. strom;

nedok. odrábať, odrábať si -a

nedok. ohýbať sa, ohýnať sa

nedok. ohýbať, ohýnať -a

● o-aj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo vychovávať treba odmalička

// ohnúť sa: o. sa v kolenách;

olejomaľba -y -lieb ž. maľovanie olejovými farbami; obraz takto namaľovaný

paľba -y -lieb ž. hromadná streľba: delostrelecká p., zastaviť p-u;

pažba -y -žieb ž. obyč. drevená zadná časť niekt. strelných zbraní (pušky ap.)

pohýbať -e -u dok.

1. (viac ráz) pohnúť (význ. 1): p. rukou;
vietor p-l lístím

2. narušiť pôv. usporiadanie, stav; dať podnet na zmenu: vidieť, že knihami (-y) ktosi p-l;
objavitelia p-li dejinami

● p. rozumom porozmýšľať

// pohýbať sa

1. urobiť pohyb(y), pohnúť sa: ranený sa trocha p-l

2. prejaviť aktivitu, vzrušenie: utláčaní sa p-li

poprerábať -a dok. distrib. k prerábať: p-ný dom, p. nábytok

nedok. porábať -a

1. k 3

2. hovor. robiť, konať (obyč. v kontaktových formulách): čo p-š?

// porobiť sa

1. distrib. k robiť sa: p-li sa mu hrče

2. iba 3. os. stať sa, prihodiť sa: čo sa tu p-lo? niečo sa mi p-lo s nohami

porúbať -e -u dok. distrib. k rúbať: p. raždie;
zbojníci ich p-li

pozahýbať -a, pozahýnať -a, pozahybovať dok. distrib. k zahýbať, zahýnať, zahybovať: p. rukávy, okraje plechu

predvoľba -y -lieb ž.

1. oznam. tech. pamäťové miesto umožňujúce uchovať údaj o frekvencii stanice v rozhlas. al. telev. prijímači; príslušný ovládací prvok: prijímač s p-ou

2. smerové číslo na medzimestský telef. styk: p. do Bratislavy je 02

nedok. prehýnať sa, prehýbať sa, prehybovať sa

nedok. prehýnať, prehýbať -a, prehybovať

// prehnúť sa: p. sa cez zábradlie;
p. sa v krížoch;
strecha sa pod ťarchou snehu p-la;

premaľba -y -lieb ž. premaľovanie (význ. 1); obraz vzniknutý premaľovaním: nájsť pod p-ou pôvodný obraz;
fresky pokazené p-ou

nedok. prerábať -a

prerúbať -e -u dok.

1. rúbaním rozdeliť, presekať: p. konár

2. rúbaním utvoriť, presekať: p. prieseky, cestu

3. les. vyrúbať viac, ako je únosné

● p. niekomu cestu pomôcť uplatniť sa;

nedok. prirábať -a

príslužba -y -žieb ž. lek. slang. pohotovosť nemocničného lekára mimo pracoviska: mať p-u, platiť zdravotníkov za p-y

próba -y prób ž. zastaráv. skúška (význ. 1): ísť ku krajčírovi na p-u

protislužba -y -žieb ž. služba preukázaná za inú službu: urobiť niekomu p-u

rádioliečba -y ž. rádioterapia

róba -y rób ž. žen. slávnostné šaty: večerná r.

rozhýbať -e -u dok. spôsobiť pohyb niečoho, uviesť do pohybu: vietor r-l koruny stromov;
r. nohy, telo;

nedok. rozrábať -a

rozrúbať -e -u dok. rúbaním rozdeliť na časti, rozsekať: r. starý nábytok, r. strom

rúbačka -y -čiek ž. hovor.

1. rúbanie (význ. 1)

2. expr. bitka, ruvačka

rúbaň -e ž. rúbanisko;

rúbaňový príd.

rúbať -e -u nedok.

1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať: r. stromy, les

2. pomocou sekery deliť, kálať: r. drevo

3. expr. biť, zabíjať (sečnou zbraňou): r. (do) nepriateľa, r-li sa plní nenávisti

4. ban. uvoľňovať z ložiska, kopať, dobývať: r. uhlie

● → vysoko r.;
dať si na chrbte → drevo r.

rýchlopaľba -y -lieb ž. šport. streľba na siluety v krátkych intervaloch

šaľba -y -lieb ž. kniž.

1. chvíľkové omámenie mysle, ošiaľ

2. klamstvo (význ. 1, 2), nepravda, podvod, lož

samoliečba -y ž. liečenie bez lek. pomoci;

služba -y -žieb ž.

1. vykonávanie práce za plat, zamestnanie: zodpovedná s., s. strážnika, vstúpiť do s-y

2. iba mn. služby organizované práce pre obyvateľstvo: komunálne s-y, dobudovať sieť s-ieb

3. prechodné vykonávanie urč. povinností: základná vojenská s., odbaviť si ročnú s-u

4. činnosť inštitúcie zacielená na vymedzené spoloč. potreby; orgán, kt. ju vykonáva: lekárska, poradenská, informačná s.;
spravodajská, tajná s.

5. práca, skutok v prospech niekoho, niečoho, poskytnutie pomoci ap.: vzájomná, neoceniteľná s.;
s. vede, vlasti;
ponúkať svoju s-u;
s-y Božie (ev.) náb. obrady, bohoslužby

6. pravidelné vykonávanie povolania al. inej činnosti; osoba, kt. povolanie, činnosť vykonáva: denná, nočná s.;
kňazská s.;
privolať, zobudiť s-u

7. práca sluhu al. slúžky: ísť do s-y k statkárovi

8. obyč. mn. zamestnanie v štátnej al. ver. správe: diplomatické s-y, pracovať v školských s-ách

□ byť v s-e, mať s-u slúžiť

● vypovedať s-u prestať fungovať;

streľba -y -lieb ž. strieľanie: cvičná s., s. z pušky, s. do terča;
s. na bránu (vo futbale, v hokeji ap.)

súžba -y -žob ž. poet. súženie, sužoba: ľudské s-y

taxislužba -y ž. služba zabezpečujúca individuálnu prepravu osôb, príp. aj tovaru

ťažba -y -žieb ž.

1. dobývanie, ťaženie: ť. rudy, ropy, dreva

2. množstvo úžitkového nerastu vyťažené za urč. obdobie: denná, ročná ť.;

trúba -y trúb ž.

1. starý dychový hud. nástroj v podobe pravidelne sa rozširujúceho dutého valca;
hovor. názov niekt. plechových hud. nástrojov s hlbokým tónom (tuba, heligón ap.): pastierska t.;
trúbiť, hrať na t-e;

2. nár. rúra (na pečenie)

● hlásna t. (ochotný) šíriteľ prevzatých správ al. názorov

tržba -y -žieb ž. príjem z predaja, utŕžené peniaze: denná t., hrubá, čistá t., odvádzať t-u

□ robiť t-u tŕžiť;

túžba -y -žob ž. silné, dychtivé želanie podopreté citom: t. za domovom, chorobná t. za majetkom, t. po vzdelaní, splnila sa mu dávna t., horieť t-ou

údržba -y ž. starostlivosť o dobrý stav predmetov, techniky ap.: ú. strojov, inštalácie, budov

nedok. uhýnať si, uhýbať si

nedok. uhýnať, uhýnať sa, uhýbať, uhýbať sa -a

// uhnúť si expr. vypiť si: rád si u-e;

vodoliečba -y ž. liečenie (termálnou) vodou;

voľba -y -lieb ž.

1. rozhodovanie pre jednu z možností: v. povolania, (ne)mať možnosť v-y

2. často pomn. voľby oficiálny spôsob výberu osôb do funkcie (hlasovaním): v. predsedu, nového výboru;
prezidentské v-y, zvíťaziť vo v-ách;

vŕba -y vŕb ž. ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach, bot. Salix: bútľavá v.;
smutná v., bot. vŕba babylonská Salix babylonica

● (dieťa vyrastá) ako v. pri potoku bez rodičovskej výchovy;

nedok. vyhýbať, vyhýbať sa, k 1 i vyhýnať -a

// vyhnúť sa nahnúť sa (von): v. sa z obloka;

nedok. vyrábať -a

vyrúbať -e -u dok.

1. rúbaním odstrániť, vyťať: v. stromy, kríky

2. takto zbaviť porastu, vyťať: v. veľkú plochu

3. takto utvoriť, vyťať: v. priesek

4. ban. uvoľniť z ložiska, vykopať: v-né uhlie;

výslužba -y ž. dôchodok (význ. 3), penzia: odísť do v-y;
generál, profesor vo v-e

výučba -y ž. vyučovanie (význ. 1): spájať v-u s výchovou

zahĺbať sa -a dok. zamyslieť sa, zadumať sa: z. sa nad problémom;
sedel mĺkvy, z-ný;

nedok. zahýnať sa, zahýbať sa

nedok. zahýnať, zahýbať -a

// zahnúť sa zmeniť (priamy) smer: chodník sa z-l doľava;

nedok. zarábať -a

zarúbať -e -u dok.

1. zaťať (význ. 1): z. sekerou do pňa

2. zatarasiť zoťatými stromami: z-ná cesta;

nedok. zohýbať sa, zohýnať sa

nedok. zohýbať, zohýnať -a

// zohnúť sa: drôt sa z-l;
z. sa k zemi, po kameň;
povala je nízka, treba sa z. prikrčiť;

zrúbať -e -u dok.

1. (sekerou) vyrúbať (význ. 1), zoťať, sťať: z. strom;
z-ný smrek

2. odťať: z. konár

3. kniž. (sečnou zbraňou) zabiť (význ. 1), dorúbať: z. nepriateľa

4. expr. zbiť (význ. 3), zmlátiť: z. chlapca

// zrúbať sa hovor. expr. opiť sa: z. sa za bieleho dňa

zuboliečba -y ž. liečenie zubov;

zvukomaľba -y -lieb ž. napodobnenie (prír.) zvuku obyč. na dosiahnutie est. účinku v literatúre, hudbe, onomatopoja;