Význam slova "b" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

brutálne prísl.: b. prepadnúť niekoho;

brutálnosť -i ž.

brutálny príd. uskutočnený s krutosťou; surový, hrubý: b-a vražda, b-a sila, b. postup;

brutto

I. neskl. príd. hrubý, celkový, op. netto: b. príjem;
b. váha s obalom

II. prísl.: vážiť tovar b. s obalom, op. netto

brva -y bŕv obyč. mn. ž.

1. kniž. obrva (význ. 1, 2)

2. odb. jemné chĺpky na tele nižších organizmov, na niekt. slizniciach: ochranné b-y

● ani b-ou nepohnúť zachovať úplný pokoj

brvno -a -vien/-ván s.

1. väčší hrubý kus dreva: nakladať b-á na voz;
b-á mosta

2. šport. priečna časť brány: lopta sa trela o b.

● nevidieť b. vo svojom oku nevšímať si vlastné nedostatky

bryndza -e ž. mäkký výrobok z ovčieho syra: májová, liptovská b.

● expr. → ťahať niekoho z b-e;

bryndziar -a m. kto sa zaoberá bryndziarstvom;

bryndziareň -rne ž. podnik na výr. bryndze

bryndziarsky príd.

bryndziarstvo -a s. výr. bryndze, bryndziarsky priemysel;

bryndzový príd.: b-é halušky

brýzgať -a nedok. expr. nadávať, špiniť: b. na rodinu, b. niekomu do somárov;

dok. bryzgnúť -e -ú -gol

brzda -y bŕzd ž.

1. mechanizmus na spomalenie al. zastavenie pohybu vozidla al. stroja, hamovka: ručná, nožná, záchranná b.;
šliapnuť na b-u

2. prekážka: byť b-ou rozvoja, pokroku;

brzdiť -zď/-i! nedok.

1. uvádzaním brzdy do činnosti spomaľovať rýchlosť pohybu, hamovať: vodič b-í;
vlak b-í;
b. hranami lyží

2. brániť v činnosti, hamovať, hatiť, prekážať: b. rozvoj, pokrok

brzdný príd.: odb. b-á dráha vzdialenosť kt. prejde vozidlo od zabrzdenia po zastavenie

brzdový príd.: b-á kvapalina;
b-á páka;

brzlík -a m. hovor. týmus

bú cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva hovädzí dobytok

● expr. nepovedal ani bú nič

bubák -a mn. N a A -y m. strašiak, strašidlo: strašiť deti b-om

bubeník -a mn. -ci m.

1. hráč na bubne (v hud. súbore)

2. v min. obecný zamestnanec, kt. bubnovaním zverejňoval úr. oznamy

bubienok -nka m.

1. zdrob. k 1

2. blana v uchu medzi zvukovodom a stred. uchom: ušný b.

3. tech. valčeková súčiastka niekt. prístrojov

bublanina -y ž. kuch. trený múčnik so zapečeným ovocím: čerešňová b.

bublať -e -ú -úc/-ajúc nedok. vydávať zvuk ako vriaca al. tečúca voda, klokotať, blbotať: voda v hrnci b-e, prameň b-e;
veselé b-nie potôčika

bublina -y -lín ž. vzduchová, plynová guľôčka obklopená tekutinou al. stuhnutou látkou: mydlové, plynové b-y, vo vode sa robia b-y;
vzduchové b-y v skle;

● spľasnúť ako b., b. spľasla niečo zveličené sa ukázalo bezvýznamným;

bublinka -y -niek ž. zdrob.

bubník -a, bubníček -čka m. zdrob.;

bubnovať nedok.

1. udierať na bubon: b. na poplach

2. udieraním na niečo spôsobovať duté zvuky: b. prstami na stôl, po obloku;
dážď b-je na streche;
neos. v hlave, v žilách mu b-je prudko búši krv

bubnový príd.: b-á práčka;

bubon -bna L -e m.

1. valec obopnutý na obidvoch koncoch blanou použ. ako bicí nástroj: biť, udierať na b.;
hrať na b-e

2. prístroj al. súčasť stroja podobná bubnu: b. automatickej práčky;
rotačný b.

● ísť, chodiť s b-om na zajace predčasne prezrádzať niečo;

bububu, bu-bu-bu cit. vyj. strašenie (detí)

● expr. robiť na niekoho b. zastrašovať ho

bučať -í -ia nedok. (o hovädzom dobytku) vydávať zvuk bú: kravy b-ia

buch cit.

1. napodobňuje temný zvuk pri údere, páde, výstrele, výbuchu ap.: b., b. na dvere

2. naznač. buchnutie: Jano b. suseda do pleca

búchačka -y -čiek ž. hovor. expr. strelná zbraň (puška, pištoľ)

buchar -a L -e mn. -y m. tech. veľké strojové kladivo na tvarovanie kovov

búchať -a nedok.

1. spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. dverami, bagančami, kladivom;
nebúchajte!

2. vydávať zvuk pri náraze tvrdých predmetov ap., robiť buchot: dvere b-jú;
vozne b-jú (pri posúvaní);
zátky b-jú (pri otváraní fliaš)

3. udierať, tĺcť, búšiť: b. na dvere, b. päsťou do stola, srdce mu prudko búcha

4. biť, tĺcť: b. niekoho po chrbte, do chrbta

● expr. b. do sveta tárať;

buchkať nedok. expr. slabo udierať: chlapec b-l kladivkom

buchnát -a m. expr. úder päsťou do chrbta: dostať b., dať niekomu b.

buchnátovať nedok. expr. dávať buchnáty: chlapci sa b-li

dok. buchnúť -e -ú -chol

// buchnúť sa

1. udrieť sa: b. sa do kolena

2. hovor. expr. zamilovať sa, zaľúbiť sa: je do nej b-tý

buchot -u m. búchanie, buchotanie, hrmot: b. kladív;
dvere sa zatvorili s b-om

□ robiť b. buchotať

buchotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. robiť buchot, búchať: b. na chodbe topánkami;
srdce mu b-lo

buchta -y -chiet/-chát ž.

1. plnený koláč z kysnutého cesta: tvarohové, makové, pečené, parené b-y

2. expr. malá tučná žena; pohodlný, pasívny človek: vzal si takú b-u

3. hovor. expr. buchnát: dostať b-u do chrbta;

buchtička -y -čiek ž. zdrob. k 1: → dukátové b-y

bučina -y -čín ž. hromad. bukový porast; bukové haluze s lístím

bucko -a mn. -ovia m. hypok. bucľaté dieťa; drobný tučný človek

bucľatý príd. expr. majúci plné, okrúhle líca, formy: b-é dievčatko, b-á tvár;
b-é rúčky

búčok, bučok -čka, búčik -a m. zdrob.

● expr. spoza bučka, poza bučky od chrbta, zákerne

buď spoj. priraď. v dvojčl. spoj. b. – alebo, b. – b., ktoré vyj. vylučovací vzťah: b. zvíťazíme, alebo zahynieme;
b. brat, b. sestra

búda -y búd ž.

1. jednoduchý nízky (drevený) domček: strážna b., cigánska b., b. pre drevorubačov

2. drevený úkryt pre psa ap.: psia b.

3. pejor. (stará) budova: stará b.;

budhista -u m. stúpenec budhizmu;

budhistický príd.

budhizmus -mu m. Budhovo náb. učenie;

budíček -čka m.

1. zdrob. k budík

2. budík

3. zvukový signál na vstávanie: b. je o šiestej, zaznel b.

budík -a m. prenosné hodiny s nastaviteľným zvukovým signálom, budíček: nastaviť, natiahnuť b.;
b. cengá, zvoní;

budiť nedok.

1. vyrušovať zo spánku, prebúdzať, zobúdzať: b. deti do školy

2. vyvolávať, vzbudzovať: b. dojem, pozornosť, odpor, súcit, podozrenie;
fyz. b. elektrinu

// budiť sa prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa skoro ráno

buditeľ -a mn. -ia m. predstaviteľ národného obrodenia: slovenskí b-ia;

buditeľka -y -liek ž.;

buditeľský príd.: b-á činnosť

búdka -y -dok ž. zdrob. k 1, 2: telefónna b., vtačia b.;
šepkárska b. (v divadle)

budova -y -dov ž. väčšia stavba: staničná, továrenská b., b. pošty;

budovať nedok.

1. stavať vo väčšom rozsahu: b. nové štvrte, továrne, autostrády

2. utvárať (význ. 2), tvoriť: b. novú spoločnosť;
b. armádu, školstvo;

budovateľ -a mn. -ia m.

1. kto buduje, staviteľ: b-ia Trate mládeže

2. tvorca: b-ia vysokých škôl na Slovensku;

budovateľka -y -liek ž.;

budovateľský príd.: b-é úsilie, b. program

budovisko -a -vísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

budúca ž. budúca manželka: moja b.

budúci

I. príd. kt. príde, bude, nastávajúci, op. minulý: b. rok, b-e pokolenie;
b-i absolventi;
gram. b. čas vyjadrujúci dej, kt. sa uskutoční po čase prehovoru; futúrum

II. budúci m. hovor. budúci manžel;

budúcnosť -i ž. budúce časy: blízka, ďaleká, krajšia b.;
b. národa;
výhľady do b-i

● niekto, niečo má b. predpoklady dobre sa uplatniť;
to je → hudba b-i

budúcoročný príd. týkajúci sa budúceho roka: b-é voľby

budzogáň, buzogáň -a m. ťažký kyjak (v rozprávkach)

bufet -u m. obch. miestnosť, kde sa podáva rýchle občerstvenie: staničný b., mliečny b.;

bufetový príd.: b. spôsob predaja

bugina -y -gín ž.

1. hovor. skladací detský kočík

2. šport. slang. špeciálne autokrosové pretekárske auto

bujak -a mn. N a A -y m. býk: plemenný b.

bujaro prísl.;

bujarosť -i ž.

bujarý príd. bujný (význ. 2): b-á mládež, b. kôň;
b. smiech, tanec;

bujdošiť nedok. hovor. expr. samopašne sa správať, vyčíňať

bujne prísl.;

bujnieť -ie -ejú nedok.

1. bujne rásť: burina b-ie;
b-enie väziva

2. vzmáhať sa, šíriť sa: byrokracia b-ie;
nešváry b-jú

bujnosť -i ž.

bujný príd.

1. kt. rýchle, zdravo, husto rastie, vyrastený: b-á tráva, zeleň, b-é vlasy

2. plný životnej sily, nespútaný, neviazaný, bujarý: b. kôň, b-á mládež;
mať b-ú fantáziu;
b. smiech, b-á veselosť;

bujón -u m. (franc.) čistý hovädzí vývar: b. s rezancami

buk -a m.

1. listnatý strom s hladkou striebrosivou kôrou rodiaci bukvice, bot. Fagus

2. bukové drevo; výrobok z neho: lavica z b-a

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: podlahový b.

● zdravý, mocný ako b.;
chlap ako b. statný, zdravý;
expr. robiť niečo od b-a do b-a bez plánu; neporiadne;

bukas -u m. lisovaná doska z odpadového dreva

buket -u m. vôňa vína

buklé, pôv. pís. bouclé neskl. (franc.)

I. m. koberec z hrubej priadze

II. príd.: b. koberec

bukový príd.: b-é drevo, b-á hora;

bukréta -y -rét ž. zastaráv. kytica

buksa -y búks ž. hovor. zastaráv.

1. peňaženka

2. pokladnička, schránka

bukvica -e -víc ž. plod buka

bula -y búl ž. dôležitá listina panovníka al. predstaviteľa cirkvi vybavená pečaťou: zlatá b. so zlatou pečaťou;
pápežská b.

buldodží príd.

buldog -a mn. N a A -y m. plemeno silných psov s veľkou hranatou hlavou;

buldozér -a/-u L -i mn. -y m. stav. stroj na rýpanie a premiestňovanie zeminy

buldozerista -u m. kto pracuje s buldozérom

bulharčina -y ž. bulharský jazyk

bulharský príd. k Bulhar, Bulharsko: b. jazyk;

bulharsky prísl.: hovoriť (po) b.

bulímia -ie ž. chorobne veľká chuť do jedenia s následkami vracania

bulletin [bültén] -u m. (franc.)

1. vestník

2. informačná tlačovina, program (význ. 2)

buľva -y -liev ž. zdužnatená časť koreňa niekt. rastlín (napr. repy, kalerábu)

bulvár -a/-u L -i mn. -e m. (franc.) široká ulica vo veľkom meste (so stromoradím uprostred): parížske, moskovské b-e;

bulvárny príd.: pren. pejor. b-a tlač prinášajúca senzácie

buly neskl. s. (angl.) šport. vhadzovanie vyhrať b.

bum, bums cit.

1. napodobňuje temný zvuk pri údere na bubon, pri výstrele, náraze, páde ap.: bubon zabubnoval: bum, bum

2. naznač. narazenie, pád ap.: cap bums do dievčaťa

bumbaj -a m. pejor. nadávka (nedvižnému, tučnému človeku)

bumerang -u m. pôv. zbraň austrálskych domorodcov zo zahnutého dreva, kt. sa po hodení pri nezasiahnutí cieľa oblúkom vracia

● obrátiť sa, vrátiť sa, zasiahnuť ako b. postihnúť pôvodcu;

bumerangový príd.: publ. b. efekt spätný účinok

bunda -y búnd ž.

1. krátky šport. kabát, vetrovka: lyžiarska, kožená b.

2. zastaráv. kožuch: zababušiť sa do b-y

3. expr. hustá srsť (psa), vlna (ovce) ap.;

bundáš -a m. hovor. pes s hustou dlhou srsťou

bundička -y -čiek ž. zdrob.

bungalov -a m. domček ľahkej konštrukcie určený na rekreáciu: prímorské b-y;

bungalovový príd.

buničina -y ž. surovina získavaná najmä z dreva a použ. na výr. papiera, látok ap., celulóza (význ. 2)

buničitý príd. obsahujúci buničinu: b-á vata, vlna

bunka -y -niek ž.

1. zákl. stav. jednotka organizmov: rastlinné, zárodočné b-y, delenie buniek

2. malá stav. jednotka: ubytovacie b-y;
b-y včelieho plástu

3. zákl. organizačná jednotka: odbojová b.

● (ne)mať b-y na niečo schopnosti, nadanie;

bunker -a/-kra L -i mn. -ery/-kre m. chránený pevný kryt (v boji)