Význam slova "živí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

živica -e -víc ž.

1. na vzduchu tuhnúca rastlinná šťava vytekajúca z (poranenej) kôry stromov: borovicová, jedľová ž.

2. synteticky pripravená makromolekulová látka: polyesterová, syntetická ž.;

živičnatý príd. obsahujúci živicu: ž-é drevo;
ž-é látky kt. majú vlastnosti živice

živicový, živičný príd.: ž-á vôňa;
ž-á masť

živina -y -vín obyč. mn. ž. látky, kt. organizmus potrebuje na výživu a vývin (napr. bielkoviny, tuky, cukry): potrava, pôda bohatá na ž-y;

živinový príd.

živio cit. (srb. i chorv.) vyj. želanie dlhého života a zdravia (obyč. pri prípitku), nech žije

živiť nedok.

1. dávať potravu, kŕmiť, chovať: ž. dieťa, ž. mláďa mliekom;
dobre ž-ený človek

2. starať sa o živobytie, vyživovať: ž. rodinu, matku

3. udržiavať (význ. 2), posilňovať: ž. nádej, túžbu

● lepšie ho je → šatiť ako ž.

// živiť sa

1. prijímať ako potravu: ž. sa mäsom, mliekom;
húsenice sa ž-ia listami

2. zaopatrovať si prostriedky na živobytie: ž. sa prácou svojich rúk, ž-l sa z dedičstva

3. čerpať podnety, udržiavať sa: naša literatúra sa ž-í tradíciou, ž. sa nádejou

živiteľ -a mn. -ia m. kto poskytuje živobytie: ž. rodiny;

živiteľka -y -liek ž.;

živiteľský príd.

bezočivý príd. urážlivo smelý, dotieravý: b. chlap;
b-é muchy;
b-é správanie;
b-á lož;

bzučivý príd. vydávajúci bzukot, bzučiaci: b-é včely

červotočivý, črvotočivý príd. prevŕtaný črvotočou: č-é rámy, skrine;

chrčivý príd. chrčiaci, chrapľavý, chripľavý: ch. zvuk, ch-é dýchanie;

dôverčivý príd. kt. ľahko dôveruje; svedčiaci o tejto vlastnosti: d. človek;
d. postoj;

drnčivý príd. drnčiaci: d. zvuk

hrčivý príd. hrčiaci, hrmotajúci: h. zvuk

jakživ prísl. hovor. (so záporom) nikdy (v min.): j. ho nevidel

klíčivý príd. schopný vyklíčiť: k-é semená, osivo;

krčivý príd. kt. sa ľahko krčí: k-á látka;

krúživý príd. sprevádzaný krúžením: k. let;

liečivý príd. kt. napomáha liečenie; hojivý: l-á masť, l-é rastliny, pramene, l. účinok;

lživý príd. kniž. klamný, nepravý, nepravdivý: l-é slová, l-á propaganda;

mučivý príd. spôsobujúci teles. al. duš. muky, trýznivý: m. hlad, m. sen, žiaľ, m-á neistota;

náruživý príd.

1. silno zaujatý za niečo, (pri)veľmi oddaný niečomu, vášnivý; svedčiaci o tom: n. poľovník, čitateľ;
n-á debata

2. prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch, vášnivý; svedčiaci o tom: n. muž;
n. bozk, pohľad;

nástojčivý príd. naliehavý (význ. 1, 2): n-á prosba;
n. problém, n-é potreby;

nedôverčivý príd. (často) prejavujúci nedôveru, podozrievavý; svedčiaci o tom: n. človek, byť k niekomu n.;
n. pohľad;

neduživý príd. trpiaci neduhom, chudorľavý, dengľavý: n-é deti, rastliny;

nekrčivý príd. kt. sa nekrčí; spôsobujúci nekrčivosť: n-á látka;
n-á úprava (látok);

nevraživý príd. nepriateľský, nenávistný; svedčiaci o tom: n-í ľudia;
n. pohľad;

neživý príd. kt. je bez života, nežijúci: n-á hmota;
n-á príroda anorganická;
n-é telo mŕtve;

ničivý príd. kt. ničí, zhubný, skazonosný: n-é zemetrasenie;

odpočiváreň -rne ž. miestnosť na odpočinok

páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;

pálčivý príd.

1. páliaci, horúci: p-é slnko

2. (o bolesti) prenikavý, silný

3. naliehavý: p. problém;

pečivár -a m. kto vyrába (trvanlivé) pečivo

pečiváreň -rne ž. výrobňa pečiva

plešivý príd. majúci vypadané vlasy, lysý: p. človek, p-á hlava;

poverčivý príd. kt. verí v povery: p. človek;

prašivý príd.

1. postihnutý prašinou: p. pes, kôň

2. pejor. zlý, naničhodný (v nadávkach): potvora p-á, lump p.;

presvedčivý príd. kt. presviedča, presvedčujúci, zjavný, zrejmý: p. dôkaz, argument;
p-é víťazstvo;

prieberčivý príd. kto dlho al. rád vyberá: p-á dievka

protirečivý príd.

1. navzájom si odporujúci, protirečiaci si: p-é správy

2. odb. obsahujúci protirečenie: p-é tendencie vývinu;
p-á jednota;

pustošivý príd. pustošiaci, ničivý, zhubný: p-á vojna, povodeň;

rojčivý príd. oddávajúci sa rojčeniu; svedčiaci o rojčení, snivý: r-á deva, r-é myšlienky;
r. pohľad;

rušivý príd. rušiaci (význ. 2, 3): r. vplyv;
r-é zvuky

slušivý príd. slušiaci (obyč. o oblečení): s-á uniforma, s. kostým;

snaživý príd. usilovný, príčinlivý: s. pracovník, s-á žiačka;

syčivý príd. podobný syčaniu, sipivý: s. zvuk;

ťaživý príd. ťažiaci, tiesnivý: ť-á atmosféra, ť-é dojmy;

uhrančivý príd. kt. má schopnosť uhranúť: u-é oči;

ústupčivý príd. kt. má sklon ustúpiť: ú. človek;
ú-á povaha;

vrtošivý príd. podliehajúci vrtochom, vrtkavý, rozmarný, nestály: v-á povaha;

všivácky príd.: všivák v. nadávka

všivák -a mn. -ci m. pejor. žobrák (význ. 2), chudák (význ. 2), bedár: biedni v-ci;
v nadávkach: počkaj, ty v.! naničhodník;

záderčivý príd. zádrapčivý: z. človek;
z-á poznámka;

zádrapčivý príd. kt. sa rád zadrapuje (význ. 2); svedčiaci o tom, záderčivý: z. človek;
z-á poznámka;

zádumčivý príd.

1. uzavretý do seba s vážnymi, smutnými myšlienkami, trudnomyseľný; svedčiaci o tom: z. človek;
z-á povaha uzavretá;
z-á nálada, z. výraz (tváre)

2. clivý, smutný: z-á pieseň;

záhaľčivý príd. rád sa oddávajúci záhaľke, lenivý: z. človek;
z. život naplnený záhaľkou;

zhovorčivý príd. kt. sa rád zhovára: z-á suseda;

živáň -a m.

1. hovor. expr. živé (význ. 3) dieťa

2. zastaráv. zbojník (význ. 1, 2);

živánka -y -nok ž. hovor. živánska pečienka

živánsky

I. príd.: ž-a pečienka kúsky mäsa so slaninou a cibuľou pečené na ražni al. v pahrebe, zbojnícka pečienka

II. živánska ž. živánska pečienka

živé s. hovor. pri poranení krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: zaťať, zarezať do živého i fraz. dotknúť sa podstatnej, citlivej veci

živôtik -a m.

1. zdrob. expr. k život

2. súčasť žen. oblečenia kryjúca hrudník; takáto časť ako súčiastka kroja: vypasovaný ž., ž. šiat;
vyšívaný ž.

živý

I. príd.

1. kt. prejavuje znaky života, žijúci, op. mŕtvy: ž. človek, tvor, organizmus;
ž-á príroda rastliny a živočíchy;
ž. plot urobený z hustých kríkov, stromov;
ž-á váha, hmotnosť neusmrtených zvierat;
ž. terč človek al. zviera slúžiace ako terč;
ž-á → reťaz;
biol. ž-á hmota protoplazma;

2. stále pôsobiaci, trvajúci; aktuálny: ž. odkaz, ž-á problematika, otázka;
mať niečo v ž-ej pamäti;
lingv.: ž. jazyk kt. sa stále používa a vyvíja, op. mŕtvy;
ž. slovotvorný typ produktívny

3. temperamentný, pohyblivý; bystrý: ž-é dieťa, ž-á gestikulácia;
ž. pohyb, tanec;
mať ž-é oči

4. rušný, frekventovaný: ž-á ulica, križovatka

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou, intenzívny, silný; čulý: ž. rozhovor, ž-á zábava;
ž. ohlas, kontakt;
mať o niečo ž. záujem

6. (o farbách) jasný (význ. 6), ostrý, pestrý: látka so ž-mi farbami;

7. (o veciach) ktorému pripisujeme isté znaky života (obyč. pohyb): ž. kútik miesto na pracovisku ap., kde sa pestujú rastliny al. chovajú živočíchy;
elektrotech. ž-é súčiastky stroja kt. sú pod elektr. prúdom;
typ. ž-é záhlavie nadpis v hlave stránky so stručným údajom o jej obsahu;
ž-é vysielanie vysielané priamo, nie zo záznamu;
hovor. ž-é striebro ortuť i fraz. veľmi pohyblivý človek, obyč. dieťa

8. názorný, pútavý, dynamický: ž. štýl, sloh, ž-é rozprávanie;
ž-é vyučovanie, ž. príklad;
ž. styk priamy, osobný al. písomný;
ž-é slovo hovorené

9. skutočný (význ. 1), reálny, verný: ž-á predstava, mať ž. sen;
mať ž. dôkaz o niečom;
ž-á prítomnosť

● živá kronika pamätník mnohých udalostí;
nebyť už medzi ž-mi nežiť;
expr.: pre ž-ého boha! zvolanie;
ani za ž. svet, ani za ž-ého boha v nijakom prípade;
neprejde tadiaľ ani ž-á noha nikto;
nebolo, niet tam ani ž-ej duše nikoho;
ž-á duša sa o tom nedozvie nikto;
expr. ž-á mŕtvola nezdravo vyzerajúci človek;
byť ako ž-é striebro čulý, neposedný;
kniž. nielen samým chlebom je človek ž.;

zurčivý príd. kt. zurčí: z. potok;