Význam slova "žňe" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žnec ženca m. žatevný robotník;

znechať sa dok. spoľahnúť sa: rád sa z-á na iných;

nedok. znechávať sa -a

nedok. znechucovať

// znechutiť sa sprotiviť sa (význ. 1): z-l sa mu taký spôsob života;

nedok. znechucovať sa

znechutene prísl.: z. sa odvrátiť;

znechutenosť -i ž.

znechutený príd. pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom: odišiel z. (neúspechom);
z. výraz tváre;

znechutiť dok. zbaviť chuti, vôle do niečoho: neúspech ho z-l;

znečistiť -sť/-i! dok. urobiť nečistým; zašpiniť, ušpiniť: z. ovzdušie, z-ené šatstvo;

nedok. znečisťovať

// znečistiť sa stať sa nečistým; zašpiniť sa, ušpiniť sa: rieky sa z-ia odpadom;
z. sa mastnotou;

nedok. znečisťovať sa

znečisťovateľ -a mn. -ia m. kto niečo znečisťuje: z. ovzdušia, prírody, životného prostredia;

znečisťovateľka -y -liek ž.

znecitlivieť -ie -ejú dok. stratiť citlivosť: poranené miesto z-elo

znecitliviť dok. zbaviť citlivosti, umŕtviť: z. ďasno injekciou;
lokálne, úplné z-enie organizmu (pred operáciou)

znedeľnievať sa -a nedok. neos. blížiť sa, schyľovať sa k nedeli

znefunkčniť dok. urobiť nefunkčným, spôsobiť nefunkčnosť: z. odbory, výkonnú moc, z-ená vláda;

nedok. znefunkčňovať

nedok. znehodnocovať

// znehodnotiť sa stať sa menej hodnotným: potraviny sa státím z-ia;

nedok. znehodnocovať sa

znehodnotiť dok. urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty: z. tovar dlhým skladovaním, z-ená bankovka;

znehybnieť -ie -ejú dok. stať sa nehybným; zmeravieť: z. od ľaku, kĺb po úraze z-el

znehybniť dok. urobiť nehybným: z. zlomeninu fixovať;

nedok. znehybňovať

zneistieť -ie -ejú dok. stať sa neistým: po neúspechu z-l, pocit z-ia

zneistiť dok. spôsobiť neistotu: z. svojich partnerov, poistencov

znejasniť dok. urobiť nejasným, znezreteľniť: z. obraz;
z. svoje zámery;

nedok. znejasňovať

znekvalitniť dok. spôsobiť, aby niečo bolo menej kvalitné, nekvalitné: z. výrobu;

nedok. znekvalitňovať

// znekvalitniť sa stať sa menej kvalitným, nekvalitným;

nedok. znekvalitňovať sa

znelka -y -liek ž.

1. lit. sonet: Kollárove z-y

2. zvučka: rozhlasová, staničná z.;

znelkový príd.: z-á forma

znelo prísl.: z. vyslovovať;

znelosť -i ž.

zneľúbiť sa -i dok. znepáčiť sa, znevidieť sa: odišiel, čosi sa mu z-lo

znelý príd. jasne znejúci, zvučný: fon. z-é spoluhlásky tvorené za účasti hlasiviek, op. neznelé;

znemožniť dok.

1. urobiť nemožným, prekaziť: z. protivníkovi plány, z. si ďalší postup

2. expr. urobiť spoločensky nemožným: z-lo ho to v očiach iných;

nedok. znemožňovať

// znemožniť sa expr. stať sa spoločensky nemožným: z-l sa pred všetkými;

nedok. znemožňovať sa

znemravnieť -ie -ejú dok. stať sa nemravným: mladý človek ľahko z.

znemravniť dok. urobiť nemravným, mravne pokaziť: z. mladých ľudí;

nedok. znemravňovať

znenávidieť -í -ia dok. pocítiť nenávisť k niekomu, niečomu, začať nenávidieť: z. soka, z. svoje okolie

znenazdania prísl. neočakávane, nenazdajky, znezrady: z. sa objavil

znenie -ia s. slovné vyjadrenie, formulácia: z. zákona, doslovné z. textu;
pôvodné z. článku verzia

znepáčiť sa -i dok. prestať sa páčiť, zneľúbiť sa, znevidieť sa: z-la sa mu neúprimnosť kolegov

znepokojene prísl.

znepokojenie -ia s. nepokoj (význ. 1), obava: pocítiť z., vlna z-ia

znepokojený príd. ovládnutý nepokojom, obavou; svedčiaci o tom: z-í rodičia;
z. pohľad;

znepokojiť -í -a dok. urobiť nepokojným, vyvolať obavu: správa ich z-la;

znepokojivo prísl.

znepokojivý príd. znepokojujúci: z. vývin udalostí;

nedok. znepokojovať

// znepokojiť sa stať sa nepokojným, pocítiť obavu: z. sa nad osudom blízkych;

nedok. znepokojovať sa: nez-uj(te) sa!

znepokojujúci príd. vyvolávajúci nepokoj, znepokojivý: z-e správy;

znepokojujúco prísl.

znepriateliť -ľ! dok. uviesť do nepriateľstva: z. susedov;
z-ené stránky;

nedok. znepriateľovať

// znepriateliť sa dostať sa do nepriateľstva, pohnevať sa: s každým sa znepriatelí;

nedok. znepriateľovať sa

// znepriateliť si urobiť nepriateľom, pohnevať si: z. si spolupracovníkov;

nedok. znepriateľovať si

znepríjemniť dok. urobiť nepríjemným, strpčiť: komáre im z-li pobyt (pri vode);

nedok. znepríjemňovať

znerovnoprávniť dok. urobiť nerovnoprávnym: z. uchádzačov o prácu;

nedok. znerovnoprávňovať

znervóznieť -ie -ejú dok. stať sa nervóznym, znervózniť sa: po dlhom čakaní z-el

znervózniť -i dok. urobiť nervóznym: napätie ho z-lo;

nedok. znervózňovať

// znervózniť sa znervóznieť: skúšaný sa z-l;

nedok. znervózňovať sa

znesiteľne prísl.;

znesiteľnosť -i ž.

znesiteľný príd. kt. sa dá zniesť, znášať: z-é podmienky;

zneškodniť dok. urobiť neškodným: z. zločinca, z. mínu, z. súpera, z. strelu (na bránku);

nedok. zneškodňovať

nedok. znesväcovať

znesvätiť dok. neúctivým počínaním porušiť posvätnosť niečoho, znevážiť: z. hroby hrdinov, z. slávnostnú chvíľu;

znetvorene prísl.;

znetvorenina -y -nín ž. znetvorený, neprirodzený tvar; znetvorená podoba niečoho: to nie je človek, to je z.;
z. románu

znetvorenosť -i ž.

znetvorený príd. zbavený normálnej, prirodzenej podoby, zdeformovaný: z-é údy;

znetvoriť dok. zbaviť normálnej, prirodzenej podoby, zdeformovať: popálenina ho z-la, rituálne z-enie kože;

nedok. znetvorovať

// znetvoriť sa: od zlosti sa mu z-la tvár;

nedok. znetvorovať sa

nedok. zneuctievať -a, zneucťovať

zneuctiť dok. poškodiť na cti, znevážiť, zhanobiť: z. dobré meno človeka;
z-ená žena;

zneužiť -je -jú dok. využiť na zlé, nečestné ciele: z. mladistvých na donášanie, z. (úradnú) moc, z. priateľstvo, dôveru;
práv. pohlavné z-tie (osoby pod 15 rokov);

zneužiteľný príd. kt. sa dá zneužiť: z-é rozhodnutie

nedok. zneužívať -a

zneuznať dok. zbaviť uznania, ne(d)oceniť: z. niečie zásluhy;
z-né dielo;

nedok. zneuznávať -a

znevážiť -i dok. zbaviť vážnosti, zneuctiť, zhanobiť: z. nevinného, z. meno, česť rodiny;
z. výsledky práce;

nedok. znevažovať

znevidieť sa -í -ia dok. znepáčiť sa, zneľúbiť sa: z-lo sa mu robiť

znevýhodniť dok. spôsobiť niekomu nevýhodu: z. drobných podnikateľov, finačne z. záujemcu, z-ený uchádzač;

nedok. znevýhodňovať

znezrady prísl. neočakávane, nenazdajky, znenazdania: z. zahúkala sova

znezreteľniť dok. urobiť nezreteľnejším, nezreteľným, znejasniť: z. tok peňazí;

nedok. znezreteľňovať

beli, beliže cit. spi, spinkaj (v uspávankách)

bože cit. vyj. údiv, obavu, starosť, bôľ, žalosť: b., aká krása! jaj b.;
ach b.

čečina, čačina -y ž. hromad. zelené konáre z ihličnatých stromov, chvojina: prikryť kvety č-ou, obložiť hrob č-ou;

čečinový, čačinový príd.: č. veniec

čeľaď -e ž.

1. v min. služobníctvo, robotníci vo väčšom súkromnom hospodárstve

2. kniž. mládež, chasa: študentská č.

3. odb. skupina príbuzných jedincov: bot., zool. skupina príbuzných rodov;
lingv. skupina slov s rovnakým základom

čeľadnica -e -níc ž. v min. slúžka na statku;

čeľadník -a mn. -ci m. živ.

1. v min. panský hosp. sluha, paholok

2. zastaráv. mládenec, chasník: súci, rúči č.;

čeľadník -a m. neživ. v min. miestnosť pre čeľaď (význ. 1)

čeľusť -e ž.

1. párová lebková kosť, v kt. sú zuby: horná č.;
dolná č. anat. sánka

2. obyč. mn. tech. súčasť stroja, nástroja na zovretie, pridržanie ap.: č-e klieští, brzdové č-e

3. obyč. mn. čeľustie;

čeľustie -ia s. otvor do pece, sporáka, kachieľ

čeľustný príd. k 1: č. kĺb, uhol

čeľusťový príd. k 2, 3: č-á brzda, č. drvič;

čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra

chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel

čiže

I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív

II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!

dajbože čast. vyj. túžbu, želanie: d., aby bolo pekne

dajsamibože cit. vyj. pohŕdanie, zľahčovanie, nevídali, no veru, dajsamisvete: d., taký hrdina!

dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)

e, é neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 5. miesta v poradí: blok E, vitamín E

2. hud. tón a nota: stupnica E dur, e mol

e-mail, email² [imejl] -u L -e m. inform. (angl.)

1. elektronická pošta, mail, mejl

2. správa poslaná elektronickou poštou, mail, mejl: poslať, dostať e.;

ešte

I. prísl., blíži sa k význ. čast.

1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma;
e. nekúria;
môžem vojsť? – e. nie

2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja;
prosím si e. kávy;
povedať e. raz opäť, znova

3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú;
e. o zdravie prídeš

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali;
e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili