Význam slova "ťaj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

taj -u m. tajomstvo: preniknúť do t-ov prírody, vesmíru;

ťaj, ťáj, ťajaj cit. vyj. nadšenie, nevôľu, údiv ap., ej, jaj, ajaj: ť., ale ma vyhrialo!

tajbrejk, pôv. pís. tiebreak -u m. (angl.) šport. v tenise skrátená hra pri nerozhodnom výsledku setu, keď sa každé podanie počíta ako hra, skrátená hra: vyhrať v t-u

tajfún -a m. orkán vo východoázijskej oblasti;

tajfúnový príd.

tajga -y tájg ž. hustý sibírsky les;

tajgový príd.

tajiť -í -a nedok.

1. (čo), v zápore i tajiť sa (s čím) skrývať pred pozornosťou iných, zatajovať: t. zločin, t. chorobu, net. sa s chorobou;
t. svoje zámery;
nemám (ti) čo t.;
ani sa s tým net-í;
načo t., darmo t. treba priznať;
všetko t. pred súdom

2. iba v spoj. tajiť dych zadržiavať, zastavovať

3. obsahovať, skrývať: tá vec t-í v sebe nebezpečenstvo

// tajiť sa:

1. (o dychu) byť zadržiavaný: dieťaťu sa t-l dych od prekvapenia

2. skrývať sa: t-í sa v ňom veľká sila

tajne prísl.: t. dúfať, t. pripravovaný plán

II. tajný m. hovor. príslušník tajnej polície

tajnička -y -čiek ž. heslo, poučenie ap., kt. sa zistí vylúštením krížovky

tajnosť -i ž.

1. stav niečoho skrývaného, zatajovaného, tajomstvo: zachovať, držať všetko v t-i

2. niečo skrývané, zatajované, tajomstvo: prezradiť t., nemať pred nikým nijaké t-i

3. niečo známe iba blízkym ľuďom: zasvätiť okolie do svojich t-í

tajnostkár -a m. človek, kt. rád udržiava veci v tajnosti;

tajnostkárka -y -rok ž.;

tajnostkársky príd. i prísl.;

tajnostkárstvo -a s.

1. vlastnosť tajnostkára

2. tajenie, zatajovanie

tajný

I. príd.

1. skrývaný pred pozornosťou iných, zatajovaný: t. úmysel, plán, t-á láska

2. známy iba zasväteným, kompetentným, op. verejný: t-á organizácia, t-á schôdzka, t-á polícia, t-á vysielačka, t-á zbraň;
t-é hlasovanie;
t-á cirkev št. mocou nepovolená činnosť príslušníkov kat. cirkvi na Slovensku v r. 1948 – 1989

● v najtajnejšom kúte, záhybe srdca v intímnej citovej sfére;

tajomne prísl.: t. pôsobiť;

tajomníčiť -i nedok. hovor. vykonávať funkciu tajomníka: t. na okresnom úrade

tajomníčka -y -čok ž.;

tajomnícky príd.: t-a funkcia;

tajomníctvo -a s. funkcia, úrad tajomníka

tajomník -a mn. -ci m.

1. úradník al. funkcionár vybavujúci najmä agendu: t. ministra, riaditeľa;
t. redakcie, vedecký t.;
→ tlačový t.

2. vysoká polit. al. štátna funkcia v niekt. organizáciách al. štátoch: generálny t. OSN;
t. okresného výboru, t. odborovej organizácie;
štátny t. člen vlády al. námestník ministra; v USA minister zahraničia;

tajomnosť -i ž.

tajomný príd. plný tajomstiev, tajuplný, záhadný; mystický: t-á sila, moc;
t-á postava;
t. úsmev;

tajomstvo -a -tiev s.

1. niečo neznáme, nepreskúmané: t. prírody, t. (vzniku) života

2. niečo skrývané pred verejnosťou, čo sa musí udržať v tajnosti: úradné, štátne, vojenské t., výrobné t., listové t.;
t. úspechu;
prezradiť, odhaliť t.

● verejné t. všeobecne známa vec

tajuplne prísl.;

tajuplnosť -i ž.

tajuplný príd. tajomný: t-é zvuky, slová, t-á atmosféra;

aj

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba aj a v dvojčl. spoj. nielen – ale aj: pohádali sa, (ba) aj zaucho padlo;
má to nielen kultúrny, ale aj politický význam

2. zlučovací vzťah s miernym dôrazom (spája členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu): otec aj syn;
aj zhora, aj zdola;
stromy dávajú málo tône, aj zem je horúca

B. podraď. v spájacích výrazoch čo aj, hoci aj, keď aj, aj keď, keby aj, aj keby vyj. prípustku al. krajnú podmienku: budem čakať hoci aj päť rokov;
aj keď prišiel, nikdy sa dlhšie nezdržal;
aj keby na kolenách prosil, ...

II. čast.

1. zdôrazňuje pripojený výraz: aj otec sa hneval;
roboty aj na tri dni;
kde by aj vzal toľko peňazí

2. aj tak potvrdzuje platnosť výpovede; beztak, veď: aj tak už nevidím;
→ akoby aj (nie);
už aj! vyj. naliehavý rozkaz; ihneď, okamžite: practe sa! už aj!

III. cit. vyj. rozhorčenie, počudovanie: aj, to som ešte nevidel

ajaj, ajáj cit. vyj. radosť; počudovanie, odmietanie: a., ale také niečo! a.! mávol odmietavo rukou

čaj -u m.

1. sušené mladé lístky a puky čajovníka: ruský, čínsky č.

2. nápoj z nich; odvar z kvetov, plodov, listov, byliek iných rastlín: č. s citrónom;
lipový, šípkový č.;
podávať č.;
č. o piatej popoludňajšia tanečná zábava;

čajčí príd.

čajík -a, čajíček -čka m. zdrob. expr.

dopoludňajší príd.: d-ie vyučovanie

koľaj -e ž.

1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i

2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek

● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;

kročaj -e ž. kniž.

1. krok: nesmelé k-e

2. stupaj, šľapaj: k-e v snehu

lišaj¹ -a m. nenákazlivá kožná choroba, ekzém

lišaj² -a mn. N a A -e m. nočný motýľ s dlhým cuciakom, zool. Sphinx

nedeľný, nedeľňajší príd.: n. obed, oddych;

obedňajší príd. hovor. poludňajší: o-ia prestávka, o. vlak

obličaj -a m. kniž. zastar. tvár: vráskavý o.;

obyčaj -e ž. ustálený spôsob, zvyk: domáca, národná o.;
podľa starej o-e

□ mať o., v o-i (hlasno hovoriť);

odpoludňajší príd.: o. spánok

poludňajší príd.: p. oddych, p-ia prestávka

pondelkový, pondelňajší príd.

poobedňajší príd. popoludňajší: p. odpočinok

popoludňajší príd.: p. spánok, p-ia zmena

povznášajúci príd. kt. povznáša (význ. 2): p. pocit, p-a chvíľa;

povznášajúco prísl.

predobedňajší, predobedný príd. predpoludňajší, dopoludňajší: p-ie hodiny

predpoludňajší príd. kt. je predpoludním, dopoludňajší: p-ie vyučovanie

proťajšok, proťajší, správ. náprotivok, náprotivný

raňajší príd.: r. autobus;

sobotný, sobotňajší príd.: s-né popoludnie, s-šie stretnutie

utorkový, utorňajší príd.: u-é zasadnutie, u. koncert

večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme

vedľajší príd.

1. nachádzajúci sa v susedstve: vo v-ej izbe, pri v-om stole

2. vyskytujúci sa popri hlavnom, bočný: v-ia ulička, v-ie zamestnanie, v-ie produkty;
bot. v. koreň;
gram. v-ia veta závislá od inej vety

3. bezvýznamný, nepodstatný: to je teraz v-ie

● odsunúť niečo na v-iu → koľaj

vlaňajší príd. týkajúci sa vlaňajška, minuloročný, lanský: v-ia úroda, zima, v-ie udalosti

vlaňajšok -ška m. vlaňajší rok: zásoby od v-a

zovňajšok -ška/-šku m. vonkajší vzhľad, vonkajšok: príjemný z., dbať o svoj z.