Význam slova "ďi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 347 výsledkov (3 strán)

  • diabetes -tu m. lek. cukrovka (význ. 2)

  • diabetička -y -čiek ž.;

  • diabetický príd.: d-é jedlá, výrobky

  • diabetik -a mn. -ci m. chorý na cukrovku;

  • diablica -e -lic ž. expr. diabolská žena (v zápornom al. kladnom chápaní), čertica: vyčíňa ako d. je zúrivá;
    krásna d.

  • diablik -a mn. -ci/-ky m. zdrob.: začal ho pokúšať d.

  • diabol -bla m. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, zlý duch, čert, satan: pokušenie d-a;

    expr.: zlý ako d. veľmi;
    báť sa niekoho ako d-a veľmi;
    ísť, letieť, robiť ako d. rýchlo, intenzívne;
    akoby ho bol d. posadol, akoby bol d. doň vošiel rozzúril sa;
    byť, vystrájať ako d-om posadnutý zúriť;
    zvolávať všetkých čertov-d-ov preklínať;
    vyháňať čerta d-om pôsobiť na zlé zlým;
    čert ako d. všetko jedno;
    čert alebo d., čert-d. ktokoľvek;
    pokúšať d-a, d-ovi podávať ruku vystavovať sa nebezpečenstvu;
    čert, d. mu to pošepkal, našepkal, pošepol dostal zlú myšlienku;
    mať d-a v tele byť a) zlý b) temperamentný;
    d-om podšitý prefíkaný;
    pochodiť čertov-d-ov mnohých (a bezvýsledne);

  • diabolský príd.

    1. k diabol: d-é pokušenie;
    d-á maska;
    expr. zlý, zlomyseľný: d. plán, d-á myšlienka

    2. expr. prudký, divý: d-á vášeň;
    d. tanec;

    diabolsky prísl.: d. sa zasmiať;

  • diachrónia -ie ž. odb. vývinový, dynamický rozmer javu; prístup ku skúmaniu javov z hľadiska ich vývinu v čase, op. synchrónia;

  • diachrónne, diachronicky prísl.

  • diachrónny, diachronický príd.: d-na jazykoveda, op. synchrónna;

  • diadém -u m. (pôv. kráľovský) šperk na ozdobu hlavy, drahocenná čelenka: drahokamy v d-e

  • diafilm -u m. film určený na zhotovovanie diapozitívov, inverzný film; tematicky ucelený súbor diapozitívov

  • diagnostický príd.: d-é laboratórium;
    d-é testy (na zisťovanie osvojenia učiva);

    diagnosticky prísl.

    diagnostický príd.

  • diagnostik -a mn. -ci m. odborník v diagnostike;

  • diagnostika -y ž. lek. odbor, kt. sa zaoberá zisťovaním chorôb; zisťovanie vôbec;

  • diagnostikovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť diagnózu: d. osýpky, infekciu

  • diagnóza -y -nóz ž. určenie choroby; určenie vôbec: včasná d.;
    potvrdiť d-u;
    d. spoločnosti;

  • diagonála -y -nál ž. geom. uhlopriečka;

  • diagonálny príd.

  • diagram -u m. graf: rysovať d-y;
    d. priemernej dennej teploty

  • diakon -a m.

    1. kto prijal najnižší st. posvätnej vysviacky (v kat. a pravoslávnej cirkvi)

    2. duchovný s neúplným teologickým vzdelaním (v protestantských cirkvách);

  • diakonia -ie ž. kresť. služba zameraná na starostlivosť o blížnych v núdzi

  • diakonka -y -niek ž. k 2

  • diakritický príd. rozlišovací: d-é znamienka, značky nad písmenami (napr. mäkčeň, dĺžeň)

  • diaľ -e ž. poet. diaľka (význ. 1, 2): pozerať do d-e

  • diaľava -y -ľav ž. veľká diaľka: nekonečná d.;
    zmiznúť v d-e

  • dialekt -u m. nárečie: hovoriť gemerským d-om;

  • dialektickomaterialistický príd. k dialektický materializmus

  • dialektický príd.: d. protiklad, d-á logika;
    d. materializmus teoretická základňa marxistickej filozofie vychádzajúca z dialektickej metódy a filoz. materializmu;

    dialekticky prísl.

  • dialektik -a mn. -ci m. kto používa dialektiku;

  • dialektika -y ž.

    1. (podľa Hegela) učenie o vývoji ducha a myslenia v 3 stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako ustavičné zjednocovanie protikladov;
    materialistická d. aplikovanie týchto najvšeobecnejších zákonitostí na vývin prírody, spoločnosti a myslenia v marxistickom duchu

    2. vývin al. vzájomné vzťahy podľa dialektických zákonov: d. vedy;
    d. poznania a praxe;

  • dialektológ -a mn. -ovia m. odborník v dialektológii;

  • dialektológia -ie ž. jazykovedný odbor skúmajúci dialekty;

  • dialektologický príd.: d. atlas

  • dialektový príd.: d. prízvuk

  • diaľka -y -ľok ž.

    1. veľká vzdialenosť, op. blízkosť: pozerať z d-y;
    skok do d-y;
    adopcia na d-u forma materiálnej pomoci deťom žijúcim v núdzi; osvojenie dieťaťa takýmto spôsobom

    2. ďaleký kraj: odísť do d-y;
    túžba po d-ach;

  • diaľkar -a m.

    1. pretekár v skoku do diaľky

    2. hovor. kto študuje popri zamestnaní

    3. hovor. vodič na diaľkových tratiach;

  • diaľkarka -y -riek ž.;

  • diaľkarský príd.: d-á disciplína

  • diaľkovo, diaľkove prísl.: d. študovať externe

  • diaľkový príd. k 1: d-á doprava na väčšie vzdialenosti;
    d-é letectvo;
    d-é vedenie (elektr. prúdu);
    d-é štúdium popri zamestnaní;
    d-é svetlá (na motor. vozidle);

  • diaľnica -e -nic ž. autostráda;

  • diaľnicový, diaľničný príd.: d. úsek;
    d-čná nálepka nálepka potvrdzujúca zaplatenie poplatku za používanie diaľnic

  • dialóg -u m. rozhovor, op. monológ: nadviazať d.;
    dramatický d.;
    d. medzi koalíciou a opozíciou;

  • dialogický, dialógový príd.: d-é časti diela

  • diamant -u m.

    1. najtvrdší nerast použ. v čírom stave ako vzácny drahokam; umelo vyrobený sa používa na opracovanie tvrdých látok: lesk d-u

    2. nástroj s úlomkom diamantu na rezanie skla;

  • diamantový príd.: d. prsteň, d. vrták;
    d-á svadba 60. výročie sobáša a jeho oslava

  • diametrálne prísl.: d. ležiaci (bod);
    d. sa rozchádzať

  • diametrálny príd.

    1. stojaci vyhranene proti sebe, protikladný, protichodný, opačný: dva d-e postoje

    2. absolútny, úplný: d. protiklad, rozpor;

  • dianie -ia s. čo sa deje, udalosti: svetové d., literárne d.

  • diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;

  • diapozitívny príd.: d. materiál

  • diaprojektor -a L -e mn. -y m. prístroj na premietanie diapozitívov

  • diár -a L -i mn. -e m. zápisník s kalendárom na denné záznamy

  • diaspóra -y -pór ž. rozptýlenie členov národa al. cirkvi v cudzom prostredí: žiť v d-e

  • diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
    d-e sa mu krivda robí sa

    nech sa d-e čokoľvek v každom prípade

  • diatermia -ie ž. liečenie teplom z elektr. energie: chodiť na d-iu

  • diavýrobok -bku m. výrobok určený diabetikom (so zníženým obsahom cukru)

  • dichotómia -ie ž. delenie na dvoje, dvojdielnosť;

  • dichotomický príd.: d-é delenie

  • didaktický príd.

    1. k didaktika: d-é metódy, zásady

    2. pôsobiaci poučne al. výchovne: d-á poézia, pointa;

    didakticky prísl.

  • didaktik -a mn. -ci m. odborník v didaktike;

  • didaktika -y -tík ž. odbor pedagogiky, kt. sa zaoberá teóriou vyučovania a výchovy;

  • didaktizovať nedok. poúčajúco pôsobiť, poúčať: báseň je plná d-nia

  • diecéza -y -céz ž. (v kat. cirkvi) cirk. oblasť, ktorú spravuje biskup, biskupstvo;

  • diecézny príd.

  • diel -u L -e mn. -y m.

    1. časť (celku): rozkrájať na 2 d-y;
    v prvom d-e románu, filmu;
    podeliť sa rovnakým d-om

    2. (dedičský) podiel, čiastka: rodičovský d.;
    vymáhať si svoj d.;
    dostať svoj d. i fraz. bitku;

  • dielčí, správ. čiastkový

  • dielcový príd.

  • dielec -lca m.

    1. zložitejšia, väčšia (sú)časť (stroja, konštrukcie, komplexu): panelový d., stanový d., výroba d-ov;
    náhradné d-e (do kombajnov)

    2. časť stupnice rozdelenej na rovnaké jednotky, dielik: posunúť, zamieriť o dva d-e doprava;

  • dielenský príd.: d. majster;

  • dielik, dielček -a m.

    1. zdrob. k diel

    2. dielec (význ. 2): namerať o 2 d-y viac

  • dielko -a -lok, dielce -a -lec s. zdrob.

  • dielňa -e ž.

    1. miestnosť, v kt. sa koná obyč. remeselnícka al. výr. činnosť: obuvnícka, údržbárska, montážna d.

    2. prostredie umel. al. ved. tvorby: obraz pochádza z d-e majstra Brunovského;
    film je z d-e mladého režiséra;
    tvorivé d-e na vedeckých konferenciách odborné diskusie, semináre;

  • dielnička -y -čiek ž. zdrob. k 1

  • dielo -a diel s.

    1. práca, činnosť, tvorenie: pokračovať v d-e, chytiť sa d-a;
    zmluva o d-e

    2. výsledok práce, výtvor: literárne, výtvarné, umelecké d.;
    vodné d. vodná stavba

    priložiť ruky, ruku k d-u;
    to je jeho d. to zapríčinil on;
    d. chváli majstra;

  • dielovedúci m. kto vedie prácu v dielni, vo výr. oddelení ap.

  • dielový príd. k 1: d-á sukňa;

  • dienko -a -nok s. zdrob.

  • diera -y dier ž.

    1. prázdne miesto v niečom vzniknuté porušením celistvosti, otvor: d. na kabáte, v plote;
    zaplátať d-y i fraz. núdzovo si poradiť;
    vyvŕtať d-u;
    čierna d.;
    → ozónová d.

    2. zvierací brloh, nora: myšacia, vlčia d.;
    zaliezť do d-y;

    expr.: dostať z koláča d-u nedostať nič;
    (ne)spraviť, (ne)urobiť d-u do sveta (ne)vykonať niečo významné;
    schoval by sa i do → myšacej d-y;

  • dierisko -a -risk s., N a A jedn. i ž. zvel.

  • dierka -y -rok ž. zdrob.: gombíková d., nosné d-y;

  • dierkatý, dierkastý, dierkavý príd. dierkovaný: d-á látka, d. chlieb

  • dierkovaný príd. majúci dierky, perforovaný: d. plech, d-á varecha, d-é topánky

  • dierkovať nedok. presekávať dierkami, perforovať: d. lístky, kožu

  • dieročka -y -čiek ž. zdrob.;

  • dierovať nedok. opatrovať dierami, vyznačovať dierami, perforovať: d. tehly

  • dieselelektrický [dízel-] príd. využívajúci elektr. energiu získanú pomocou dieselového motora: d-á lokomotíva

  • dieselový [dízel-] príd.: d. motor rovnotlakový spaľovací motor na naftu

  • dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.

    1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.;
    výchova, výživa d-í;
    opatrovať d-i;

    2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom;
    mať d-a byť rodičom;
    cirk. Božie d-i

    3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!

    4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny

    tešiť sa ako d. veľmi;
    plakať ako malé d. bez zábran;
    nosí d. pod srdcom je ťarchavá;
    vyliať so špinavou vodou aj d.;
    → nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;

    diéta -y diét ž. liečebná výživa: žlčníková d.;
    predpísať d-u, liečiť d-ou;

  • dieťatko -a -tiek s. zdrob.

  • diétne prísl.

  • diétny príd.: d-a strava, jedáleň;

  • diéty diét ž. pomn. náhrada výdavkov pri prac. ceste: vyplatiť d.

  • dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.

    1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.;
    chlapci a d-e;
    d. na vydaj

    2. mladá, slobodná žena, dievka

    3. hovor. milá: mať, nájsť si d.

    4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;

  • dievčatisko -a -tísk s. zvel.

  • dievčatko -a -tiek s. zdrob.;

  • dievčenský príd. k dievča (význ. 1): d-á postava, d-é roky;
    d-é meno zaslobodna;

    dievčensky prísl.;

  • dievčenstvo -a s.

    1. k dievča

    2. dievčenský vek: za d-a zaslobodna;

  • dievčí príd. odb.: d-ie hrozno a) sorta viniča a hrozna b) biele víno z tohto hrozna;

  • dievčica -e -čic ž. expr. deva, dievka: mladá, švárna d.;
    kamarátova d.;

  • dievčička -y -čiek ž. zdrob.

  • dievčina -y -čin ž. expr. deva, dievka: mladá, veselá d.;

  • dievčinka -y -niek ž. zdrob.

  • dievčisko -a -čisk s. zvel.

  • dievčiť -i nedok. byť dievkou, devou: kým d-la, nemala starosti

  • dievka -y -vok ž.

    1. odrastené dievča, deva: driečna d.;
    mládenci a d-y;
    d. na vydaj;
    stará d. žena, kt. sa nevydala;
    predajná d. prostitútka

    2. hovor. dcéra: vydávať d-u

    3. expr. dôverné oslovenie (blízkej osoby): d. moja, pomôž mi!

    pozerať za d-mi zaujímať sa o ne;

  • dievocký príd. k 1, 2: d. stav;

  • dievoctvo -a s. dievocký vek, stav: za d-a zaslobodna;

  • dieža -e ž. (väčšia) drevená nádoba; kaďa: zamiesiť cesto v d-i;
    d. s namočenou bielizňou;

  • diežka -y -žok ž.

  • diferencia -ie ž. rozdiel, rozdielnosť; nezhoda: centimetrová d., názorové d-e;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV