Význam slova "ča" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ca, cca skr. cirka, približne, okolo, asi

čabiansky príd. k Čaba: č-a klobása jej trvanlivý pikantný druh;
č-a perla a) sorta viniča a hrozna b) víno z tohto hrozna

čača¹ -e ž., neskl. s. spoloč. tanec latinskoamer. pôvodu

čača², čeče neskl. det.

I. neskl. s. niečo pekné

II. príd. pekný, krásny: č. bábika

čačaný príd. det. al. expr. pekný, krásny; vyparádený: č-é dievčatko

čachrár -a m. pejor. kto čachruje: politickí č-i

čachre -ov m. pomn. pejor.

1. pokútny obchod: č. so zahraničným tovarom

2. nečestné konanie, machle: politické č.

□ robiť č. čachrovať

čachrovať nedok. pejor.

1. pokútne obchodovať, kupčiť: č-nie s potravinami

2. nečestne konať, robiť čachre, machľovať: č. s bytmi

čačka -y -čiek ž. expr. (lacná) ozdobná vec, ozdôbka: ligotavá č., jarmočné č-y-mačky;
ovešať sa č-ami

čačkať nedok. expr. parádiť: č. dcéru

čadič -a m. sivočierna vyvretá hornina;

čadičový príd.: č-é skaly

čadiť nedok. dymiť, kadiť, čmudiť: lampa č-í

// čadiť sa neos.: z komína sa č-í

čaj -u m.

1. sušené mladé lístky a puky čajovníka: ruský, čínsky č.

2. nápoj z nich; odvar z kvetov, plodov, listov, byliek iných rastlín: č. s citrónom;
lipový, šípkový č.;
podávať č.;
č. o piatej popoludňajšia tanečná zábava;

cajchovať nedok. subšt. značkovať, ciachovať: c. ľudí

čajčí príd.

cajg -u m. zastar. pevná bavlnená látka použ. na prac. oblečenie;

cajgový príd.: c-é nohavice

čajík -a, čajíček -čka m. zdrob. expr.

čajka -y -jok ž. sivo-biely vodný vták, zool. Larus;

čajník -a m. kanvica na čaj

čajovňa -e ž. miestnosť, kde sa podáva čaj

čajovník -a m. ker pestovaný pre listy, z kt. sa varí čaj, bot. Thea

čajový príd.: č-á lyžička malá;
č-é pečivo trvanlivé;
č. večierok na kt. sa podáva čaj;
č-á ruža s farbou slabého čaju;

čajsi čast. zastar. takmer, skoro: č. rok

čakací príd. určený, vymedzený na čakanie: č-ia lehota

čakan -a m. nástroj na jednej strane s plochým ostrím, na druhej strane s hrotom na kopanie tvrdej zeminy, krompáč

čakanka -y -niek ž. bylina s belasými kvietkami, ktorej koreň sa používa na výr. cigórie, bot. Cichorium

čakáreň -rne ž. miestnosť určená pre čakajúcich: č. pre cestujúcich, č. u lekára;

čakárenský príd.: č-é priestory

čakať nedok.

1. zotrvávať na istom mieste, kým príde očakávaná osoba, dopr. prostriedok ap. al. kým sa niečo stane: č. (na) priateľa, č. na autobus;
č. v rade;
márne, dlho č.

2. predpokladať, že niekto príde, že niečo nastane, očakávať: č. návštevu, list;
č. (na) odpoveď;
č. na byt;
č. dieťa jeho narodenie;
č. na smrť

3. odkladať, odsúvať (nejakú činnosť): č. s odpoveďou, s platením

4. iba v 3. os. (o niečom budúcom, najmä nepríjemnom) javiť sa neodvratným: č-á ho trest, č-jú nás náročné úlohy, č-á nás dlhá cesta;
č-á ho šibenica bude obesený

5. vyčkávať: č. na príhodnú chvíľu

● (ne)dal na seba dlho č. prišiel (ne)skoro;
to sa dalo od neho č. dalo sa predpokladať, že to urobí;

čakateľ -a mn. -ia m. kto čaká na niečo (miesto, funkciu ap.), uchádzač;

čakateľka -y -liek ž.;

čakateľský príd.

opak. čakávať -a

cakompak, cakumpak prísl. subšt. spolu (so všetkým): všetko c.

čákov -a m. (maď.) zastaráv. čiapka podobná prilbe

cal zn. kalória (jednotka energie platná do 1979)

čalamáda -y -mád ž. nakladaná miešaná zelenina

cálovať nedok. subšt. platiť: c. ťažké peniaze

čalúnenie -ia s. výplň a poťah nábytku, dvier ap.

čalúnený príd. opatrený čalúnením: č-é sedadlo, č. nábytok

čalúniť -i nedok. robiť čalúnenie

čalúnnický príd.: č-é práce;

čalúnnictvo -a -tiev s.

1. iba jedn. čalúnnický odbor

2. čalúnnická firma, dielňa

čalúnnik -a mn. -ci m. kto robí čalúnenie;

camembert [kamambér] -tu m. (franc.) jemný plesňový syr

čamrva -y ž. hromad. expr. malé, drobné tvory, drobizg

čankať nedok. expr. utešovať, utišovať, chlácholiť, láskať: mama ju celý večer č-la

// čankať sa (s niekým) maznať sa

čao, čau cit. (tal.) mládežnícky pozdrav

cap¹ -a mn. N a A -y m. samec kozy: skáče, smrdí ako c.;

● expr. urobiť, spraviť c-a záhradníkom, pustiť si c-a do záhrady zveriť niečo nespoľahlivému človeku;
expr. streliť c-a povedať, urobiť hlúposť;

cap², cáp cit. naznač. pád, úder: obálka c. na zem;
c. ho po chrbte

čap² cit.

1. napodobňuje zvuk vznikajúci pri páde, údere: dozretá hruška č. na zem

2. naznačuje náhle chytenie: č. ho za ruku

čap¹ -u m.

1. drevená zátka do suda: vyraziť č.

2. kovový záves na dverách, na bráne, pánt: č-y na dverách vŕzgajú

3. tech. časť osi, hriadeľa otáčajúca sa v ložisku: kolesá sa ponorili do blata po č-y;
kľukový č.

4. lek. č. (na mandliach) hnisavé ložisko;

cápať -e -u nedok. expr.

1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku

2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem;
pejor. c. do seba hltavo jesť

3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon

4. padať: guľky c-u do kaluže

5. tárať, trepať: c. hlúposti;

čapatý príd. expr.

1. nízky a široký, ploský: č. nos

2. čaptavý;
č-é nohy

čapcovať nedok. expr. zauškovať, fackať: chlapci sa č-li

capí príd.: c. zápach;

čapica -e -píc ž. čiapka: športová č., nosiť pletenú č-u

● expr. mať pod č-ou byť opitý;

čapička -y -čiek ž. zdrob.

čapík -a m.

1. anat. výbežok mäkkého podnebia, jazýček

2. čo tvarom pripomína čapík: farm. liečivo upravené na vkladanie do teles. dutín;
záhr. zrezaný výhonok

capina -y ž.

1. capie mäso

2. capia koža

3. capí zápach: smrdieť c-ou

capisko -a -písk s. i m. zvel.

čapiť nedok. expr.

1. udrieť, čapnúť, tľapnúť: č-l ho po hlave

2. prudko hodiť, šmariť, čapnúť, tresnúť: č. kladivo o zem

capkať nedok. expr.

1. jemne udierať: c. dlaňou na stôl, c. dieťaťu po ruke

2. cupkať, drobčiť: c. v mokrej tráve, po blate

čapkať nedok. expr.

1. čľapkať (význ. 1), špliechať: dážď č-á na strechu

2. máčať (dlaňou, prstami ap.): č. si oči odvarom

3. tľapkať; plieskať, tlieskať: č. dieťa po rukách;
dupká a č-á od radosti

capko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.;

dok. capnúť -e -ú -pol, k 1, 2, 5 i capiť

čapnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. (prudko) udrieť, tľapnúť, čapiť: č-la ho po ruke; č-ni mu jednu!

2. chytiť, lapiť: č-la ho policajná hliadka

3. prudko hodiť, šmariť, tresnúť: č. tašku o zem

4. priliať, cvrknúť: č. trochu mlieka do kávy

čapovať nedok.

1. nalievať, točiť: č. pivo, víno

2. tech. spájať čapmi

čapový príd.: tech. č-á skrutka

capriccio [kapriččo] -ia s. (tal.) hud. skladba rozmarného rázu

čapta -y čiapt ž. expr.

1. čaptavá noha

2. čaptaňa

čaptáň -a m. expr. čaptavý človek, čaptoš;

čaptaňa -e ž. čaptavá žena, dievka

čaptať -ce -cú nedok. expr. nemotorne, ťarbavo chodiť, ísť, šmatlať, zakášať: č-l na pravú nohu

čaptavo prísl.: č. chodiť

II. čaptavý m. čaptajúci človek

čaptavý

I. príd. čaptajúci, šmatlavý: č. pes, č-é nohy;

čaptoš -a m. expr. čaptavý človek

cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký;
za (panovania) c-a;

čara -y čiar ž. hovor. výmena, zámena: urobiť, spraviť dobrú, zlú č-u

cárach -u obyč. mn. m. hovor. expr. haraburdie: byt plný c-ov

čarať, čarovať¹ nedok. i dok. hovor. meniť (význ. 3), vymieňať, zamieňať, vymeniť, zameniť: s nikým by neč-l

čarbanec -nca obyč. mn. čarbance m.

1. niečo načarbané, neúhľadne napísané; neúhľadné písmo: kto má lúštiť také č.?

2. pejor. písačky (význ. 2)

čarbanica -e -níc, čarbanina -y -nín ž. niečo načarbané;
expr. (neumelý) písomný výtvor: č. začiatočníka

čarbať -e -ú nedok. neúhľadne písať al. kresliť, čmárať: č. po papieri, po stenách, č. perom;
expr. písať: stále čosi č-e

čárda -y čárd ž. krčma v maď. puste; pohostinský podnik na juž. Slovensku

čardáš -a m. párový tanec skladajúci sa z pomalej a rýchlej časti

cárica -e -ric ž. cárovná;

čariť, čarovať² nedok.

1. robiť čary: v rozprávkach sa ľahko č-í;
čarovanie stríg

2. vyvolávať vo fantázii: č. niekomu vidinu krásnej budúcnosti

cárizmus -mu m. absolútna vláda cára

čaro -a s. príťažlivé pôsobenie, príťažlivosť, pôvab: č. domova, prírody, č. slova, č. mladej ženy

čarodej -a m. kniž. čarodejník, kúzelník;

čarodejka -y -jok ž.

čarodejnica -e -níc, čarodejníčka -y -čok ž.;

čarodejnícky príd.: č-e umenie;

čarodejníctvo -a s. činnosť čarodejníka, čarodejnice

čarodejník -a mn. -ci m. kto robí čary, bosorák, strigôň; kúzelník: rozprávky o č-och;

čarodejný príd. robiaci čary, čarovný, zázračný: č-á moc, č-á lampa

cárok -rka m. hovor. priehrada, prieprava pre dobytok, hydinu: c. zbitý z dosák;
ovce, husi v c-u

čarokrásne prísl.

čarokrásny príd. kniž. čarovne krásny, prekrásny, čarovný: č-e ráno, č. svet rozprávok;

cárovič -a m. cárov syn

cárovná -ej mn. -é -vien ž.

1. panovníčka s cárskym titulom: c. Katarína

2. cárova žena al. dcéra

čarovne prísl.: č. krásny;

čarovnosť -i ž.

čarovný príd.

1. expr. kt. očarúva, očarujúci, prekrásny, nádherný: č-é kvety, č-á krása hôr, č-á chvíľa, č. zjav

2. čarodejný, zázračný, tajomný: č. nápoj, č. prútik, č. účinok;

cársky príd.: c-a vláda;
hist. c-e Rusko;

cárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. cárska hodnosť

2. cárska ríša

čary -ov m. i čiar ž. pomn. (v predstavách poverčivých ľudí, v rozprávkach) konanie, činy, kt. sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu

□ robiť č-y čarovať

čary-mary, čáry-máry cit.: čáry-máry (fuk) zaklínacia formula

čas -u čias/časov m.

1. trvanie všetkého bytia (merané dňami, rokmi ap.): č. beží, letí, plynie;
filoz. dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia

2. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, obdobie: v poslednom č-e, toho č-u v súčasnosti;
v č-e žatvy cez žatvu;
v tých č-och, v tom č-e vtedy;
od tých čias

3. časový úsek určený, vhodný na niečo: pracovný č., č. predaja, oddychu, obeda;
už je č. vstávať;
pracovať nad č. mimo prac. času, nadčas;
voľný č., všetko má svoj č.

4. voľná chvíľa: mať, nemať č. pre niekoho, na niečo, mať dosť č-u, nájsť si č.

5. obyč. pomn. č-y spôsob života príznačný pre istú dobu, pomery, okolnosti: za dávnych čias, č-ov;
pominuli ťažké, zlé č-y;
v č-e pokoja, mieru, vojny

6. počasie: pekný, zlý č.;
expr. psí č. veľmi zlé počasie;
v č-e i nečase za každého počasia

7. určenie jednotky plynutia, postupnosti: presný, stredoeurópsky, letný č.

8. počet časových jednotiek potrebných na istý výkon: pretekár mal výborný č.

9. lingv. gram. kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.

● strácať, mrhať, márniť, expr. zabíjať č. robiť niečo zbytočné;
svojho č-u kedysi;
z č-u na č. občas;
ťahať, naťahovať č. úmyselne predlžovať termín, lehotu;
raz za č. zriedkakedy;
v pravý č. vo vhodnej chvíli;
je najvyšší č. treba konať;
prišiel, nadišiel, kniž. naplnil sa č. nastala vhodná chvíľa;
č. sú peniaze;
dočkaj č-u ako hus klasu;

čaša -e čiaš/čaší ž. kniž. pohár, kalich: strieborná č., č. vína

● kniž. → vypiť č-u horkosti do dna;

časenka -y -niek ž. hovor. lístok určujúci poradie čakajúcich (u lekára ap.)

časiť sa nedok. neos. č-í sa zlepšuje sa počasie, vyjasňuje sa

čašníčka -y -čok, čašnica -e -níc ž.;

čašnícky príd.: č. kabát

čašník -a mn. -ci m. kto obsluhuje hostí vo ver. pohostinstvách, pri oficiálnych podujatiach ap.;

časnosť -i ž. pozemský život: odísť z č-i na večnosť zomrieť

časný príd. kniž. dočasný, pominuteľný, op. večný: č. život, č-é radosti;