Synonymá slova "ča" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 2907 výsledkov (25 strán)

  • aktuálny zodpovedajúci času, časovo vhodný (op. neaktuálny) • časový (op. nečasový): aktuálna, časová téma; aktuálny, časový filmživý (stále pôsobiaci, stále trvajúci): aktuálny, živý odkaz; živá problematikačerstvýnový (o čase): zdroj aktuálnych, čerstvých, najnovších správ, informáciínaliehavý (časovo dôležitý, neodkladný): prišli s aktuálnym, naliehavým problémom


    asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

    2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


    ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu) • uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesorareflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníkakniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúrurobiť si nároknárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postaveniečakať: čaká na funkciu zástupcuusilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho


    bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bumpác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnostirachtresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromucapcáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážkečapčapsčľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočkuchľuschľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

    p. aj buch, švác, prask

    2. p. ach 1


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sazapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blateexpr.: čvachtať sapľačkať sašmochtať samiesiť samiagať samarasiť sapoet.: bŕdnuťbŕsť (Hviezdoslav)cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sakrôchňať sa: krôchať sa hromadami snehupredierať sa (cez hustý porast)


    buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

    2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


    cabaj, capaj p. mládenec


    caban, cagaň p. mládenec


    cabrať sa p. ísť 1


    cafrang 1. p. útržok 1 2. p. strapec 1


    cajchovať p. značiť 1


    cakompak, cakomprásk, cakumpak, cakumprásk 1. p. spolu 2 2. p. celkom 1, úplne


    cálovať p. platiť 1


    calta p. pletenica


    camforec p. útržok 1


    candrbál p. zábava 2


    cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pacbac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičkeťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťapcup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zemplesktlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci


    cáp p. bác 1


    capart p. útržok 1


    cápať 1. p. biť 1, 2 2. p. hádzať 1 3. p. brodiť (sa)


    cápavý p. neobratný, ťarbavý 1


    cap-cap p. cupi-dupi


    capina 1. capí zápach • capovina: v chlieve páchne capina, capovina

    2. p. sprostosť 2


    capiť, capnúť 1. p. udrieť 1, plesnúť 1, 2 2. p. hodiť 3. p. spadnúť 1


    capkať 1. p. tľapkať 1 2. p. drobčiť, cupotať 2


    capovina p. capina 1


    cár p. panovník


    cárach p. daromnica 1


    cárok p. kutica


    cárovať p. panovať 1


    causerie p. črta 2


    cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

    2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiťpredvídaťpredpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobreexpr. šípiť: šípil nešťastieexpr.: ňuchaťvetriť: ňuchal, vetril zradupoľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiť: predcítiť niečo zléčakaťočakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

    3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť


    cupi-dupi napodobňuje opakujúci sa zvuk pri mlátení cepmi, pri (zrýchlenej) chôdzi a pod. • cupi-lupicupi-cupicupi-rupi, pís. i cupy-dupy, cupy-lupy, cupy-rupyzried. cupu-rupu: pochytili cepy a už bolo počuť iba cupi-dupi, cupi-lupicap-capcup-cupťap-ťap: cap-cap, cup-cup, bosé nôžky cupkali po holej dlážke


    cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem

    2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiťcupkaťťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupkáexpr.: capkaťciepkaťťupkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťstupkaťbežkaťdipkaťlupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohaminár. cupajdovať (Šoltésová)nár.: drmoliťdrboliťdzepkaťďubkať (Kálal)


    cvrknúť expr. naliať malé množstvo • expr.: crknúťčrpnúť: cvrkni, črpni mi trocha mlieka do kávyexpr.: čapnúťčľapnúťuliať: čapne, uleje mu trocha vína do pohára


    čabrak ozdobná prikrývka na kone • čabrakazried.: šabrakšabraka: kone mali farbisté čabraky, šabraky


    čabrať sa p. čľapkať sa


    čača, čačaný p. pekný 1


    čačina p. čečina


    čačka p. ozdoba


    čačkavý p. pestrý 1, kvetovaný


    čad p. dym


    čadič sivočierna vyvretá hornina • bazalt


    čadiť p. dymiť


    čadiť sa p. dymiť sa


    čachraniny p. čarbanice, škrabanec 2


    čachrár p. intrigán


    čachrársky p. nečestný, pochybný


    čachre p. úklady


    čachriť p. čachrovať 1


    čachrovať pejor. 1. nečestne konať, robiť podvody • pejor.: čachriťšachrovaťrobiť čachrerobiť machle: výbor čachroval, šachroval, robil čachre, machle, pokým mu na to neprišlihovor. pejor. machľovať: machľuje, čosi zakrývapejor.: špekulovaťpodvodníčiťrobiť špekulácie: špekulovať, podvodníčiť s pozemkami, s peniazmi

    2. p. obchodovať


    čajový p. slabý 2, 4


    čajsi 1. p. takmer, pomaly 4 2. p. asi 1, možno 2, pravdepodobne 1


    čakan nástroj s plochým ostrím a hrotom na kopanie tvrdej zeminy • krompáč: kopať jamu čakanom, krompáčom


    čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobusvyčakávaťvyčakúvaťobčakávaťobčakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

    2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbustriehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

    3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáťodsúvaťodkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladaťodďaľovať: rozhodnutie stále odďaľujeotáľaťváhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali


    čakateľ p. uchádzač


    čákov p. čiapka


    čambľaňa p. čaptaňa


    čambľavý p. čaptavý; chromý 1


    čambľoš p. čaptáň


    čamrva p. drobizg 1


    čankať p. láskať, tíšiť 1


    čankavý p. upokojujúci


    čao p. dovidenia, servus 1


    čap1 1. p. zátka 2. p. pánt 1, záves 2


    čap2 1. p. chmat 2. p. bác 1 3. p. čľap 1, kvap


    čapatý 1. p. ploský 2. p. čaptavý; chromý 1


    čapcovať p. zauškovať


    čapica p. čiapka


    čapík anat. výbežok mäkkého podnebia • jazýčekodb. uvulaexpr.: dzindzík


    čapiť 1. p. udrieť 1 2. p. hodiť


    čapkať 1. p. kvapkať 1, čľapkať 1 2. p. tlieskať 1 3. p. tľapkať 1, 2, plieskať 3


    čapnúť 1. p. udrieť 1, plesnúť 2 2. p. chytiť 2 3. p. cvrknúť 4. p. hodiť


    čapovať p. točiť 1


    čaps 1. p. bác 1 2. p. čľap 1


    čapták p. čaptáň


    čaptáň expr. človek, ktorý nerovnomerne dostupuje pri chôdzi • expr.: čaptoščaptákšmatliakšmatloščambľoššmatlavýčambľavý


    čaptaňa expr. žena, ktorá nerovnomerne dostupuje pri chôdzi • expr.: čaptačambľaňašmatlaňa


    čaptať expr. pri chôdzi klásť nohy krivo, nepekne • šmatlaťšmatlať sa: dieťa začalo čaptať, šmatlaťzried. čaptať sazakášaťzahadzovať (nohou) (robiť nohou polkruhový oblúk): pravou nohou zakášal, zahadzovalkrívaťexpr. chrámať (napádať na jednu nohu)


    čaptavý ktorý zle, nemotorne, neprirodzene chodí (o človeku al. zvierati); ktorý je deformovaný al. inak postihnutý (o nohe); svedčiaci o tom • krivonohýexpr. krivý (o nohe) • expr.: čambľavýčapatýšmatlavý: čaptavá, krivonohá, čambľavá žena; čaptavá, čapatá, šmatlavá noha, chôdzanár. šantavý: šantavá jalovica

    p. aj chromý 1


    čaptoš p. čaptáň


    čapurda p. čiapka


    čar p. čaro


    čara p. výmena


    čarať p. meniť 3, porov. zameniť, vymeniť 1


    čarbák p. spisovateľ


    čarbance p. čarbanice, škrabanec 2


    čarbanice niečo neúhľadne napísané al. nakreslené • čarbaniny: čarbanice, čarbaniny po stenáchčarbanceexpr.: čmáranicečmáraninyškrabaninyčachraninymazaninymazanice: tie jeho čarbance, čmáranice, čmáraniny, škrabaniny, čachraniny sa nedajú čítaťpejor. škrabancehaky-bakyháky-báky (obyč. ťažko čitateľné písmo)


    čarbaniny p. čarbanice, škrabanec 2


    čarbať neúhľadne, nečitateľne, nedbanlivo písať al. kresliť • expr.: čmáraťčmarigaťexpr. zried. čarbikaťhovor. expr.: škriabaťškrabať: deti čarbali, čmárali po lavici; žiak čarbe, škr(i)abe ako kocúrčiaraťčiarkať (o písaní): čarbe, čiara, čiarka do písanky nezrozumiteľné vetyhovor. expr. machliť (rozmazano písať, zle maľovať): žiak čosi machlí


    čárda p. hostinec, reštaurácia1


    čariť, čarovať1 robiť činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu • robiť čarybosorovať: stará cigánka vedela veštiť, čariť, čarovať, bosorovaťexpr. bosoráčiťkniž. kúzliť: kúzelník čaruje, kúzli z klobúka zajacaeskamotovať (robiť kúzla, robiť eskamotáž) • zariekaťzariekavať (spôsobovať urieknutie): čarodejnica zarieka, zariekava (chorobu)


    čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírodypôvabpríťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženyčarovnosť: čarovnosť hôršarm: byť bez šarmušarmantnosť: šarmantnosť úsmevumilota: milota dieťaťagráciagraciozitagracióznosť: dievčenská grácia, graciozitakniž. kúzlo: kúzlo domovakniž. prelesť: panenská prelesťpoet. čarpoézia: poézia zasneženej krajinyvnada: ženské vnadysubšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc


    čarodej p. čarodejník 1


    čarodejka p. čarodejnica


    čarodejnica žena, ktorá robí čary • bosorka: rozprávky o čarodejniciach, bosorkáchježibaba: ježibaba z medovníkovej chalúpkystriga (zlá čarodejnica) • kniž. čarodejkazastar.: vedmavidmavedomkyňa: babka mala chýr vedomkyneveštkyňakniž. zried. vedomicazried. bohyňapejor. harpya (o zlostnej žene)


Pozri výraz ČA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: cff, ftr, mdlý, nac, spať, esim, gm foods, prå ã, povã, gát, jrc, vs, apo, minã, hlv
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV