Význam slova "ón" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1061 výsledkov (9 strán)
-
on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono1 s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s -ň iba po predl.: k nemu, za ňou ap.;
po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň;
tvary -ňho sú pre živ., tvary -ň pre neživ., zried. pre živ.)I. zám. osob. 3. os.
1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol;
pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči;
má jedno dieťa a veľmi sa oň bojí;
šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel;
vrabce stíchli, keď som ich rozohnal2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...
3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo
II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých
oň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. o
-
onačiť sa nedok. hovor. expr. zdráhať sa, okúňať sa, ostýchať sa: ochutnaj, čo sa o-š!
-
onak zám. ukaz. príslov. odkazuje na vzdialenejšiu vlastnosť deja, inak(šie), op. tak: raz je tak, raz o.;
jeden hovorí tak, druhý o. -
onakvo prísl.
-
onakvý hovor.
I. zám. ukaz. onaký: také a o-é reči
II. príd.
1. kt. nie je celkom v poriadku, všelijaký, hocijaký: vec to bola o-á
2. iba v 2. st. lepší, súcejší: hľadať o-šie dôvody;
-
onaký zám. ukaz. odkazuje na vzdialenú (pri porovnávaní ďalšiu) vlastnosť (obyč. v dvojici taký – o.): v takej alebo o-ej miere;
raz chce také šaty, raz o-é -
onánia -ie ž. onanovanie
-
ondatra -y -tier ž.
1. hlodavec s lesklou sivohnedou srsťou žijúci vo vode, zool. Ondatra
2. kožušina z neho, bizam;
-
ondatrí, ondatrový príd.: o-ia srsť;
o-ová čiapka -
ondiať, ondieť -ie -ejú nedok. niž. hovor. použ. sa namiesto iného slovesa (vo veľmi všeob. význ.): neondi (-ej) to! nekaz to! veď neondite, neondejte!
// ondiať sa, ondieť sa: čo sa o-š? zdráhaš, hneváš ap.
-
ondulácia -ie ž. zvlnenie vlasov chem., mechanickými al. tepelnými prostriedkami: vodová, trvalá o.;
-
ondulačný príd.: o-é železo ondulovačka
-
ondulovačka -y -čiek ž. ondulovacie železo
-
ondulovať nedok. robiť onduláciu
-
onedlho prísl. o krátky čas, nezadlho, zakrátko, čoskoro: o. bude jar
-
onehdy zám. ukaz. príslov. hovor. nedávno, minule: o. som o tom počul;
o. mi napísal -
onemieť -ie -ejú dok.
1. stať sa nemým: po úraze o-l
2. stratiť (nakrátko) reč, z(a)mĺknuť, zatíchnuť: o. od strachu, o. prekvapením;
-
nedok. onemievať -a
-
onemocnieť -ie -ejú dok. zastaráv. ochorieť
-
onen, oná1, ono2 v m. a s. G oného/onoho D onému/onomu, v ž. G a D onej mn. oní, ž. a s. oné zám. ukaz.
1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým;
v tom či onom prípade2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz
● to i ono všeličo;
ten alebo onen ktokoľvek;
na onom svete po smrti;
onoho času, za oných čias kedysi (dávno) -
oneskorene prísl.: o. kvitnúť;
-
oneskorenec -nca m. človek, kt. sa oneskoril: o-ov do hľadiska nepustili
-
oneskorenosť -i ž.
-
nedok. oneskorievať sa -a, oneskorovať sa
-
oneskoriť sa dok.
1. prísť neskoro: o. sa o hodinu;
radšej čakať, ako sa o.2. urobiť neskoro, omeškať sa: o. sa s plnením plánu
3. ostať pozadu, zaostať, omeškať sa: o. sa vo vývine;
o-enie o pol storočia; -
onezdravieť -ie -ejú dok. ochorieť: veľmi o-l
-
oňho A zámena on (živ.) s predl. o;
o neho -
onikať nedok. používať zám. oni na označenie 2. os. v dialógu (v min. na znak úcty): rodičom o-l
-
onkológ -a mn. -ovia m. odborník v onkológii;
-
onkologička -y -čiek ž.;
-
onkologický príd.
-
onomastický príd.
-
onomatopoický príd.: o-é slová
-
onomatopoja -e -í -am -ach ž.
1. lit., hud. zvukomaľba
2. lingv. zvukomalebné slovo (napr. čľup);
-
ontológia -ie ž. filoz. veda o bytí;
-
ontologický príd.: o. prístup;
ontologicky prísl.
-
onuca -e -núc ž. kus látky na omotanie nohy (v bagančiach, čižmách ap.); ovinovačka: mokré o-e;
-
oňuchať dok. ňuchaním zistiť, očuchať: mačka o-la jedlo;
psy sa o-li;
expr. (o človeku) ovoňať; -
nedok. oňuchávať -a
-
onucka -y -ciek ž. zdrob.
-
oný, oná2, oné/onô zám. ukaz. hovor. nahrádza konkrétne pomenovanie, na kt. si hovoriaci nevie spomenúť al. kt. nechce vysloviť (zo spoloč. ap. dôvodov): podaj mi ten oný ... nôž;
bol z toho celý ... onô ... vystrašený -
ónyx -u m. polodrahokam s čiernymi al. hnedými pruhmi (odroda kremeňa);
-
ónyxový príd.: o. mramor
-
abdikačný príd.
-
abonmán -u m. i neskl. s. predplatenie; predplatné (na časopis, do divadla ap.)
-
abreviačný príd.
-
absenčný príd.
-
absorpčný príd.: a-á schopnosť
-
abstinenčný príd.
-
abstrakčný príd.: a. postup, proces
-
acetón -u m. org. rozpúšťadlo;
-
acetylén -u m. chem. zápalný plyn použ. pri zváraní kovov a na svietenie;
-
acylpyrín -u m. liek použ. pri prechladnutí, bolesti hlavy ap.
-
adaptačný príd.: a-é práce
-
adjustačný príd.
-
adolescenčný príd.: a. vek
-
adoračný príd.
-
adrenalín -u m. odb. hormón drene nadobličiek
● stúpa mu a. je rozčúlený
-
agitačný príd.: a-é stredisko
-
aglomeračný príd.: hut. a-á pec na spekanie rúd
-
agremán -u m. i neskl. s. dipl. súhlas vlády s ustanovením dipl. zástupcu cudzej krajiny vo vlastnom štáte
-
akceleračný príd.
-
akčný príd.: a. výbor, a. program;
a. film vyznačujúci sa pôsobivými, napínavými, rýchlo sa striedajúcimi scénami s dôrazom na dej;
odb. a. rádius dosah, okruh činnosti; -
aklamačný príd.: a-é voľby;
-
aklimatizačný príd.: a-á schopnosť
-
akomodačný príd.: a-á schopnosť oka
-
akordeón -u m. hud. chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou
-
akreditačný príd.: a-á komisia
-
aktualizačný príd.
-
akumulačný príd.
-
akvamarín -u m.
1. miner. drahokam modrozelenej farby
2. mal. modrozelená farba;
-
albánčina -y ž. albánsky jazyk
-
albín -a m. človek s nedostatočnou pigmentáciou kože a vlasov;
mn. N a A -y takýto živočích -
alimentačný príd.: a-á povinnosť
-
Amerikán -a m. amer. Slovák; človek, kt. sa vrátil z Ameriky (z emigrácie), najmä v min.;
-
amortizačný príd.
-
amplión -a/-u m. rozhlas. reproduktor
-
anekčný príd.: a-á politika
-
angažmán -u m. i neskl. s. zmluva na pod(áv)anie umel. výkonu (v súbore); takto získané zamestnanie: dostať, prijať a.
-
angín -u m. sypkovina
-
anglikán -a m. príslušník angl. štátnej cirkvi;
-
anilín [-n-l-] -u m. chem. bezfarebná jedovatá kvapalina použ. na výr. farbív a liekov;
-
antigén -u m. biol. látka schopná vyvolať v organizme tvorbu protilátok;
-
antikoncepčný príd.: a-é prostriedky
-
antiromán -u m. lit. románový útvar zámerne odlišný od postupov tradičného románu (pestovaný približne od 2. polovice 20. stor.)
-
apartmán -u m. (hotelová) bytová jednotka s príslušenstvom
-
apelačný príd.: a. súd odvolací
-
aplikačný príd.
-
apretačný príd.: a. prostriedok
-
aprobačný príd.: a. postup, a-é konanie
-
aranžmán -u m. i neskl. s. usporiadanie, úprava
-
argumentačný príd.
-
arménčina -y ž. arménsky jazyk
-
artikulačný príd.: a-é orgány
-
arzén -u m. prvok, ktorého zlúčeniny sa používajú ako liek, na hubenie hmyzu, myší ap., zn. As;
-
asanačný príd.: a-é územie, a-é práce
-
asimilačný príd.: a-á schopnosť
-
asociačný príd.: a-á schopnosť, a-é právo
-
atestačný príd.: a-á komisia
-
audienčný príd.: a-á sieň
-
aukčný príd.: a-á sieň, a. katalóg
-
automatizačný príd.
-
badateľný príd. zreteľný, viditeľný, zjavný: b. pokrok, b-á zmena;
-
bagún -a mn. N a A -y m. druh kŕmnej ošípanej
● expr. tučný, vykŕmený ako b. veľmi
-
báječný príd. hovor. expr.
1. prekrásny, nádherný: b. život;
b-é farby2. výborný, vynikajúci, znamenitý: b-é jedlo;
b-é dievča; -
baklažán -u m.
1. rastlina s veľkými hruškovitými plodmi tmavofialovej farby používanými ako zelenina, bot. ľuľok b. Solanum melogena
2. jej plod
-
baldachýn -u m. ozdobná plochá strieška (na starodávnej posteli, nosená pri slávnostných obradoch ap.): posteľ, trón s b-om