Význam slova "ís" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sčítanosť -i ž.

sčítaný príd. kt. veľa prečítal, vzdelaný: s. študent, odborník;

sčítať -a dok. spočítať: s. čísla, hodnoty;

nedok. sčítavať -a, sčitovať

sčupiť sa dok. skrčiť sa (význ. 1), učupiť sa: sedieť s-ený

sedemnásť, m. živ. i sedemnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 17: s. dní, korún;
s. žiakov, s-i žiaci

sedemnásťročný príd.

1. trvajúci 17 rokov: s-é účinkovanie

2. 17 rokov starý: s. mladík

sémantička -y -čiek ž.;

sémantický príd.;

sémanticky prísl.

sémantik -a mn. -ci m. odborník v sémantike;

sémantika -y ž.

1. lingv. veda o význ. jazykových jednotiek; ich význam

2. filoz. časť semiotiky;

sépia -ie ž.

1. morský živočích s chytadlami, zool. Sepia

2. mal. tmavohnedá farba;

sépiový príd.

séria -ie ž. súbor navzájom spätých vecí, činností ap. rovnakého druhu, postupnosť: pokusná s., s. výrobkov, známok;

sériovo prísl.: vyrábať s.;

sériovosť -i ž.

sériový príd.: s-á práca, op. kusová;
s-é pokusy hromadné;
elektrotech. s-é zapojenie za sebou;

sérový príd.: s-á injekcia

sérum -ra sér s.

1. biol. krvné s. žltkastá tekutina ostávajúca po zrazení krvi

2. lek. očkovacia látka al. liek na báze krvného séra: protitetanové s., hadie s.;

šestnásť, m. živ. i šestnásti -ich čísl. zákl. vyj. počet a číslo 16: š. družstiev, stupňov

síce spoj. priraď.

1. s. – ale, s. – no, s. – lenže vyj. odporovací vzťah s odtienkom prípustky: to sú s. pekné reči, ale nič viac

2. a síce, správ. a to

sídelný príd.: s-é mesto

sídlisko -a -lisk s.

1. komplex obytných budov s občianskou vybavenosťou: panelové s.;
bývať na s-u

2. sídlo (význ. 1): praveké s., ľudské s-á;

sídliskový príd.: s. odpad

sídlišťan -a mn. -ia m. hovor. obyvateľ sídliska;

sídlišťanka -y -niek ž.

sídliť -i nedok.

1. byť usadený, mať svoje sídla (o národe, kmeni): kmene s-iace za Karpatmi

2. kniž. bývať, mať sídlo (o význ. osobnostiach, inštitúciách): prezident s-i v prezidentskom paláci

sídlo -a -del/-diel s.

1. priestor, v kt. sa sídli, býva, sídlisko: staré s-a Slovanov

2. miesto, kt. zaujíma význ. inštitúcia, osobnosť: reprezentačné s.;

síkať -a nedok. expr.

1. striekať (význ. 1): krv len tak s-la

2. močiť (význ. 3)

sínus -u m. mat. goniometrická funkcia, zn. sin;

sínusoida -y -oíd ž. geom. krivka znázorňujúca priebeh sínusu

sínusový príd.

síra -y ž. žltý nekovový chem. prvok, zn. S;

síran -u m. chem. sírany soli kyseliny sírovej, sulfáty

síriť -i nedok. dezinfikovať sírou: s. ovocie, sudy

sírnatý príd. obsahujúci, pripomínajúci síru: s. prameň, s. zápach

sírnik -a m. chem. soľ kyseliny sírovodíkovej, sulfid: s. strieborný;

sírnikový príd.

sírny, sírový príd. obsahujúci síru, pochádzajúci zo síry: s-ne, s-ové kúpele, s. zápach;
s-ová masť;
chem. kyselina s-ová

sírouhlík -a m. chem. jedovatá výbušná zlúčenina síry a uhlíka;

sírouhlíkový príd.: s. exhalát

sírovodík -a m. chem. veľmi jedovatá a zapáchajúca plynná zlúčenina síry;

sírovodíkový príd.: kyselina s-á

sítie -ia L -í s. hromad. sitinový porast

sľub -u m. vyjadrenie záväzku niečo urobiť, dať, dodržať ap.: slávnostný, manželský, poslanecký s., s. prezidenta;
prázdny s. nedodržaný, nesplnený;
s. vernosti;
dodržať s., spoliehať sa na s-y, skladať s.;
cirk. rehoľné s-y

□ dať s. sľúbiť

● s-y sa sľubujú, blázni sa radujú sľubom nemožno bezvýhradne veriť;

sľúbiť -i dok.

1. dať sľub: s-la, že odíde;
s-li si vernosť

2. zaviazať sa dať: s. pracovníkom prémie, dieťaťu darček, s. peniaze;

sľubne prísl.: s. sa rozvíjať

sľubný príd. vzbudzujúci nádej, nádejný: s. začiatok, s-á úroda, s-é dielo;

nedok. sľubovať

● s. hviezdy z neba nesplniteľné

// sľúbiť sa prisľúbiť prítomnosť, účasť ap.: s. sa na večeru;

nedok. sľubovať sa

sľubový príd.: s-á formula

sľuda -y sľúd ž. štiepny minerál v podobe tenkých lístočkov;

sľudový príd.: s-á tabuľka

sľukár -a m. hovor. člen Slovenského ľudového umeleckého kolektívu;

sľukárka -y -rok ž.;

sľukársky príd.

sňať sníme snímu dok. kniž. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu, zložiť: s. obraz zo steny, s. klobúk z hlavy, s. putá z rúk;

sóda -y ž.

1. biela látka použ. pri praní, v priemysle ako zmäkčovadlo vody, chem. uhličitan sodný

2. prášok použ. v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdkovej šťavy ap.: jedlá s., s. bikarbóna

3. hovor. sódovka: whisky so s-ou;

sódovka -y -viek ž. voda obohatená kysličníkom uhličitým, sódová voda: čerstvá s., pohár s-y;

sódovkáreň -rne ž. podnik na výr. sódovky

sódovkový príd.: s-á fľaša

sódový príd.: s-á voda sódovka

sója -e ž. strukovina, ktorej semená sa používajú ako potravina a na výr. oleja, bot. Glycine;

sójový príd.: s. olej, s-á múčka, s-é mlieko;
s-é mäso potravina zo sóje nahrádzajúca živočíšne mäso

sólista -u m. sólový hudobník, spevák al. tanečník: inštrumentálny, vokálny s., s. umeleckého súboru;

sólistický príd.: s. koncert, s-á skladba;

sólisticky prísl.

sólistka -y -tiek ž.;

sólo

I. -a sól s.

1. skladba al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tanečníka; predvedenie takejto skladby: tenorové, husľové s.;
s. pre flautu;
spievať, hrať s.;
mať s. i pren. hovor. stále hovoriť

2. tanec určený jednému páru al. viacerým párom ako pocta: s. mladomanželom;

sólovo prísl.: vystupovať s.

II. sólo neskl. príd. hovor. bez ostatných prvkov, kt. sú obyč. pri sebe, sólový, samotný: s. sako, s. kreslo

III. sólo prísl. hovor. sólovo: pieseň zaspievaná s.

sólový príd.: s. part;
s. únik cyklistu, s-á jazda;

sós, zós -u m. subšt. omáčka;

špás -u m. hovor. žart: urobiť niečo zo š-u;

□ robiť š-y špásovať

● s ním nie je š. všetko berie vážne;
s tým nie sú š-y je to nebezpečné;
to je drahý š. je to drahé;
každý š. niečo stojí za všetko sa musí platiť;

spásť spasie spasú dok.

1. pasením spotrebovať, vypásť: s. ďatelinu;

2. pasením zbaviť porastu, vypásť: s. lúku;

spolu s predl. s I: s. s festivalom sa konala súťaž;
koncertoval s. s bratom

nedok. sprísňovať

// sprísniť sa sprísnieť: výber sa s-l;

nedok. sprísňovať sa

sŕkať -a, srkať -á nedok.

1. vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný cit. sŕ: s. polievku, kôň s-a (-á) vodu

2. vydávať zvuk śśś (od bolesti), osŕkať

3. crkať (význ. 3);

sŕkavo, srkavo prísl.: s. piť, jesť

sŕkavý, srkavý príd. pripomínajúci sŕkanie, srkanie: s. zvuk;

sŕňatko -a -tiek s. zdrob.

sŕstka -y -tok ž. zdrob.

sťa spoj. podraď. poet. ako, sťaby: biely s. sneh, rovný s. jedľa

sťaby spoj. podraď. poet. akoby: domčeky boli s. maľované;
zmizol, s. sa bol prepadol

sťah -u m. odb. stiahnutie sa (význ. 1): svalové s-y

sťahaný príd. hovor. ustatý, uťahaný, strhaný: s-é kone

sťahovací¹ príd. určený na sťahovanie, priťahovanie, priťahujúci, sťahujúci: s-ia skrutka, s. pás

sťahovací² príd. určený na (pre)sťahovanie: s-ie auto;
s-ie náklady na sťahovanie

nedok. sťahovať²

// stiahnuť sa

1. skrčiť sa (význ. 1), schúliť sa, zmenšiť sa: s-l sa, aby vyzeral menší;
koža sa s-la (od sucha)

2. spojiť sa (do celku), zovrieť sa: ľudia sa s-li do hlúčika;
rana sa s-la zacelila sa;
hrdlo sa mu s-lo (od žiaľu) zovrelo sa

3. premiestniť sa (na menší al. pôvodný priestor); utiahnuť sa (význ. 1): partizáni sa s-li do hôr;
vojsko sa prechodne s-lo

4. (obyč. o častiach tváre) zmraštiť sa (význ. 1), zhúžviť sa: tvár sa mu s-la (od bolesti)

● s. sa do ústrania, s. sa do seba, s. sa do ulity izolovať sa;

sťahovať¹ nedok.

1. dopravovať na iné miesto, premiestňovať: s. nábytok

2. premiestňovať niekoho s vecami do iného bytu, bydliska: s. novomanželov (do novostavby);
s. rodičov do mesta

// sťahovať sa

1. meniť byt, bydlisko: s. sa na sídlisko

2. meniť miesto sídlenia, výskytu: Slovania sa s-li z východu;
vtáci sa s-jú na juh;
s-nie národov v 4. – 7. stor. po Kr.

nedok. sťahovať sa²

● s-jú sa nad ním mračná hrozí mu nebezpečenstvo

sťahovavý príd. kt. mení miesto pobytu, výskytu: s-é slovanské kmene;
s-é vtáky odlietajúce pravidelne na zimu do teplejších krajín

sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.

sťažene prísl.;

sťaženosť -i ž.

sťažený príd. spojený s väčšími ťažkosťami, ťažký: pracovať za s-ch podmienok;

sťažiť dok. urobiť ťažším, ťažkým (význ. 3), zhoršiť: s. pracovné podmienky;
s. niekomu život;

sťažka prísl. namáhavo, ťažko: s. kráča, dýcha

sťažnosť -i ž. prejav nespokojnosti, nesúhlasu s niekým, niečím, ponosa: napísať s. (nadriadenému orgánu);
sú s-i na nestatočnosť predaja;
práv. opravný prostriedok v súdnom konaní: podať s.;

sťažnostný príd.: práv. s-é konanie

sťažovať sa nedok. ponosovať sa, žalovať sa; ťažkať si: s. sa na bolesti, s. sa priateľovi;
práv. podávať sťažnosť

sťažovateľ -a mn. -ia m. práv. kto podáva sťažnosť;

sťažovateľka -y -liek ž.

stôs -a/-u m. niečo naukladané do výšky, štôs: s. polien, tehál;
uložiť knihy do s-a do stĺpca;

štôs, štós -u m. hovor. stôs: š. dreva, novín;

str., s. skr. strana, stránka

štrnásť, m. živ. i štrnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 14: š. hodín, rokov, korún;
š. chlapcov, š-i chlapci

štrnásťčlenný príd. zložený zo 14 členov: š. kolektív

štrnásťdenný príd. trvajúci 14 dní, štrnásťdňový (význ. 1): š. zájazd

štrnásťdňový príd.

1. trvajúci 14 dní, štrnásťdenný: š-é školenie, š-á dovolenka

2. 14 dní starý: š-é dieťa

štrnásťročný príd.

1. trvajúci 14 rokov: š-á služba

2. 14 rokov starý: š. chlapec, š-é dievča

súbeh -u m. súťaž o (prac.) miesto, o dodávku ap., konkurz: vypísať s. na voľné miesto, s. uchádzačov;

súbehový príd.

súbežne prísl.;

súbežnosť -i ž.

súbežný príd.

1. majúci rovnaký smer, rovnobežný, paralelný: s-é čiary, s-é trate

2. prebiehajúci v rovnakom čase, súčasný: s. vývin, s-é akcie;

súboj -a m.

1. v min. boj dvoch protivníkov podľa dohodnutých podmienok, duel: vyzvať na s., dôstojnícke s-e

2. boj, zápas (dvoch strán): s. na ihrisku, letecký s.;
slovný s. hádka;

súbojový príd.

súbor -u m.

1. zoskupenie súvisiacich vecí, javov ap. tvoriacich celok, komplex: s. pomôcok, článkov, s. vedomostí

2. umel. skupina, zbor: spevácky, tanečný s.;