Význam slova "ã ã ã ã ã k" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

fuškárka -y -rok ž.;

fuškársky príd. i prísl.: f-e zárobky

galejník -a mn. -ci m. trestanec odsúdený na galeje;

gazdík -a mn. -ci m. zdrob. expr.;
obyč. iron. chudobnejší gazda;

gazík -a m. hovor. terénne auto zn. GAZ

gestapák -a mn. -ci m. hovor. pejor. príslušník gestapa;

gombík -a m.

1. (okrúhly) predmet na zapínanie, gombička: kovový, perleťový g.;
zapínať šaty na g-y

2. vec pripomínajúca gombík (obyč. zapojená na prúd): stisnúť g. vo výťahu;
g. na rádiu;

granátovník -a m. cudzokrajný strom al. ker rodiaci granátové jablká, bot. Punica

gréckokatolík -a mn. -ci m. príslušník gréckokat. cirkvi;

grošík -a obyč. mn. m. zdrob. expr. peniaz(e)

guľometník -a mn. -ci m. vojak obsluhujúci guľomet

gumák -a m. hovor.

1. nepremokavý pogumovaný kabát

2. obyč. mn. gumové čižmy

hadík, hádik -a mn. N a A -y m. zdrob.;

hák -a m.

1. železné náradie so zahnutým koncom na vešanie, zachytávanie ap.: zavesiť ošípanú na h., chytať, dvíhať h-om

2. druh závory: zavrieť bránu na h., h-om

3. šport. úder ohnutou rukou v pästiarstve;

hapták -u m. zastar. al. hovor. expr. postoj na povel ,,pozor!``

● postaviť sa do h-u, stáť pred niekým v h-u byť ochotný podriadiť sa

hasák -a m. tech. slang. rúrkové kliešte (na zachytávanie valcovitých predmetov rozlič. priemerov)

hlinenák -a m. hlinená nádoba, obyč. hrniec

hliník -a m. ľahký striebrobiely kov, alumínium, chem. prvok, zn. Al;

hlupák -a mn. -ci m. hlúpy al. nerozvážny človek, sprosták (obyč. nadávka);

hlúpučký príd. zjemn. hlúpy;

hmatník -a m. časť sláčikového al. brnkacieho hud. nástroja, kde sa pritláčajú prsty na struny

hnedák -a mn. N a A -y m. pej(k)o, gaštan (kôň)

hnevník -a mn. -ci m. kto sa s niekým hnevá al. s kt. sa niekto hnevá: mať h-a;
h-i sa pomerili;

hnusák -a mn. -ci m. pejor. hnusník

hnusník -a mn. -ci m. pejor. bezcharakterný človek, špinavec, hnusák (obyč. v nadávke)

hoblík -a m. nástroj na hladké opracúvanie drevenej plochy: ručný h.

hodovník -a mn. -ci m. účastník na hostine al. na hodoch;

holubník -a m. búdka, priestor ap. na chov holubov;

honelník -a mn. -ci m. pomocník baču al. valacha;

horák -a m. zariadenie na spaľovanie kvapalinových al. plynných palív: h. lampy, plynový h.

horčík -a m. magnézium;

horník -a mn. -ci/-ky m. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi dolníkom a kráľom)

hotelík -a m. zdrob.

hračkársky príd.: h. priemysel

hračkárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. výr. hračiek: ľudové h.

2. predajňa hračiek

3. iba jedn. pejor. hračkár(č)enie: literátske h.;

hriadelík -a m. zdrob.

hrudník -a m. horná časť drieku: dobre vyvinutý h.;

hryzák -a obyč. mn. m. predný zub niekt. zvierat

hudobník -a mn. -ci m. kto hrá na hud. nástroji, zaoberá sa hudbou ap. (obyč. profesionálne);

hutník -a mn. -ci m. pracovník v hutníctve;

hvizdák -a mn. N a A -y m. svišť

ihelník -a m. schránka na odkladanie ihiel

iskerník -a m. na žlto kvitnúca lúčna bylina, bot. Ranunculus

jablčník -a m. koláč s jablkami, jablkový koláč

jadrovník -a m. blanité puzdrá so semenami v dužine malvíc

jarmočník -a mn. -ci m. predavač na jarmoku; návštevník jarmoku;

jarník -a m. jarný kabát

jasličkár -a m. hovor. dieťa, kt. je v opatere det. jasieľ

jastrabník -a m. rastlina obyč. so žltými kvetmi na listnatej lodyhe, bot. Hieracium

jazvečík -a mn. N a A -y m. poľovný pes s krátkymi nohami a pretiahnutým telom

jedák -a mn. -ci m.

1. kto rád (veľa) je: veľký j. múčnikov

2. expr. človek, ktorého treba nasýtiť: v rodine je veľa j-ov

jednoplošník -a m. lietadlo s 1 párom nosných plôch

junák -a mn. -ci m. kniž. mladík, mládenec;

jutovník -a m. tropický strom, ktorého plody obsahujú vlákna použ. ako text. surovina, bot. Corchorus

k¹ [i ká] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v zn.: k karát;
vitamín K;
chem. K kálium;
fyz. K kelvin

k², ku [ku/gu] (ku pred k-, g-, pred skupinou spoluhlások s k, g, niekedy i pred inými spoluhláskami a v spoj. ku mne iba [ku]) predl. s D vyj.

1. smer do blízkosti al. polohu v (tesnej) blízkosti, približovanie (sa) v priestore al. čase: cestovať k rodičom, ísť k rieke, dvíhať sa k oblakom;
prikrčený ku skrini;
chýliť sa k večeru;
cesta k dohode

2. pribúdanie, pridávanie: pridružiť sa k známym;
(pripojiť) dodatok k dohode;
chlap a (ešte) k tomu ozbrojený navyše

3. priestorovú al. časovú hranicu: od Dunaja k Tatrám;
stavbu dohotoviť k 1. januáru

4. (v ustálených prípadoch) účel, zacielenie: hýbať sa k životu;
byť, dať, mať k dispozícii;
ísť k lekárovi;
blahoželať k meninám

5. zreteľ: úprimný k deťom;
prejaviť úctu k starším;
štyri ku dvom

6. väzbu pri slovesách al. menách: dôjsť k záveru, pribrať sa k práci, prirovnať k minulosti;
(zodpovedný) prístup k úlohám;
výzva k rozvahe

k. o. skr. knokaut

kábel -bla L -i mn. -e m. vodič al. zväzok vodičov chránený obalom: elektrický, telefónny, podmorský k.;

kábelogram -u m. telegram poslaný podmorským káblom

kabinetík -a m. zdrob. k 1

káblik -a m. zdrob.

káblovka -y -viek ž.

1. továreň na káble: bratislavská k.

2. hovor. káblová televízia

káblový príd.: k-á televízia pri kt. je signál vedený káblami;

káča, kačíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa kačice;

káčatko, kačíčatko -a -tiek s. zdrob.

káčer -a mn. N a A -y m. samec kačice

kaderník -a mn. -ci m. odborník na úpravu žen. účesov; holič: ísť ku k-ovi;

kádrovať nedok. (prv) preverovať polit. a odb. úroveň pracovníkov (v totalitnom režime) a na základe toho o nich rozhodovať

kádrovníčka -y -čok ž.;

kádrovnícky príd.

kádrový príd.

1. k 1: k-á rezerva, k-á politika, k-é zmeny

2. (prv) kt. mal na starosti polit. a prac. hodnotenie pracovníkov, ich evidenciu ap.: k. a personálny útvar;

kakaovník -a m. tropický strom s pozdĺžnymi bobuľami, v kt. sú bôbovité semená, bot. Theobroma

kálať -a nedok. štiepať na väčšie kusy (pomocou klina), rúbať: k. polená;

● expr. dať si na chrbte → drevo k.

káliový príd.

kálium -ia s. chem. draslík, zn. K;

kamizolík -a m.;

kamrlík -a m. hovor. kutica, komôrka: k. vedľa kuchyne

kamzík -a mn. N a A -y m. vysokohorský prežúvavec s hákovitými rohmi, zool. Rupicapra;

kántriť -i nedok. expr.

1. zabíjať, hubiť: k. škodcov, k. ľudí

2. ničiť, pustošiť: k. hory, hlodavce k-ia obilie

kapelník -a mn. -ci m. dirigent kapely

kaprík -a, kapríček -čka m. zdrob.

kapustník -a m. kapustový koláč

kára -y kár ž. ručný dvojkolesový vozík: ťahať k-u i pren. niesť zodpovednosť (za niekoho);

kárny, správ. disciplinárny

káro

I. -a s.

1. hovor. kockovaná vzorka (na látke); látka s touto vzorkou: pestré k.

2. karta so znakom kosoštvorca (v žolíkových kartách): vyhodiť k.;

károvaný príd. kockovaný: k-á košeľa

kárový príd. k 2: k. kráľ

II. káro príd. hovor. kockovaný: k. sukňa

katolík -a mn. -ci m. príslušník kresť. cirkvi, ktorej hlavou je pápež;

kaučukovník -a m. tropický strom pestovaný na plantážach pre rastlinné mlieko, bot. Hevea

káva -y káv ž.

1. semená kávovníka (al. ich náhradka): pražená, zrnková k., mlieť k-u

2. osviežujúci a aromatický nápoj z nich al. z ich náhradky: čierna k.;
biela k. s mliekom;
turecká k. zalievaná;
variť, piť k-u, ísť na k-u;

kávička -y -čiek ž. zdrob. expr.: vypiť si obľúbenú k-u

kávovar -u m. zariadenie na varenie kávy

kávovina -y -vín ž. kávová náhradka al. prísada

kávový príd.: k-á usadenina, k. mlynček, k-á súprava;
k-á lyžička malá;
k-á farba hnedá ako pražená káva;

kázať -že -žu -uc -uci nedok.

1. dávať pokyn, rozkazovať, prikazovať: lekár mu k-l ležať, aby ležal;
čo nám k-li, urobili sme;
(robiť,) ako zákon, tradícia k-e podľa zákona, tradície;
robiť, ako srdce k-e podľa citu

2. hlásať nejaké (náb.) učenie: k. evanjelium;
k. v mnohých krajinách

3. mať kázeň (význ. 1): k. od oltára;
k. o morálke, k. proti neprávosti

● → vodu k-e, víno pije

kázeň -zne ž.

1. prejav duchovného o náb. téme (pri bohoslužbách): nedeľná k.

2. hovor. dohováranie, karhanie, napomínanie: počúvať od niekoho k.

3. správ. disciplína, poriadok

□ mať k. kázať;
držať, robiť niekomu k. napomínať, hrešiť niekoho

keksík -a m. zdrob.

kilometrovník -a m. zn. na ceste, trati označujúca vzdialenosť v km od východiskového bodu

kľačadlo -a -diel s. lavica na kľačanie, kľakadlo

kľačať -í -ia nedok. byť v polohe na kolenách: k. z trestu;
k. pred niekým na kolenách i fraz. ponížene prosiť;
k. niekomu pri nohách i fraz. prejavovať obdiv, oddanosť

kľačiačky prísl. v polohe na kolenách, kolenačky: k. zbierať smeti, (po) k. cvičiť

kľačmo prísl. tel. (po)kľačiačky: poloha k.

kľag -u m. teľací žalúdok použ. na zrážanie mlieka

kľak -u m. tel. pokľaknutie; poloha pri pokľaknutí

kľakadlo -a -diel s. kľačadlo

kľampa -y kliamp ž. pejor. nadávka neupravenej žene

kľavieť -ie -ejú nedok. tŕpnuť, meravieť (od zimy): prsty k-jú od mrazu

kľavo prísl.;

kľavosť -i ž.

kľavý príd.

1. neohybný (od choroby, chladu), meravý: k-é ruky

2. expr. neobratný, nešikovný: do roboty je k.;

kĺb -a/-u m.

1. ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí, zhyb: kolenný k., zápal k-ov

2. ohybný spoj súčiastok mechanizmu: čapový k.;

kĺbik -a m. zdrob.

kĺbovitý príd. majúci ráz kĺba: k-é spojenie pák;

kĺbový príd.: k-á chrupka, k. reumatizmus;
k. autobus majúci 2 vozne spojené pohyblivým mechanizmom;

klebetník -a mn. -ci m. klebetný človek;

klenotník -a mn. -ci m. odborník pri výr. klenotov; predavač klenotov; samostatný živnostník; zlatník;

klobučník -a mn. -ci m. kto vyrába al. predáva klobúky;

klobúk -a m.

1. prikrývka hlavy z pevnejšieho materiálu (so strieškou): pánsky, dámsky k., plstený k., založiť si k., dať si k. na hlavu

2. vec podobná klobúku: k. huby;
k. cukru homoľa (v min. spôsob balenia cukru)

● k. dolu (pred ním) zasluhuje uznanie;
expr.: to si nedáš za k. (, čo ti poviem) nebudeš sa tým chváliť;
mať pod k-om byť podnapitý;

kľúč -a m.

1. nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k-e od bytu, patentný k., zatvoriť (dvere) k-om, na k.

2. nástroj na uťahovanie a manipuláciu (so skrutkou ap.): maticový k.;
→ francúzsky k.

3. pomôcka na rozlúštenie, vysvetlenie al. určenie niečoho: šifrovací k.;
botanický k. na určovanie rastlín;
hud. notový k. určujúci tónovú výšku nôt v osnove

4. elektrotech. telegrafný, telefónny k. spínač prúdového okruhu

5. prostriedok na získanie ap. niečoho: k. k vedomostiam, k úspechu, k tajomstvu

● postaviť, dostať (dom) na k. úplne hotový, pripravený na používanie;

kľúčenka -y -niek ž. puzdro na kľúče