Význam slova "zl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žľab -u m.

1. konštrukcia tvaru koryta na privádzanie al. odvádzanie kvapalín al. iného materiálu: odtokový, násypový ž.;
hut. odpichový ž.

2. válov: naplniť ž. ovsom

3. podlhovastá priehlbina v teréne, úžľabina: zostúpil ž-om k plesu;

žľabovitý príd. pripomínajúci žľab(y): ž. svah, ž-á dolina

žľabový príd.: ž. dopravník;

zlacnieť -ie -ejú dok. stať sa lacnejším, lacným: tovar z-l, výroba z-la

zlacniť dok. urobiť lacnejším, lacným: z. dopravu, ťažbu;

nedok. zlacňovať

zladene prísl.;

zladenosť -i ž.

zladený príd. kt. je v súlade s niečím, harmonický: z-é pohyby, farby;

zladiť dok. uviesť do súladu; zharmonizovať: z. nástroje v orchestri, z. záujmy mladých a skúsených, z. spoluprácu s partnerom;

nedok. zlaďovať

zľadovatieť -ie -ejú dok. stuhnúť na ľad, pokryť sa ľadom: chodník z-l;
z-ená pôda

zľadovieť -ie -ejú dok. stať sa ľadovým: vietor z-l;

zľahčieť -ie -ejú dok. stať sa ľahším, ľahkým: zaťaženie z-lo

zľahčiť -hč/-i! dok.

1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho;
z. (si) úlohu zjednodušiť

2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;

nedok. zľahčovať

// zľahčiť sa stať sa ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): zaťaženie sa z-lo;
práca robotníkov sa z-la;

nedok. zľahčovať

zľahčujúci príd. uberajúci na význame, dôležitosti, znevažujúci: z-e poznámky;

zľahčujúco prísl.

zľahka prísl.

1. bez námahy, dôrazu, nenásilne: z. sa dotknúť niečoho, z. stlačiť kľučku

2. málo, trocha, nepatrne: z. sa ukloniť, pokývať

3. nedbanlivo, nenútene: maličkosť – povedal z.

4. svižne, pružne, ľahko: z. bežať

zľahnúť -e -ú -hol dok.

1. (o obilí) poľahnúť: pšenica z-la

2. znížiť sa (význ. 1), klesnúť: pôda z-la

3. hovor. zastaráv. porodiť

zľahostajnieť -ie -ejú dok. stať sa ľahostajnejším, ľahostajným: z. k okoliu;
po neúspechu z-l

zľahučka prísl. expr. zľahka (význ. 1): z. zaťal do pňa

zlajdáčiť sa -i dok. hovor. stať sa lajdáckym, neporiadnym: deti sa bez dozoru z-li

zlákať -a dok. lákaním získať, zvábiť: dal sa z. kamarátmi do krčmy zviesť;
slniečko ho z-lo von

zľaknúť sa -e -ú -kol dok. dostať strach, naľakať sa, preľaknúť sa: dieťa sa z-lo a rozplakalo sa;
z. sa zodpovednosti

zľaknuto prísl.;

zľaknutosť -i ž. zľaknutie

zľaknutý príd. zachvátený strachom, naľakaný, preľaknutý: z-é dievča;

zlámať -e -u dok. lámaním porušiť, rozdeliť na kusy, dolámať: z. palicu, konár, z. si nohu

● expr. z. si krky, väzy a) zabiť sa b) utrpieť škodu

// zlámať sa: kolesá sa z-li

zlapať dok. chytiť (význ. 2): z. zlodejov, pašerákov

zlátanina -y -nín ž. pejor. niečo zlátané, zlepenina: nevkusná z., románová z.

zlátať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc dok. pejor. spojiť do nesúrodého celku, zle, narýchlo, povrchne urobiť, zlepiť: z. šaty;
prejav bol všelijako z-ný

zlátenie -ia s. tenká povrchová vrstva zlata, pozlátenie, pozlátky: z. na chrbtoch kníh

zlatisto prísl.

zlatistý príd. sfarbený dozlata: z-é vlasy, z. piesok;

zlátiť -i nedok.

1. pokrývať tenkou vrstvou zlata, pozlacovať: z. rám obrazu, galvanické z-enie;
z-iaci lis

2. kniž. farbiť dozlata: západ slnka z-l oblohu

// zlátiť sa kniž. sfarbovať sa dozlata: zore sa z-ia

zlatka -y -tiek ž. v min. minca, bankovka v hodnote 1 zlatého

zlatko, zlatenko, zlatuško -a s. zdrob. expr.

1. iba zlatko staniol

2. k 4: z., podaj mi knihu

zlatníčka -y -čok ž.;

zlatnícky príd.: z. tovar, z-e váhy;

zlatníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. zlatnícky odbor

2. zlatnícky obchod, dielňa

zlatník -a mn. -ci m. odborník na výr., opravu a predaj predmetov z drahých kovov; samostatný živnostník; klenotník;

zlatnúť -e -ú -tol nedok. sfarbovať sa dozlata: lístie z-e

zlato -a s.

1. jasnožltý drahý kov intenzívneho lesku, chem. prvok, zn. Au: čisté z., zlomkové z., ryžovanie z-a;
biele z. i publ. cukor;
publ.: čierne z. uhlie;
tekuté z. ropa

2. predmety vyrobené zo zlata, obyč. šperky: žena ovešaná z-m;
publ. slang. olympijské z. zlatá medaila

3. čo farbou, leskom, hodnotou pripomína zlato: z. slnečných lúčov;
z. pšeničných klasov

4. expr. blízky, milý človek (obyč. v oslovení): z. moje, poď sem

● expr. z-m by ho nevyvážil je cenný;
mať srdce zo z-a byť dobrý, šľachetný;
dobrá rada nad z.;
nie je všetko z., čo sa blyští vonkajší dojem nie je zárukou hodnoty;

zlatobyľ -e ž. hojne sa vyskytujúca bylina so zlatožltými kvetmi, bot. Solidago

zlatočervený príd. červený dozlata: z-é vlasy, z-é slnko

zlatohnedý príd. hnedý dozlata: z. peceň chleba

zlatokop -a mn. -i/-ovia m. kto hľadá a dobýva zlato;

zlatokopecký príd.;

zlatokopectvo -a s. hľadanie, dobývanie zlata

zlatoň -a mn. N a A -e m. chrobák žijúci na kvetoch a ukladajúci larvy do mravenísk, zool. Cetonium

zlatonosnosť -i ž.

zlatonosný príd. obsahujúci zlato: z-é náplavy, z. piesok;

zlatoočka -y -čiek ž. hmyz so zlatými očami a zelenými krídlami vyskytujúci sa v domácnosti, zool. Chrysopa

zlatoplodý príd.: bot. krkoška z-á Chaerophyllum aureum voňavá lúčna i záhradná bylina

zlatorez -u m. zlatá al. pozlátená oriezka: kniha so z-om

zlatoružový príd. ružový dozlata: z-á látka

zlatosť -i ž.

II. zlatý m. pôv. zlatá minca; býv. al. súčasná zákl. peňaž. jednotka a platidlo v niekt. štátoch: sto kremnických z-ch;
holandský z.

zlatotepec -pca m. odborník na tepanie zlata;

zlatotepecký príd.;

zlatotepectvo -a s. zlatotepecké umenie, zlatotepecký odbor

zlatoústy príd. kniž. výrečný (význ. 1): z. rečník, kazateľ;
sv. Ján Zlatoústy

zlatovláska -y -sok ž. expr. dievča, žena so zlatými vlasmi;
Zlatovláska rozpráv. bytosť

zlatovlasý príd. majúci vlasy zlatej farby: z-é dievča

zlatozelený príd. zelený dozlata: z-é víno

zlatožltý príd. žltý dozlata: z-é húsa, jablko

zlatučký, zlatušký, zlatunký, zlatulinký príd. expr. zlatý (význ. 2, 5): z-á pšenica;
z. človek

zlatý

I. príd.

1. vyrobený zo zlata: z. šperk, prsteň, z-é pero, z. zub, z-á medaila

2. obsahujúci zlato: z-á žila i pren. hemoroidy;
z-á baňa i fraz. bohatý zdroj príjmov

3. pozlátený: z-é gombíky, z-á oriezka

4. pripomínajúci zlato (farbou, leskom, zvukom ap.): z-é vlasy, z. piesok, z-é lístie;
z-á visačka znak na výrobkoch vys. kvality;
z. dážď okrasný ker s veľkým počtom žltých kvetov, bot. štedrec, forzítia;
z-á svadba 50. výročie sobáša a jeho oslava;
z-á nedeľa posledná pred Vianocami

5. cenný ako zlato, hodnotný, vzácny, dokonalý: z-á rada;
z-é ruky šikovné;
z. človek dobrý;
z-é časy, z-á mladosť

6. vzťahujúci sa na zlato vôbec: z. poklad, z-á mena

7. expr. milý, drahý (v osloveniach): syn môj z.

● z-á stredná cesta uprednostňovanie kompromisu;
z. vek obdobie rozkvetu;
z. klinec (programu) vrcholná časť;
→ remeslo má z-é dno;

zľava¹ -y zliav ž. zníženie ceny, poplatku: poskytnúť, dostať z-u, z. na cestovnom, na dani

zľava² prísl.

1. z ľavej strany, op. sprava: vojsť z., dostal zaucho sprava i z.

2. smerom od politicky ľavého názoru, op. sprava: tlak na vedenie strany z.

● sprava-z., sprava i z. zo všetkých strán

zľaviť dok. (pri jednaní) znížiť cenu, spustiť: nechce nič z.;

zľavnený príd. kt. je poskytnutý za zľavu: z. lístok, z-é vstupné

nedok. zľavovať

žľaza -y žliaz ž. živočíšny ústroj tvoriaci výlučky: zdurená ž.;
anat. mliečna, príušná, slinná, štítna ž.;
biol. ž-y s vnútornou sekréciou;

žľaznatý príd. kt. má žľazy, veľa žliaz: ž-é vemeno

žľazový príd.: ž. vývod, ž-á bunka;

žlč -e ž.

1. žltozelený tekutý horký výlučok pečene;

2. hovor. žlčník: praskla mu ž.

● expr.: ž. v ňom z(o)vrela, vzkypela, ž. sa v ňom pohla veľmi sa rozčúlil, rozzúril sa;
búri sa v ňom ž. veľmi sa zlostí;
vyliať si ž. na niekom vyvŕšiť sa;

žlčník -a m. orgán niekt. stavovcov podobný vaku, v kt. sa zhromažďuje žlč: operácia ž-a, byť chorý na ž.;

žlčnikár -a m. hovor. kto je chorý na žlčník;

žlčnikárka -y -rok ž.

žlčníkový príd.: ž. záchvat;
ž-á diéta pri chorobách žlčníka

žlčopudne prísl.

žlčopudný príd. podporujúci tvorbu a vylučovanie žlče: ž. čaj;

žlčovito, žlčovite prísl.;

žlčovitosť -i ž.

žlčovitý príd. expr. zlostný (význ. 1 – 3), jedovatý: ž. chlapík;
ž. smiech, rozhovor;

žlčovod -u m. anat. vývod žlčníka: zápal ž-u;

žlčovodový, žlčovodný príd.

žlčový príd.: ž-é kamene

zle horšie prísl.

1. k zlý, op. dobre: z. hrať, spať, počuť, konať;
z. sa cítiť;
z. hovoriť o niekom;
chcieť niekomu z., z. s niekým zaobchádzať;
z. poradiť niekomu;
z. sa to skončilo;
z. mi padne nejsť ta

2. vetná prísl. vyj. nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu ap.: je, prišlo mu z. nevoľno;
z. je s ním a) necíti sa dobre b) hrozí mu nepriazeň;
je z. o chlieb núdza

3. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ťažko: tebe je z. ráno vstávať

● (ne)mať niekomu niečo za z. (ne)zazlievať;
expr. z.-nedobre veľmi zle;
byť z. zapísaný u niekoho nemať dôveru;
z. mu to padlo nebol tomu rád: z. mu to robí nepriaznivo účinkuje

zlenivieť -ie -ejú dok. stať sa lenivým: chlapec akosi z-l

zlepenec -nca m. zlepenina: z. vlasov;
geol. usadená hornina stmelená z rozlič. zložiek, konglomerát

zlepenina -y -nín ž. niečo zlepené, zlepenec: z. snehu;

zlepiť dok.

1. lepením spojiť: z. roztrhnutý obal, z. rozbitý krčah

2. lepením vytvoriť: z. si model lietadla

3. pejor. zle, povrchne, narýchlo urobiť, zlátať: z-ená stavba, z. obžalobu proti niekomu;

zlepšiť dok. urobiť lepším: z. výrobnú metódu, životné prostredie, zásobovanie;
z. výkon, svetový rekord;

zlepšovací príd. určený na zlepšovanie: z. návrh, z-ie opatrenia

zlepšovák -a m. slang. zlepšovací návrh

nedok. zlepšovať

// zlepšiť sa stať sa lepším: pomery sa z-li;
počasie sa z-lo;

nedok. zlepšovať sa

zlepšovateľ -a mn. -ia m. kto podáva zlepšovacie návrhy (týkajúce sa spôsobu výroby, techniky, organizácie práce ap.);

zlepšovateľka -y -liek ž.;

zlepšovateľský príd.: z-é úsilie, hnutie;

zlepšovateľstvo -a s.

zletieť -í -ia dok.

1. letom sa spustiť dolu, zlietnuť: vták z-l zo stromu, kohút z-l z plota

2. expr. spadnúť (význ. 1): z. z koňa, čapica mu z-la z hlavy, z. do jamy

3. expr. rýchlo zísť, zbehnúť: z. po schodoch do pivnice;

zletovať² [-l-] dok. hovor. zospájkovať: z. plechy

žliabkovač -a m. žliabkovací hoblík al. iný žliabkovací nástroj, stroj

žliabkovací príd. určený na žliabkovanie: ž. hoblík, ž-ia fréza

žliabkovanie -ia s. žliabkovitá ozdoba (na keramike)

žliabkovať nedok. robiť žliabky (význ. 2): ž-ná keramika

žliabkový príd.: ž. panel;
ž. ornament;

žliaboček -čka, žliabček -a m. zdrob.

žliabok -bka/-bku m.

1. zdrob. k 1, 2: rozvádzací ž.;
kŕmny ž.

2. zárez, vyhĺbenina, ryha (na súčiastkach, nástrojoch ap.): ž. na doske, koleso so ž-om;

zliať zleje zlejú dok.

1. liatím odstrániť (tekutinu) z niečoho: z. vodu z uvarenej zeleniny

2. liatím zbaviť tekutiny, scediť: z. zemiaky

3. liatím spojiť, zmiešať: z. meď s cínom

4. odliať (význ. 2): z. zvon;

zliatina -y -tin ž. stuhnutá zmes roztavených kovov: z-y medi, hliníka;

zliatinový príd.

žliazka -y -zok ž. zdrob.

zlieniť sa -i dok.

1. (o niekt. živočíchoch) zbaviť sa kože, srsti ap.: had sa z-l

2. (o koži) zliezť (význ. 2), zošúpať sa: koža na nohách sa z-la

nedok. zliepať -a, zlepovať

// zlepiť sa lepením sa spojiť: hlina sa z-la do hrudiek;

nedok. zliepať sa, zlepovať sa