Význam slova "zl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 252 výsledkov (3 strán)

  • žľab -u m.

    1. konštrukcia tvaru koryta na privádzanie al. odvádzanie kvapalín al. iného materiálu: odtokový, násypový ž.;
    hut. odpichový ž.

    2. válov: naplniť ž. ovsom

    3. podlhovastá priehlbina v teréne, úžľabina: zostúpil ž-om k plesu;

  • žľabovitý príd. pripomínajúci žľab(y): ž. svah, ž-á dolina

  • žľabový príd.: ž. dopravník;

  • zlacnieť -ie -ejú dok. stať sa lacnejším, lacným: tovar z-l, výroba z-la

  • zlacniť dok. urobiť lacnejším, lacným: z. dopravu, ťažbu;

  • nedok. zlacňovať

  • zladene prísl.;

  • zladenosť -i ž.

  • zladený príd. kt. je v súlade s niečím, harmonický: z-é pohyby, farby;

  • zladiť dok. uviesť do súladu; zharmonizovať: z. nástroje v orchestri, z. záujmy mladých a skúsených, z. spoluprácu s partnerom;

  • nedok. zlaďovať

  • zľadovatieť -ie -ejú dok. stuhnúť na ľad, pokryť sa ľadom: chodník z-l;
    z-ená pôda

  • zľadovieť -ie -ejú dok. stať sa ľadovým: vietor z-l;

  • zľahčieť -ie -ejú dok. stať sa ľahším, ľahkým: zaťaženie z-lo

  • zľahčiť -hč/-i! dok.

    1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho;
    z. (si) úlohu zjednodušiť

    2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;

  • nedok. zľahčovať

    // zľahčiť sa stať sa ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): zaťaženie sa z-lo;
    práca robotníkov sa z-la;

    nedok. zľahčovať

  • zľahčujúci príd. uberajúci na význame, dôležitosti, znevažujúci: z-e poznámky;

  • zľahčujúco prísl.

  • zľahka prísl.

    1. bez námahy, dôrazu, nenásilne: z. sa dotknúť niečoho, z. stlačiť kľučku

    2. málo, trocha, nepatrne: z. sa ukloniť, pokývať

    3. nedbanlivo, nenútene: maličkosť – povedal z.

    4. svižne, pružne, ľahko: z. bežať

  • zľahnúť -e -ú -hol dok.

    1. (o obilí) poľahnúť: pšenica z-la

    2. znížiť sa (význ. 1), klesnúť: pôda z-la

    3. hovor. zastaráv. porodiť

  • zľahostajnieť -ie -ejú dok. stať sa ľahostajnejším, ľahostajným: z. k okoliu;
    po neúspechu z-l

  • zľahučka prísl. expr. zľahka (význ. 1): z. zaťal do pňa

  • zlajdáčiť sa -i dok. hovor. stať sa lajdáckym, neporiadnym: deti sa bez dozoru z-li

  • zlákať -a dok. lákaním získať, zvábiť: dal sa z. kamarátmi do krčmy zviesť;
    slniečko ho z-lo von

  • zľaknúť sa -e -ú -kol dok. dostať strach, naľakať sa, preľaknúť sa: dieťa sa z-lo a rozplakalo sa;
    z. sa zodpovednosti

  • zľaknuto prísl.;

  • zľaknutosť -i ž. zľaknutie

  • zľaknutý príd. zachvátený strachom, naľakaný, preľaknutý: z-é dievča;

  • zlámať -e -u dok. lámaním porušiť, rozdeliť na kusy, dolámať: z. palicu, konár, z. si nohu

    expr. z. si krky, väzy a) zabiť sa b) utrpieť škodu

    // zlámať sa: kolesá sa z-li

  • zlapať dok. chytiť (význ. 2): z. zlodejov, pašerákov

  • zlátanina -y -nín ž. pejor. niečo zlátané, zlepenina: nevkusná z., románová z.

  • zlátať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc dok. pejor. spojiť do nesúrodého celku, zle, narýchlo, povrchne urobiť, zlepiť: z. šaty;
    prejav bol všelijako z-ný

  • zlátenie -ia s. tenká povrchová vrstva zlata, pozlátenie, pozlátky: z. na chrbtoch kníh

  • zlatisto prísl.

  • zlatistý príd. sfarbený dozlata: z-é vlasy, z. piesok;

  • zlátiť -i nedok.

    1. pokrývať tenkou vrstvou zlata, pozlacovať: z. rám obrazu, galvanické z-enie;
    z-iaci lis

    2. kniž. farbiť dozlata: západ slnka z-l oblohu

    // zlátiť sa kniž. sfarbovať sa dozlata: zore sa z-ia

  • zlatka -y -tiek ž. v min. minca, bankovka v hodnote 1 zlatého

  • zlatko, zlatenko, zlatuško -a s. zdrob. expr.

    1. iba zlatko staniol

    2. k 4: z., podaj mi knihu

  • zlatníčka -y -čok ž.;

  • zlatnícky príd.: z. tovar, z-e váhy;

  • zlatníctvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. zlatnícky odbor

    2. zlatnícky obchod, dielňa

  • zlatník -a mn. -ci m. odborník na výr., opravu a predaj predmetov z drahých kovov; samostatný živnostník; klenotník;

  • zlatnúť -e -ú -tol nedok. sfarbovať sa dozlata: lístie z-e

  • zlato -a s.

    1. jasnožltý drahý kov intenzívneho lesku, chem. prvok, zn. Au: čisté z., zlomkové z., ryžovanie z-a;
    biele z. i publ. cukor;
    publ.: čierne z. uhlie;
    tekuté z. ropa

    2. predmety vyrobené zo zlata, obyč. šperky: žena ovešaná z-m;
    publ. slang. olympijské z. zlatá medaila

    3. čo farbou, leskom, hodnotou pripomína zlato: z. slnečných lúčov;
    z. pšeničných klasov

    4. expr. blízky, milý človek (obyč. v oslovení): z. moje, poď sem

    expr. z-m by ho nevyvážil je cenný;
    mať srdce zo z-a byť dobrý, šľachetný;
    dobrá rada nad z.;
    nie je všetko z., čo sa blyští vonkajší dojem nie je zárukou hodnoty;

  • zlatobyľ -e ž. hojne sa vyskytujúca bylina so zlatožltými kvetmi, bot. Solidago

  • zlatočervený príd. červený dozlata: z-é vlasy, z-é slnko

  • zlatohnedý príd. hnedý dozlata: z. peceň chleba

  • zlatokop -a mn. -i/-ovia m. kto hľadá a dobýva zlato;

  • zlatokopecký príd.;

  • zlatokopectvo -a s. hľadanie, dobývanie zlata

  • zlatoň -a mn. N a A -e m. chrobák žijúci na kvetoch a ukladajúci larvy do mravenísk, zool. Cetonium

  • zlatonosnosť -i ž.

  • zlatonosný príd. obsahujúci zlato: z-é náplavy, z. piesok;

  • zlatoočka -y -čiek ž. hmyz so zlatými očami a zelenými krídlami vyskytujúci sa v domácnosti, zool. Chrysopa

  • zlatoplodý príd.: bot. krkoška z-á Chaerophyllum aureum voňavá lúčna i záhradná bylina

  • zlatorez -u m. zlatá al. pozlátená oriezka: kniha so z-om

  • zlatoružový príd. ružový dozlata: z-á látka

  • zlatosť -i ž.

    II. zlatý m. pôv. zlatá minca; býv. al. súčasná zákl. peňaž. jednotka a platidlo v niekt. štátoch: sto kremnických z-ch;
    holandský z.

  • zlatotepec -pca m. odborník na tepanie zlata;

  • zlatotepecký príd.;

  • zlatotepectvo -a s. zlatotepecké umenie, zlatotepecký odbor

  • zlatoústy príd. kniž. výrečný (význ. 1): z. rečník, kazateľ;
    sv. Ján Zlatoústy

  • zlatovláska -y -sok ž. expr. dievča, žena so zlatými vlasmi;
    Zlatovláska rozpráv. bytosť

  • zlatovlasý príd. majúci vlasy zlatej farby: z-é dievča

  • zlatozelený príd. zelený dozlata: z-é víno

  • zlatožltý príd. žltý dozlata: z-é húsa, jablko

  • zlatučký, zlatušký, zlatunký, zlatulinký príd. expr. zlatý (význ. 2, 5): z-á pšenica;
    z. človek

  • zlatý

    I. príd.

    1. vyrobený zo zlata: z. šperk, prsteň, z-é pero, z. zub, z-á medaila

    2. obsahujúci zlato: z-á žila i pren. hemoroidy;
    z-á baňa i fraz. bohatý zdroj príjmov

    3. pozlátený: z-é gombíky, z-á oriezka

    4. pripomínajúci zlato (farbou, leskom, zvukom ap.): z-é vlasy, z. piesok, z-é lístie;
    z-á visačka znak na výrobkoch vys. kvality;
    z. dážď okrasný ker s veľkým počtom žltých kvetov, bot. štedrec, forzítia;
    z-á svadba 50. výročie sobáša a jeho oslava;
    z-á nedeľa posledná pred Vianocami

    5. cenný ako zlato, hodnotný, vzácny, dokonalý: z-á rada;
    z-é ruky šikovné;
    z. človek dobrý;
    z-é časy, z-á mladosť

    6. vzťahujúci sa na zlato vôbec: z. poklad, z-á mena

    7. expr. milý, drahý (v osloveniach): syn môj z.

    z-á stredná cesta uprednostňovanie kompromisu;
    z. vek obdobie rozkvetu;
    z. klinec (programu) vrcholná časť;
    remeslo má z-é dno;

  • zľava1 -y zliav ž. zníženie ceny, poplatku: poskytnúť, dostať z-u, z. na cestovnom, na dani

    zľava2 prísl.

    1. z ľavej strany, op. sprava: vojsť z., dostal zaucho sprava i z.

    2. smerom od politicky ľavého názoru, op. sprava: tlak na vedenie strany z.

    sprava-z., sprava i z. zo všetkých strán

  • zľaviť dok. (pri jednaní) znížiť cenu, spustiť: nechce nič z.;

  • zľavnený príd. kt. je poskytnutý za zľavu: z. lístok, z-é vstupné

  • nedok. zľavovať

  • žľaza -y žliaz ž. živočíšny ústroj tvoriaci výlučky: zdurená ž.;
    anat. mliečna, príušná, slinná, štítna ž.;
    biol. ž-y s vnútornou sekréciou;

  • žľaznatý príd. kt. má žľazy, veľa žliaz: ž-é vemeno

  • žľazový príd.: ž. vývod, ž-á bunka;

  • žlč -e ž.

    1. žltozelený tekutý horký výlučok pečene;

    2. hovor. žlčník: praskla mu ž.

    expr.: ž. v ňom z(o)vrela, vzkypela, ž. sa v ňom pohla veľmi sa rozčúlil, rozzúril sa;
    búri sa v ňom ž. veľmi sa zlostí;
    vyliať si ž. na niekom vyvŕšiť sa;

  • žlčník -a m. orgán niekt. stavovcov podobný vaku, v kt. sa zhromažďuje žlč: operácia ž-a, byť chorý na ž.;

  • žlčnikár -a m. hovor. kto je chorý na žlčník;

  • žlčnikárka -y -rok ž.

  • žlčníkový príd.: ž. záchvat;
    ž-á diéta pri chorobách žlčníka

  • žlčopudne prísl.

  • žlčopudný príd. podporujúci tvorbu a vylučovanie žlče: ž. čaj;

  • žlčovito, žlčovite prísl.;

  • žlčovitosť -i ž.

  • žlčovitý príd. expr. zlostný (význ. 1 – 3), jedovatý: ž. chlapík;
    ž. smiech, rozhovor;

  • žlčovod -u m. anat. vývod žlčníka: zápal ž-u;

  • žlčovodový, žlčovodný príd.

  • žlčový príd.: ž-é kamene

  • zle horšie prísl.

    1. k zlý, op. dobre: z. hrať, spať, počuť, konať;
    z. sa cítiť;
    z. hovoriť o niekom;
    chcieť niekomu z., z. s niekým zaobchádzať;
    z. poradiť niekomu;
    z. sa to skončilo;
    z. mi padne nejsť ta

    2. vetná prísl. vyj. nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu ap.: je, prišlo mu z. nevoľno;
    z. je s ním a) necíti sa dobre b) hrozí mu nepriazeň;
    je z. o chlieb núdza

    3. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ťažko: tebe je z. ráno vstávať

    (ne)mať niekomu niečo za z. (ne)zazlievať;
    expr. z.-nedobre veľmi zle;
    byť z. zapísaný u niekoho nemať dôveru;
    z. mu to padlo nebol tomu rád: z. mu to robí nepriaznivo účinkuje

  • zlenivieť -ie -ejú dok. stať sa lenivým: chlapec akosi z-l

  • zlepenec -nca m. zlepenina: z. vlasov;
    geol. usadená hornina stmelená z rozlič. zložiek, konglomerát

  • zlepenina -y -nín ž. niečo zlepené, zlepenec: z. snehu;

  • zlepiť dok.

    1. lepením spojiť: z. roztrhnutý obal, z. rozbitý krčah

    2. lepením vytvoriť: z. si model lietadla

    3. pejor. zle, povrchne, narýchlo urobiť, zlátať: z-ená stavba, z. obžalobu proti niekomu;

  • zlepšiť dok. urobiť lepším: z. výrobnú metódu, životné prostredie, zásobovanie;
    z. výkon, svetový rekord;

  • zlepšovací príd. určený na zlepšovanie: z. návrh, z-ie opatrenia

  • zlepšovák -a m. slang. zlepšovací návrh

  • nedok. zlepšovať

    // zlepšiť sa stať sa lepším: pomery sa z-li;
    počasie sa z-lo;

  • nedok. zlepšovať sa

  • zlepšovateľ -a mn. -ia m. kto podáva zlepšovacie návrhy (týkajúce sa spôsobu výroby, techniky, organizácie práce ap.);

  • zlepšovateľka -y -liek ž.;

  • zlepšovateľský príd.: z-é úsilie, hnutie;

  • zlepšovateľstvo -a s.

  • zletieť -í -ia dok.

    1. letom sa spustiť dolu, zlietnuť: vták z-l zo stromu, kohút z-l z plota

    2. expr. spadnúť (význ. 1): z. z koňa, čapica mu z-la z hlavy, z. do jamy

    3. expr. rýchlo zísť, zbehnúť: z. po schodoch do pivnice;

  • zletovať2 [-l-] dok. hovor. zospájkovať: z. plechy

  • žliabkovač -a m. žliabkovací hoblík al. iný žliabkovací nástroj, stroj

  • žliabkovací príd. určený na žliabkovanie: ž. hoblík, ž-ia fréza

  • žliabkovanie -ia s. žliabkovitá ozdoba (na keramike)

  • žliabkovať nedok. robiť žliabky (význ. 2): ž-ná keramika

  • žliabkový príd.: ž. panel;
    ž. ornament;

  • žliaboček -čka, žliabček -a m. zdrob.

  • žliabok -bka/-bku m.

    1. zdrob. k 1, 2: rozvádzací ž.;
    kŕmny ž.

    2. zárez, vyhĺbenina, ryha (na súčiastkach, nástrojoch ap.): ž. na doske, koleso so ž-om;

  • zliať zleje zlejú dok.

    1. liatím odstrániť (tekutinu) z niečoho: z. vodu z uvarenej zeleniny

    2. liatím zbaviť tekutiny, scediť: z. zemiaky

    3. liatím spojiť, zmiešať: z. meď s cínom

    4. odliať (význ. 2): z. zvon;

  • zliatina -y -tin ž. stuhnutá zmes roztavených kovov: z-y medi, hliníka;

  • zliatinový príd.

  • žliazka -y -zok ž. zdrob.

  • zlieniť sa -i dok.

    1. (o niekt. živočíchoch) zbaviť sa kože, srsti ap.: had sa z-l

    2. (o koži) zliezť (význ. 2), zošúpať sa: koža na nohách sa z-la

  • nedok. zliepať -a, zlepovať

    // zlepiť sa lepením sa spojiť: hlina sa z-la do hrudiek;

  • nedok. zliepať sa, zlepovať sa

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV