Význam slova "žlč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žlč -e ž.

1. žltozelený tekutý horký výlučok pečene;

2. hovor. žlčník: praskla mu ž.

● expr.: ž. v ňom z(o)vrela, vzkypela, ž. sa v ňom pohla veľmi sa rozčúlil, rozzúril sa;
búri sa v ňom ž. veľmi sa zlostí;
vyliať si ž. na niekom vyvŕšiť sa;

žlčník -a m. orgán niekt. stavovcov podobný vaku, v kt. sa zhromažďuje žlč: operácia ž-a, byť chorý na ž.;

žlčnikár -a m. hovor. kto je chorý na žlčník;

žlčnikárka -y -rok ž.

žlčníkový príd.: ž. záchvat;
ž-á diéta pri chorobách žlčníka

žlčopudne prísl.

žlčopudný príd. podporujúci tvorbu a vylučovanie žlče: ž. čaj;

žlčovito, žlčovite prísl.;

žlčovitosť -i ž.

žlčovitý príd. expr. zlostný (význ. 1 – 3), jedovatý: ž. chlapík;
ž. smiech, rozhovor;

žlčovod -u m. anat. vývod žlčníka: zápal ž-u;

žlčovodový, žlčovodný príd.

žlčový príd.: ž-é kamene

admirál -a m. veliteľ vojnového loďstva

aerosól [a-ero-] -u L -e mn. -y m. odb. tuhá al. kvapalná látka s vysokým stupňom rozptýlenia použ. na postrekovanie;

apríl -a L -i m. 4. mesiac v roku;

areál -u L -i mn. -y m.

1. vymedzená časť územia, pozemky so stavbami: a. výstaviska

2. oblasť výskytu (rastlín, živočíchov, spoloč. javu)

arzenál -u L -i mn. -y m. sklad zbraní, zbrojnica;

asociál -a m. hovor. asociálny človek; príživník

bengál -u L -i mn. -y m. hovor.

1. bengálsky oheň

2. expr. výtržnosť, hurhaj; poplach: to bude b.

□ robiť b. vyčíňať

bengálčina -y ž. bengálsky jazyk

ceremoniál -u L -i mn. -y m. súbor pravidiel a formalít pri slávnostných príležitostiach v istom spoloč. prostredí: otvárací, uvítací c., pohrebný c.

chorál -u L -i mn. -y m.

1. liturg., obyč. jednohlasný zborový spev v kresť. cirkvách

2. slávnostná zborová pieseň: smútočný ch.

3. inštrumentálna skladba v štýle chorálu: Bachove ch-y pre organ;

článkonožce -ov A -e m. mn. zool. kmeň nižších živočíchov s článkovanými nohami, Arthropoda

článkovaný príd.

1. členený na články: č-é telo, steblo

2. fon. artikulovaný: č-á reč

článok -nku m.

1. súčasť celku, časť, diel: č. reťaze ohnivo;
č-y prstov;
steblo sa skladá z č-ov;
základný č. nášho hospodárstva

2. oddiel dôležitého textu: č. stanov, zákona, zmluvy

3. podstatná časť náb. učenia: č. viery

4. kratší pís. lit. útvar s polit., odb., umel. a i. tematikou: úvodný, redakčný č.

5. predmet spotrebnej povahy al. určený na obchod, výmenu: spotrebné, priemyselné, potravinové č-y

6. fyz. zdroj elektr. napätia vyvolaného chem. al. elektromagnetickými procesmi: elektrický, galvanický č., suchý č.

cól -a L -e/-i mn. -y/-e m. staršia dĺžková miera, palec: doska hrubá dva c-y, c-e

● c. sem, c. tam nezáleží na presnosti;
neustúpiť ani o c. ani trocha;

cólštok -a/-u m. hovor. drevený skladací meter

diferenciál -u L -i mn. -y m.

1. prevodný mechanizmus na vyrovnávanie rozlič. rýchlosti hnacích kolies

2. d. funkcie pojem mat. analýzy umožňujúci vyjadriť rozdiel funkcie približne lineárne;

dipól -u m. elektrotech. smerová anténa na prijímanie a vysielanie ultrakrátkych vĺn

došlý príd. admin. kt. došiel, dôjdený, prijatý: d-á pošta

duál -u L -i mn. -y m. gram. v niekt. jazykoch 1 z členov kategórie čísla na vyjadrenie 2 vecí (v protiklade k singuláru a plurálu), dvojné číslo: tvar dvoma je pozostatok starého d-u;

ementál -u L -i mn. -y m. hovor. ementálsky syr

feudál -a m. za feud. príslušník vládnucej triedy, vlastník léna

fiškál -a m. hovor. expr. právnik, advokát;

fiškálčina -y ž. hovor. expr. prefíkanosť, špekulantstvo

fotočlánok -nku m. fyz. fotoelektrický článok

futrál -a L -i mn. -y m. hovor. ochranný obal; puzdro: vložiť príbor do f-a;

gél -u m. odb. látka, v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že navzájom tvoria spojitú (sieťovú) štruktúru;

generál -a m. u nás príslušník skupiny najvyšších dôstojníkov: g-ov vymenúva prezident republiky

● byť, vystupovať ako g. byť energický al. panovačný;

globál -u L -e mn. -y m. admin. celkový súhrn položiek (napr. hosp. plánu): posudzovať veci v g-e

gól -u m. umiestnenie lopty al. puku do brány ap. pri niekt. šport. hrách: dať, dostať g.;
g. do → šatne

● to je g. to je niečo nečakané, prekvapujúce;
g. do vlastnej bránky vlastná ujma;

homosexuál -a m. homosexuálny človek, op. heterosexuál

ideál -u L -i mn. -y m.

1. predstava o dokonalej podobe niečoho ako cieľ (snaženia): mravný, spoločenský, životný i.;
stratiť i-y

2. dokonalá podoba vyhovujúca predstavám, vzor: stelesňovať i., byť i-om muža

3. predmet túžob: táto dievčina je jeho i-om

íl -u m. nepriepustná hornina zložená z jemných častíc;

inštrumentál -u L -i mn. -y m. gram. 7. pád (v skloňovaní);

integrál -u L -i mn. -y m. mat. jeden zo zákl. pojmov mat. analýzy

intelektuál -a m. človek s vyšším vzdelaním a rozumovými schopnosťami (obyč. pracujúci duševne), vzdelanec;

júl -a L -i m. 7. mesiac v roku;

kanál -a/-u L -i mn. -y/-e m.

1. potrubie na odvádzanie odpadových al. iných vôd; zamrežovaný otvor doň: odpadový k. stoka;
pouličný k.

2. umelý vodný tok: zavlažovací k.

3. (umelá) vodná cesta spájajúca rieky al. moria: plavebný k.;
k. Dunaj-Mohan-Rýn

4. potrubie ap. na odvádzanie al. privádzanie plynov ap.; čo pripomína toto zariadenie: vzdušný, parný k.;
miechový k.

5. kmitočtové pásmo sprostredkujúce diaľkový prenos: televízny k.

6. sústava prostriedkov a prostredí na prenos signálu: informačný k.;

kanálik, kanálček -a m. zdrob.

kancionál -a L -i mn. -y m. zbierka duchovných piesní;

kapitál -u L -i mn. -y m.

1. všetky materiálne predpoklady výroby; súhrn celého majetkového a peňaž. bohatstva štátu: priemyselný, bankový, finančný, zahraničný k.

2. ekon. hodnota, kt. je schopná prinášať výnos

3. väčšie nazhromaždenie majetku al. peňaž. hotovosti, bohatstvo: mať odložený k.

● vytĺcť zo všetkého k. vedieť všetko využiť;

kaprál -a m. zastar. desiatnik: expr. rozkazuje ako k. prísne, panovačne;

kardinál -a m. vys. cirk. hodnostár, člen pápežského poradného zboru;

opak. kašlávať, kašliavať -a

kastról -a m. rajnica;

klerikál -a m. prívrženec klerikalizmu;

kôl kola m. hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť k. do zeme

● expr.: je ako k. v plote sám, opustený;
ukazovať, maľovať ap. → straky na k-e;

kôlňa -e ž. jednoduchá hosp. stavba (obyč. iba zastrešená časť dvora) na ukladanie dreva al. náradia;

komunál -u L -e m. hovor. (prv) komunálny podnik: pracovať v k-e

kondicionál -u L -i mn. -y m. gram. podmieňovací spôsob slovesa (napr. bol by som to urobil, keby som to bol vedel);

kriminál -u/-a L -i mn. -y m. hovor. väzenie, väznica, žalár: sedieť v k-i

● expr. to smrdí k-om za to je väzenie

krokodíl -a mn. N a A -y m. jašter tropických veľriek príznačný dravosťou, zool. Crocodilus;

krokodílí príd.: k-ia koža

● roniť k-ie slzy predstierať úprimný plač, žiaľ ap.

kryštál -u L -i mn. -y m.

1. pevné teleso s pravidelnou štruktúrou: k-y soli

2. takéto teleso použ. v rádiotechnike ako polovodič

3. hovor. kryštálový cukor: kilo k-u;

kumbál -u L -i mn. -y m. subšt. malá (neútulná) miestnosť (obyč. na odkladanie vecí), kutica; kumbálik -a m. zdrob.

kvartál -u/-a L -i mn. -y m. štvrťrok: prvý k., koniec k-u;

kýl -u m. zákl. časť lodnej kostry (tvoriaca osovú výplň dna);

l [i el], ĺ neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v zn.: l liter;
L rím. číslica 50

ľ [i eľ] neskl. s. spoluhláska a písmeno

la, lá, lala cit. vyj. radosť; v speve sa používa namiesto slov

ládovať nedok. subšt. nakladať: l. tovar do vagónov;

láger -gra L -i mn. -e m. (nem.) subšt.

1. tábor (význ. 2): zajatecký, trestanecký l.

2. koncentračný tábor; lágrový príd.

lákadlo -a -diel s. čo láka, vábidlo: l-á veľkomesta, podľahnúť l-ám života

lákať -a nedok.

1. pútať pozornosť (rečami, pôsobivosťou ap.), priťahovať, vábiť: l. niekoho sľubmi;
kvety l-jú hmyz, voda l-a (kúpať sa), pokušenie l-a

2. usilovať sa dostať niečo, mámiť: l. peniaze, sľuby od niekoho

ľakať nedok. vzbudzovať strach, strašiť: deti ľ-á tma, ľ-á ho budúcnosť

// ľakať sa prežívať strach, báť sa, strachovať sa: ľ. sa ťažkostí, ničoho sa neľ-á, kone sa ľ-jú;

lákavo prísl.;

ľakavo prísl.;

lákavosť -i ž.

ľakavosť -i ž.

lákavý príd. kt. láka, vábiaci: l. tovar, úsmev, l-á príležitosť;

ľakavý príd. kt. sa ľahko ľaká, bojazlivý: ľ-é dieťa;

lámač -a m. živ.

1. kto pracuje pri (priemyselnom) lámaní, drvení niečoho: l. uhlia, rudy, kameňa

2. typ. metér;

lámač -a mn. -e m. neživ. lámací stroj

lámací príd. slúžiaci na lámanie: l. stroj

lámačka -y -čiek ž.;

lámano, lámane prísl.: rozprávať l. po anglicky

lámaný príd.

1. vzniknutý lámaním: l. kameň

2. hovor. (o jazyku) nedokonale ovládaný: l-á slovenčina;

lámať -e -u -uc -uci nedok.

1. násilným ohnutím al. tlakom deliť al. odlamovať: l. chlieb, raždie, kosti;
l. kukuricu;
l. skaly, uhlie dobývať;
typ. l. sadzbu upravovať do strán;
neos. l-e ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí

2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol l-e svetlo

3. hovor. prekonávať: l. normy, rekordy, predsudky, odpor

4. (o reči) nedokonale ovládať: l. nemčinu

● l. kolesá robiť premety;
l. putá oslobodzovať (sa);
l. palicu nad niekým, niečím mať rezignovaný postoj;
expr. l. (si) krk(y), väzy vystavovať sa nebezpečenstvu;
l. si hlavu s niečím, nad niečím, na niečom úporne premýšľať;
→ prišlo na l-nie chleba;
expr. l. si jazyk nemôcť niečo vysloviť;
l. ľady prekonávať napätie;
Matej → ľady l-e

// lámať sa

1. deliť sa (pod tlakom ap.): skala sa l-e, nechty, vlasy sa l-u;
ľad(y) sa l-e (-u) pri odmäku i fraz. uvoľňuje sa napätie

2. zohýbať sa, prelamovať sa: voz sa l-e pod ťarchou;
nohy sa mu l-u v kolenách;
l. sa v páse

3. náhle slabnúť, zanikať: hlas sa mu l-e (od dojatia);
starý svet sa l-e

4. odchyľovať sa od priameho smeru, lomiť sa: svetlo sa l-e vo vode

5. hovor. expr. túlať sa, potĺkať sa: l. sa kadekde po svete

lámavosť -i ž.

lámavý príd.

1. kt. sa ľahko láme, krehký: l. kov, l-é nechty

2. prejavujúci sa lámaním: l-é bolesti;

lámka -y ž.

1. metabolické ochorenie kĺbov, pakostnica, dna

2. neodb. reuma

lápis -u m. leptavý kamienok s antiseptickým účinkom

lárom-fárom prísl. expr.

1. všelikade, hocikade, kade-tade: chodiť, túlať sa l.

2. hocijako, kadejako, len tak: žiť si l.

láry-fáry

I. cit. vyj. zľahčovanie, pohŕdanie ap.

II. láry-fáry m. mn. expr. plané reči, taľafatky: to sú len l.

láska -y -sok ž.

1. kladný citový vzťah, vrelá náklonnosť k niekomu, niečomu: materinská, rodičovská, synovská, bratská l.;
l. k blížnemu kladný, vľúdny, žičlivý, obetavý ap. vzťah k ľuďom v kresť. chápaní;
l. k vlasti, k umeniu;
nažívať v l-e, pracovať s l-ou;
expr. slepá, opičia l. nekritická, nekontrolovaná

2. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť: telesná l.;
nešťastná l. neopätovaná;
vyznávať l-u, sklamať sa v l-e;
zahorieť l-ou k niekomu zaľúbiť sa;
l. na prvý pohľad;
vydať sa, oženiť sa z l-y;
mať šťastie v l-e;
voľná l. bez manželských záväzkov;
platonická l. bez zmyselnosti

3. hovor. milovaná osoba, milenec, milenka; predmet záujmu, záľuby: prvá l., študentská l., nájsť si novú l-u;
hudba je jeho l-ou

□ mať v l-e mať rád, ľúbiť

● expr. ísť niekoho → zjesť od l-y;
→ stará l. nehrdzavie;
l. hory prenáša prekonáva všetky prekážky;
→ panská l. na zajačom chvoste (visí)

láskať (koho, čo; koho, čo čím), láskať sa (s kým, s čím) -a nedok. hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť: l. dieťa, l. sa s dieťaťom;
l. niekomu tvár;

láskavec -vca m. poľná rastlina s previsnutým kvetenstvom drobných kvietkov, bot. Amaranthus

láskavo prísl.: dovoľte l. zdvorilostná formula;

láskavosť -i ž.

1. vľúdne správanie sa, vľúdnosť, dobrota: l. rodičov

2. láskavý skutok, prospešný čin vykonaný pre niekoho: prosiť o l.;
ďakujem za l. zdvorilostná formula

láskavý príd. prejavujúci lásku, vľúdny, prívetivý: l. človek, hlas, l-é slová;
byť k niekomu l.;
buď(te) taký l. zdvorilostná formula;

láskyplne prísl.;

láskyplnosť -i ž.

láskyplný príd. kniž. láskavý: l. pohľad, l-é slová;

látanina -y -nín ž. pejor. zlátanina

látať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc nedok. hovor.

1. plátať: l. košeľu;
l. diery i fraz. núdzovo si vypomáhať

2. expr. biť, ťať: l. nezbedníka remeňom

látkovo, látkove prísl.: l. rozmanitý

láva -y láv ž. žeravá tekutá magma vyvrhovaná pri sopečnej činnosti: stuhnutá l.;

lávka -y -vok ž. nízky drevený mostík cez potok, jarok ap., lavička

lávový príd.: l-é polia

lážo-plážo subšt.

I. prísl. nenáhlivo, pohodlne; nedbanlivo: ide si l.

II. príd. neskl. nenáhlivý, pohodlný; nedbanlivý: l. zápas

léga -y lég ž. ozdoba v podobe pruhu al. záhybu na okraji al. na ploche oblečenia

légia -ie ž.

1. v starovekom Ríme voj. teleso: rímske l-ie;

2. dobrovoľnícky voj. zbor: česko-slovenské l-ie v 1. svet. vojne;
cudzinecká l.

3. čestná l. vys. vyznamenanie v niekt. krajinách

lénny príd.: l-a držba, l-e právo

léno -a lén s. za feud. majetok, výsady dané do užívania: dedičné l.;

liberál -a m.

1. človek liberálnych názorov

2. stúpenec liberalizmu; člen liberálnej strany;

líce -a líc s.

1. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: červené, plné, opuchnuté l-a;
mať jamky na l-ach, priložiť pušku k l-u

2. vrchná, vonkajšia strana predmetov, obyč. plochých, op. rub, opak: látka je na l-i lesklá, obrátiť rukáv na l.

● l-a ako ruža, ako pivónia červené;
l-a mu horia je rozpálený;
l. a rub niečoho kladná i záporná stránka;

líčidlo -a -diel s. kozmet. prípravok na úpravu tváre farbením, na maskovanie (obyč. hercov): divadelné l-á

líčiť -i nedok.

1. natierať farbou, vápnom, bieliť (obyč. steny): l. izbu

2. farbiť, maskovať účinkujúcich (v divadle ap.): l. hercov, l. sa pred vystúpením

3. zastar. opisovať: l. dojmy