Význam slova "vů" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vulgarizácia -ie ž. vulgarizovanie: v. učenia, teórie

vulgarizovať nedok.

1. zjednodušene vysvetľovať al. zovšeobecňovať: v. poučku, fakty

2. robiť hrubým (význ. 6), vulgárnym: v. prejav

vulgárne prísl.;

vulgárnosť -i ž.

vulgárny príd.

1. hrubý (význ. 6), neslušný, ordinárny: v-e slová, v. človek;
v-e správanie

2. vulgarizujúci: v. prístup k dejinám;

vulkán -u/-a m. sopka: aktívny, podmorský v.;

vulkanický príd.: hornina v-ého pôvodu

vulkanizovať nedok. i dok. pretvárať, pretvoriť kaučuk na tech. gumu (obyč. pridaním síry): v-ný kaučuk;
v-nie pneumatík

vústiť -i -sť/-i! dok. vyústiť (význ. 1): rieka v-i do mora, chodník v-l na cestu

aktív -u m.

1. prac. schôdzka členov al. funkcionárov organizácie

2. súbor aktivistov

akuzatív -u m. gram. 4. pád (v skloňovaní);

aperitív [-t-] -u m. alkoholický nápoj použ. pred jedlom: podávať a.

archív -u m. zbierka písomností, dokumentov; inštitúcia na ich opatrovanie: literárny a., mestský a.;
štátny a.;

bezšvíkový, bezšvový príd. nemajúci švík, šev: b-é pančuchy;
tech. b-é rúry

čvíkota -y -kot ž. spevavý sťahovavý vták, zool. Turdus

datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);

detektív -a m. civilný vyšetrovateľ kriminálnych, nevysvetlených ap. prípadov;

diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;

fixatív -u m. ustaľovač (farby, kresby ap.)

genitív -u m. gram. 2. pád (v skloňovaní);

háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e

imperatív -u m.

1. gram. rozkazovací spôsob

2. kniž. príkaz, požiadavka: kategorický i.;

indikatív -u m. gram. oznam. spôsob;

infinitív -u m. gram. neurčitok;

kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

koložvársky príd. ku Koložvár (maď. názov mesta Kluž): k-a kapusta jedlo z kapusty, mäsa a ryže

komparatív -u m. lingv. 2. (porovnávací) st. pri príd. a prísl. utvorený príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. vyšší, múdrejšie)

kultúrno-výchovný príd. týkajúci sa kultúry a výchovy: k-á práca

lajtmotív, leitmotív [lajd-] -u m. (nem.) lit., hud. vedúci motív, zákl. myšlienka slovesného al. hud. diela

masív -u m. mohutný zemský útvar; mohutný celok niečoho: horský, sopečný m., kontúry m-u;
m. domov

motív -u m.

1. podnet na vedomé konanie: m. činu;
v jeho postoji prevažujú osobné m-y

2. najjednoduchší tematický prvok umel. diela: baladický, ľúbostný m. románu;
pieseň na ľudové m-y;

návšteva -y -tev ž.

1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y

2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla

3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;

návštevníčka -y -čok ž.

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín

návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;

negatív -u m. predmet s obráteným pomerom vypuklín: n. reliéfu;
fot., film. obraz, na kt. rozdelenie svetla a tieňa, resp. (doplnkových) farieb je opačné ako v skutočnosti, op. pozitív: vyvolať n.;

nešvár -u m. publ. neporiadok, neprístojnosť; zlozvyk: bojovať s n-om, s n-mi

nominatív -u m. gram. 1. pád (v skloňovaní);

normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma

objektív -u m. sústava šošoviek v opt. prístrojoch utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu

nedok. oprávňovať

pansláv -a mn. -i m. panslavista; z hľadiska vládnucich vrstiev v Uhorsku v 19. – 20. stor. každý uvedomelý Slovák, Slovan;

páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo

● chodiť ako p. pyšne;

páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia;

pozitív -u m.

1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.;
fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív

2. lingv. prvý st. pri stupňovaní príd. m. a prísl.;

prezervatív -u m. muž. antikoncepčný prostriedok

primitív -a m.

1. primitívny (význ. 1) človek: umenie p-ov

2. pejor. nekultúrny človek: správať sa ako p.;
v hudbe je p.

recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu

rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty

● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
už je → ruka v r-e

s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca

nedok. sproduktívňovať

statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja

superlatív -u m. lingv. 3. st. pri príd. a prísl. utvorený zo základu predponou naj- a príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. najvyšší, najmúdrejšie);

šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y

● je ako š. dotieravý;
zaliezť ako š. dobre sa skryť

švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody

nedok. švácať -a

// švacnúť sa

1. š. sa o skalu

2. š. sa do postele;

nedok. švácať sa

švárny príd. pekný (význ. 1), driečny: š. mládenec, š-e dievča

švédčina -y ž. švédsky jazyk

švédsky príd. k Švéd, Švédsko: š. jazyk;
š-a oceľ;
š-a misa obložená;

švédsky prísl.: hovoriť (po) š.

švíček -čka m. zdrob. expr.

švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.;

švíkový príd.;

technicko-výrobný príd. výrobný z hľadiska techniky: t-é normy

teleobjektív -u m. fyz. objektív na fotografovanie vzdialených al. neprístupných predmetov

úväzok -zku m. prac. povinnosti, záväzok: pracovať na plný, polovičný ú.

v¹ [i vé] neskl.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: v. r. vlastnou rukou;
V a) zn. pre objem telesa b) zn. pre volt c) zn. prvku vanádium d) rím. číslica 5

v², vo predl.

A. s L vyj.

1. miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie al. všeob. priestorový význ.: sedieť v aute;
pohyb vo voľnej prírode;
mať slzy v očiach;
obraz v ráme;
ostalo mu to v pamäti

2. oblasť prac. al. iného záujmu: pracovať v priemysle, súťaž v orbe, majstrovstvá vo futbale

3. čas priebehu deja, počas, cez, za: vo dne, v zime, v živote, v školskom roku, (zahynul) v prvej svetovej vojne, v tomto momente

4. stav: motor je v chode, byť v nebezpečenstve, ostať v hanbe, (ne)mať veci v poriadku

5. spôsob, mieru, prostriedok al. prostredníctvo: dĺžka v metroch, odmena v naturáliách, stáť v pozore;
v plnom rozsahu

6. sprievodné okolnosti: v núdzi poznáš priateľa

7. zreteľ, vzhľadom na, pokiaľ ide o: zmeny vo vývine, vynikať v učení, byť verný v láske

8. väzbu pri slovesách a menách: vyznať sa v problémoch, sklamať sa v priateľovi, záľuba v športe

B. s A vyj.

1. časový údaj: v nedeľu, vo štvrtok, v deň svadby, (ešte) v to isté leto

2. miesto al. smer deja, na; do: oziaba ho v ruky, hľadí v tú stranu;
poet. poberať sa v šíru diaľ

3. účinok, výsledok: sneženie prechádza v dážď

4. väzbu pri slovesách a menách: dúfať v to najlepšie, viera vo víťazstvo

C. je súčasťou predl. výrazov a druhotných predl.: v porovnaní, v súvislosti s, vo vzťahu, v pomere k, v závislosti od, (zrážky) vo forme (snehu), v rámci (osláv), v priebehu, v čase (žatvy), v prípade (požiaru)

v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...

v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov;
postupovať v d. zákonnosti

v mene predl. s G vyj. zástupnícky vzťah: v mene zákona;

v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;

v priebehu predl. s G počas: v p. rokovania

v prípade predl. s G: v p. nebezpečenstva stlačte gombík

v prospech predl. s G vyj. cieľový vzťah: zahraničná služba v p. štátu;

v rámci predl. s G: v r. úsporných opatrení;
v r. daných možností

v spojení s predl. s I: riešiť úlohu v s. s programom vzdelávania

v spojitosti s predl. s I: v s. s nedávnymi udalosťami

v súhlase s predl. s I kniž.: v s-e s požiadavkami

v súlade s predl. s I podľa: (konať) v s-e s predpismi;

v súvise s predl. s I: v s-e s cestou do zahraničia

v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami

v úlohe predl. s G vyj. funkciu, zaradenie: vystupoval v ú-e hostiteľa ako hostiteľ

v ústrety predl. s D vyj. cieľový vzťah, smerovanie: ísť, kráčať v ú. (ne)šťastiu

v záujme predl. s G kniž. vyj. cieľový vzťah: konať v z. verejného poriadku;

v závislosti od predl. s G vyj. podmienku: v z. od vývoja udalostí

v zhode s predl. s I kniž. vyj. spôsobový význ., podľa: zvýšiť výrobu v z-e s potrebami

v zmysle predl. s G kniž. vyj. spôsob, podľa: v z. zákona;

v znamení predl. s G kniž. vyj. spôsob: zhromaždenie sa nieslo v z. podpory národných záujmov

v. r. skr. vlastnou rukou

v. v. skr. (najmä v min.) vo výslužbe

vábec -bca m. poľov. prostriedok na vábenie zveri, vábnička

opak. vábievať -a

vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel;

vábivo prísl.: v. vyzerať;

vábivosť -i ž.

vábivý príd. vábiaci, lákavý, príťažlivý, zvodný: v-é zvuky;
v-á žena;

vábne prísl.;

vábnička -y -čiek ž. vábec

vábnosť -i ž.

vábny príd. vábivý, lákavý: v-a predstava;

váčik -a, váčok -čka m. zdrob.

väčší-menší príd. hovor. viac al. menej veľký; raz menší, raz väčší: v. rozdiel, v. kus

väčšina -y ž. väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získať vo voľbách v-u;
publ. → mlčiaca v.;

väčšinou prísl. zväčša: večer v. odpočíva, boli tam v. mladí

väčšinový príd.

väčšmi

I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť

II. spoj. priraď. v. – ako viac – ako, skôr – ako: tu môže v. stratiť ako získať

vädnúť -e -ú -dol nedok.

1. (o rastlinách) strácať sviežosť, uvädať: kvety v-ú, na poli všetko v-e

2. (o človeku) slabnúť, chradnúť

vágne prísl.;

vágnosť -i ž.

vágny príd. kniž. nepresný, nejasný: v. pojem;

váha -y váh ž.

1. iba jedn. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením;
v odb. a úr. styku hmotnosť: čistá, hrubá v., priberať na v-e

2. iba jedn. významnosť (význ. 1), závažnosť: umelecká v. slova, pripisovať niečomu veľkú v-u

3. i váhy pomn. prístroj na váženie: kuchynské v-y, citlivé, presné, laboratórne v-y, automatická v., položiť tovar na v-u

4. i váhy pomn. čo pripomína váhy, váhu: v-a čerpadla, v-a, v-y na voze;
hovor. v-a druh rovnovážneho cviku: urobiť v-u

● brať, vziať, zobrať niečo na → ľahkú v-u;
byť → jazýčkom na v-ach, na v-e;

váhať -a nedok. prejavovať nerozhodnosť, kolísať; otáľať, okolkovať: dlho v., nev. ani chvíľu;
v. s odpoveďou;
bez v-nia ihneď

váhavo prísl.;

váhavosť -i ž.

váhavý príd. kt. váha; svedčiaci o nerozhodnosti: v. človek;
v-é kroky;

váhovo prísl.: v. primeraný;