Význam slova "vš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 102 výsledkov (1 strana)

  • všade zám. vymedz. príslov. označ. súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste; na, po každé miesto, všadiaľ: v. žijú ľudia, v. samý neporiadok;
    kde v. nás zavediete? na ktoré miesta;
    odtiaľ je v. ďaleko

    mať oči v. všetko vidieť;
    vždy a v. za každých okolností;
    musí byť v. je zvedavý;
    v. dobre, doma najlepšie

  • všadiaľ zám. vymedz. príslov. všade: pochodili sme spolu v.

  • vsadiť dok.

    1. (pevne) vsunúť, vložiť, zasadiť: v. porisko do sekery, drahokam do prsteňa;
    zle v-ený rukáv všitý

    2. vložiť, uložiť (do pece): v. chlieb do pece posadiť

    3. správ. staviť (peniaze do hry, na dobrú kartu ap.);

  • nedok. vsádzať -a

    // vsadiť sa, správ. staviť sa

  • vsádzka -y -dzok ž. hut. materiál sypaný do pece na jednu tavbu, sádzka

  • však

    I. spoj. priraď. vyj.

    1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram

    2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali

    II. čast.

    1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane;
    v. mi ty prídeš!

    2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!

  • všakáno [-agá-] čast. zastaráv. však (význ. II/2), pravda: každý má svoje problémy, v.?

  • všakhej [-agh-] čast. expr. však, pravda: už by si chcel mať pokoj, v.?

  • všakovak zám. neurč. príslov. hovor. expr. všelijako (význ. 1, 2): prsty v. poskrúcané;
    zozačiatku mu bolo v.

  • všakový, expr. všakovaký zám. neurč. hovor. všelijaký (význ. 1, 2): veľa v-ho ovocia;
    v-é papiere

  • vsať -je -jú dok. vtiahnuť do seba, vpiť: včela v-je nektár z kvetov;

  • nedok. vsávať -a

  • vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
    pozerá v. na jedného, v. na druhého

  • všedne prísl.;

  • všednosť -i ž.

  • všedný príd. obyčajný (význ. 1), bežný, každodenný: v. deň, op. sviatočný;
    v. príbeh, zjav;
    rozhovor o v-ch veciach;

  • všehoj -a m. liečivá bylina, bot. Panax

  • všekaz -a mn. N a A -y m., novšie termit

  • všeličo -čoho zám. neurč.

    1. označ. mnoho rozlič. vecí: doniesol v. potrebné;
    v. sa dá zlepšiť;
    v-mu sa priučil

    2. expr. niečo zlé, nepriaznivé, záporné; kadečo: v. vyšlo najavo;
    človek musí v. prehltnúť;
    tam môže v. nachytať

  • všeliek -u m.

    1. horská liečivá bylina, bot. Imperatoria

    2. všetko liečiaci prostriedok: práca je často v.;

  • všelijako zám. neurč. príslov.

    1. označ. mnoho rozlič. spôsobov, rozlične: veci v. označené, v. sa začal vykrúcať

    2. expr. zle, nepriaznivo, nepríjemne: bolo mu v., keď ho zbadali;
    správali sa k nemu v.

  • všelijaký zám. neurč.

    1. označ. mnoho rozlič. vlastností, rozmanitý: v-é kvety, drobnosti, príhody, okolnosti

    2. expr. zlý, nepriaznivý, nepríjemný: schádzajú sa tam v-é živly, prežil v-é chvíle

  • všelikade zám. neurč. príslov. označ. mnoho rozlič. smerov al. miest, ktorými prechádza dej: cez strechu v. presvitalo;
    v. sa roztratili;
    v. pochodil

  • všelikde zám. neurč. príslov.

    1. označ. mnoho rozlič. miest al. smerov: veci rozhádzané v. po izbe;
    na výlet sa dá ísť v.

    2. expr. na podozrivom, pochybnom mieste al. na takéto miesto: teba tiež možno v. stretnúť;
    v. sa môžeš zatúlať

  • všelikto -koho zám. neurč.

    1. označ. mnoho rozličných osôb, mnohí: v. sa na teba spytoval

    2. expr. podozrivé, pochybné osoby, kadekto: buď opatrný, tam chodí v.

  • všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy

  • všemocne prísl.;

  • všemocnosť -i ž.

  • všemocný príd. všemohúci: v. vladár;
    v. cit;

  • všemohúci príd.

    I. kt. môže všetko, kt. má všetku moc, všemocný: v-a bytosť;
    v-a láska;
    náb. v. Boh;

  • všemohúco prísl.

    II. Všemohúci m. náb. Boh

  • všemožne prísl.

  • všemožný príd. všetok možný; čo možno najväčší: v-é úsilie;

  • všeobecne prísl.: v. známa vec;
    chápaný v.;
    spomenúť niečo iba tak, v.;

  • všeobecnoprávny príd. týkajúci sa všeobecného práva: v. predpis

  • všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne

  • všeobecnovzdelávací príd. poskytujúci všeob. vzdel(áv)anie: v-ia škola

  • všeobecný príd.

    1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka;
    v-é volebné právo;
    v-é zákonitosti, pravdy;
    v. pojem;
    v-é vzdelanie, op. odborné;
    lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné

    2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;

  • všeodborový príd. týkajúci sa celého odborového hnutia, celoodborový

  • všestranne prísl.: v. vzdelaný;

  • všestrannosť -i ž.

  • všestranný príd. zahŕňajúci všetky stránky (veci), mnohostranný, op. jednostranný: v-é záujmy, v-á starostlivosť, v. umelec, športovec;
    v-á spokojnosť všeobecná;

  • všetečne prísl.: v. sa spýtať na niečo;

  • všetečnica -e -níc ž.

  • všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

  • všetečnosť -i ž.

  • všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
    v-é otázky;

  • všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky

    I. zám. vymedz.

    1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná;
    v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl;
    v-a česť výraz uznania;
    my v-i, v-i do jedného, v-i štyria;
    zo v-ých strán zovšadiaľ;
    v-o sa rozutekalo všetci;
    kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?

    2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat

    3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili

    (hľadať) po v-ých kútoch všade;
    expr. nemá v-ých doma je nenormálny;
    v-ými masťami mastený prefíkaný

    II. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému;
    urobím v. výraz odhodlania;
    v. možné všeličo

    podľa v-ého asi, pravdepodobne;
    bez v-ého niet námietok;
    v. alebo nič nie polovičato;
    (robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba;
    (ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné;
    už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené

  • všetučko zám. vymedz. expr. často v spoj. všetko-všetučko zdôrazňuje úplnosť, úplne všetko: v. zhorelo

  • všeumelec -lca m. všestranný umelec: príroda je v.

  • vševed -a mn. -ovia m. kto všetko vie: náš sused je hotový v.;
    rozpráv. ded V.

  • vševediaci príd. kt. všetko vie; svedčiaci o tom: nie som v.! v. pohľad

  • všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz

  • nedok. vsiakať -a, vsakovať

  • vsiakavosť -i ž.

  • vsiakavý príd. kt. je schopný vsiakať obyč. do pórovitej látky: v. prostriedok;

  • vsiaknuť -e -u -kol dok. (o tekutine) vniknúť do pórovitej, sypkej látky, byť pohltený: voda v-e do zeme, masť v-la do papiera;

  • vsietiť -i dok. šport. publ.

    1. dopraviť do siete: v. loptu, puk

    2. tým získať úspech: v. gól vstreliť

  • nedok. všímať si -a: nev-j si to! netráp sa nad tým!

  • všímavo prísl.;

  • všímavosť -i ž.

  • všímavý príd. kt. si (všetko) všíma, pozorný, op. nevšímavý: v. pozorovateľ;

  • všimné s. žart. (menší) úplatok

  • všimnúť si -e -ú -mol dok.

    1. spozorovať (význ. 1, 2), zbadať: v. si prekážku (na ceste);
    nikto si nev-l, že začalo pršať

    2. prejaviť záujem, venovať pozornosť: v. si vec bližšie;
    odišiel, lebo si ho ani nev-li;

  • všiť -je -jú dok. šitím vložiť, vsadiť: v. rukávy, v-té vrecká;

  • všivač -e ž. hromad. pejor. chudoba (význ. 2), bedač (v nadávkach): v. akási!

  • všivácky príd.: všivák v. nadávka

  • všivák -a mn. -ci m. pejor. žobrák (význ. 2), chudák (význ. 2), bedár: biedni v-ci;
    v nadávkach: počkaj, ty v.! naničhodník;

  • všivaňa -e ž.;

  • nedok. všívať -a

  • všivavý príd.

    1. zavšivavený: v-á hlava

    2. pejor. mizerný (význ. 2), biedny: v-á bedač, v-ých pár korún (platu);
    potvora v-á! nadávka

  • vskutku čast. potvrdzuje platnosť výrazu, naozaj, skutočne: balík bol v. ťažký

  • vsotiť dok. sotiť (dovnútra): v. zviera do klietky, chlapca v-li do vody

  • vstať -ne -nú dok.

    1. zdvihnúť sa na nohy, postaviť sa (a obyč. opustiť miesto, zanechať činnosť ap.): prítomní v-li;
    v. z postele, v. od stola, od učenia;
    v. po chorobe prestať ležať

    2. zobudiť sa a opustiť lôžko: v. zavčasu, v. (ne)odpočinutý

    v. → ľavou nohou (z postele);
    bibl. v. z → mŕtvych;

  • vstavať -ia dok. pri stavbe vsadiť, vmontovať, zabudovať: skrine v-né do steny

    nedok. vstávať -a

    v-úc – líhajúc neprestajne;
    expr. vlasy mu → dupkom v-jú

  • vstave vetná prísl. v hovor. spoj. (ne)byť v. (ne)byť schopný, (ne)môcť

  • vštepiť dok.

    1. štepením (význ. 1) vložiť, zaštepiť: v. vrúbeľ do kmeňa

    2. vtlačiť do pamäti, upevniť (v pamäti): v. deťom úctu k starším

    v. si niečo do pamäti zapamätať si;

  • nedok. vštepovať

    // vštepiť sa vtlačiť sa do pamäti, upevniť sa (v pamäti): udalosť sa mu v-la do pamäti;

  • nedok. vštepovať sa

  • vstrčiť dok. strčiť dovnútra, vopchať: v. kľúč do zámky;
    v. hlavu do dverí nazrieť dnu

    // vstrčiť sa expr.: v. sa do plnej električky vtlačiť sa

  • vstrebať -e -ú dok. prijať do seba, pohltiť, absorbovať: korene v-li všetku vlahu;

  • nedok. vstrebávať -a

    // vstrebať sa byť pohltený, vsiaknuť, absorbovať sa: živiny sa musia v. do organizmu, v-nie výronu;

  • nedok. vstrebávať sa

  • vstreknúť -e -ú -kol, vstrieknuť -e -u -kol dok. streknutím vpustiť: v. sérum do žily, v. pohonnú zmes do valca;

  • nedok. vstrekovať

  • vstreliť -ľ! dok. streľbou dopraviť: v. náboj do terča;
    v. gól dať

  • vstup -u m.

    1. vstúpenie (význ. 1), vstupovanie; vchod: povoliť v. na cudzie územie;
    v. zakázaný

    2. miesto, kade sa vstupuje, vchod: strážený v. do budovy

    3. vstúpenie (význ. 2, 3), vstupovanie: v. do strany;
    v. do vysielania;
    v. na medzinárodnú arénu

    4. (fin. al. materiálne) prostriedky použité na začiatku procesu, op. výstup

  • vstupenka -y -niek ž. lístok oprávňujúci na vstup: voľná v., v. do divadla, predaj v-iek

  • vstúpiť -i dok.

    1. vojsť (význ. 1), vkročiť: v. do miestnosti, zákaz v. (na vojenské územie)

    2. začleniť sa do nejakého spoločenstva: v. do družstva, do strany, v. do manželstva

    3. začať činnosť, akciu ap.; začať pôsobiť: v. do štrajku

    4. vniknúť, preniknúť: červeň mu v-la do tváre, víno mu v-lo do hlavy

    v. do platnosti začať platiť

    v. do seba uznať svoju chybu, vinu;
    v. niekomu do svedomia dohovoriť niekomu;

  • vstupné s. poplatok za vstup: vysoké v.;
    zaplatiť, vyberať v.

  • vstupný príd.

    1. určený na vstup: v-á hala;
    v-á kontrola pri vstupe do výr. procesu ap., op. výstupná

    2. oprávňujúci vstúpiť: v-é vízum

    3. kt. je na začiatku, začiatočný, úvodný: v-á ária, prednáška

  • nedok. vstupovať

  • všuchnúť -e -ú -chol dok. expr.

    1. nenápadne vložiť, dať: v-l mu peniaze do ruky

    2. i všuchnúť sa vtiahnuť sa, vkĺznuť: v. (sa) ticho dnu;
    v. (sa) pod perinu

  • vsugerovať dok. (sugesciou) nanútiť: v. niekomu svoj názor;
    v. si chorobu namyslieť si;

  • nedok. vsugerúvať -a

  • vsunúť -ie -ú dok.

    1. sunutím, posúvaním vložiť dovnútra, vstrčiť, vopchať: v. preukaz do puzdra

    2. zaradiť (význ. 2), včleniť, vložiť: v. citát do textu;

  • nedok. vsúvať -a

    // vsunúť sa posunutím sa dostať dovnútra: lyža sa v-la medzi kríky;

  • nedok. vsúvať sa

  • vsuvka -y -viek ž. čo sa vsúva, vkladá (do textu), vložka: v-y v rukopise

  • vsypať -e -ú dok. sypaním dostať dovnútra, nasypať: v. uhlie do pece;

    nedok. vsýpať -a

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV