Význam slova "uc" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

učankať dok. expr. upokojiť, utíšiť, uchlácholiť, učičíkať: každého u-l sľubmi

učarovať dok. počariť, porobiť;

nedok. učarúvať -a

účasť -i ž.

1. aktívny podiel na niečom: ú. mládeže na výstavbe mesta;
obch. ú. na zisku

2. prítomnosť niekde: osobná ú., ú. je povinná;
hojná ú. na koncerte

3. porozumenie, pochopenie: prejaviť ú.

□ mať ú. zúčastňovať, zúčastniť sa

účastina -y -tín ž. cenný papier umožňujúci podiel na zisku, akcia;

účastinár -a m. majiteľ účastín, akcionár;

účastinárka -y -rok ž.;

účastinársky príd.

účastinný príd.: ú-á spoločnosť akciová

účastníčka -y -čok ž.;

účastnícky príd.: ú-a stanica, ú. poplatok

účastník -a mn. -ci m. kto sa na niečom zúčastňuje: ú. konferencie, zájazdu, ú-i povstania;

účastný príd. kniž.

1. iba v spoj. byť ú. zúčastňovať sa: byť ú. na príprave podujatia, pri otvorení výstavy

2. zastaráv. preukazujúci účasť (význ. 3): ú. pohľad

učebňa -e ž. učebná miestnosť, trieda

učebnica -e -níc ž. kniha, z kt. sa učí: u. fyziky, stredoškolská u.;

učebnicový príd.: u. príklad i pren. jednoduchý, elementárny

učebný príd. týkajúci sa vyučovania, učenia: u. plán, u-á látka, u-é pomôcky;
u. odbor, u. pomer

účel -u m. zámer, zmysel, ku kt. smeruje istá činnosť, cieľ: (uviesť) ú. cesty, vec (ne)spĺňa svoj ú.;
(na) technické, vojenské ú-y

● ú. svätí, posväcuje → prostriedky;
za ú-om predl., správ. s cieľom: za ú-om zlacnenia výroby, správ. s cieľom zlacniť výrobu;

ucelene prísl.;

ucelenosť -i ž.

ucelený príd. tvoriaci celok, celostný: u. systém krokov, u. pohľad, výklad;

účelne prísl.;

účelnosť -i ž.

účelný príd. vyhovujúci svojmu účelu: ú. prístroj, ú-é riešenie bytu, ú-é pohyby;

účelovo prísl.;

účelovosť -i ž.

účelový príd.

1. vymedzený, viazaný istým účelom: odb. ú-é zariadenie, ú-á publikácia;
gram. ú-á veta

2. kt. sleduje osobný či skupinový prospech (skresľovaním skutočnosti), zavádzajúci, falošný: ú. výklad dejín, ú-é správanie, konanie;

učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;

učene prísl.;

učenec -nca m. významný vedec, bádateľ: u. svetového mena;

učenecký príd.;

učenecky prísl.

učenie -ia s.

1. súhrn hlav. myšlienok istého mysliteľa, ideového smeru al. náb. právd: Platónovo u., Lutherovo u., kresťanské u.;
u. cirkvi

2. hovor. učňovský pomer: dať chlapca do u-ia

učeník -a mn. -ci m. kniž. nasledovník osoby al. učenia významnej osobnosti: bibl. Ježišovi u-i

učenlivo prísl.;

učenlivosť -i ž.

učenlivý príd. ľahko sa učiaci: u. žiak;

učenosť -i ž.

učený príd.

1. kt. vyniká svojimi vedomosťami, veľmi vzdelaný: u. profesor

2. predstavujúci odb. poznatky v náročnej podobe (často pejor.): u-á prednáška, polemika, u. spis;

účes -u m. spôsob úpravy vlasov: módny ú., upraviť si ú.;

učesať -še -šú dok. upraviť hrebeňom al. kefou: u. si vlasy;
u. dieťa;
u. strapce zarovnať;
u. sa pred zrkadlom

účesový príd.

účet účtu m.

1. faktúra: vystaviť, vyrovnať ú.

2. odb. zápis o stave a zmenách hosp. prostriedkov, konto: bežný ú., pravá strana ú-u, viesť ú-y, pripísať na ú.

● to ide na jeho ú. na trovy, na úkor;
žiť, zabávať sa, žartovať na → cudzí ú.;
skladať ú-y niekomu zodpovedať sa;
vybaviť, vyrovnať si s niekým (osobné) ú-y urovnať, vyriešiť spor;

uchádzač -a m. kto sa o niečo uchádza: u. o miesto;
u. o titul kandidát;
mať veľa u-ov pytačov;

uchádzačka -y -čiek ž.

nedok. k 1, 4 – 7, 9 uchádzať -a, uchodiť¹: otvorom u-a, u-í vzduch

// ujsť sa pripadnúť (význ. 1, 2), dostať sa: u-l sa mu najväčší kus, neušlo sa mu miesto;
ujde sa mu dosť posmechu

uchádzať sa -a nedok. usilovať sa získať, mať záujem: u. sa o miesto, u. sa o priazeň niekoho, u. sa o dievča

ucháň -a m. expr. ušatý človek, obyč. chlapec;

uchaňa -e ž.

uchlácholiť -ľ! dok. upokojiť, utíšiť: u. plačúce dieťa;

// uchlácholiť sa u(s)pokojiť sa, utíšiť sa

uchlipkávať, uchlipkávať si -a nedok. expr. upíjať si, popíjať: u. (si) kávu (-y), (varené) víno

uchlipnúť si -e -ú -pol dok. expr. upiť (si), odpiť: u. (si) čaju, likéru

uchmatnúť -e -ú -tol dok. expr.

1. uchytiť, schmatnúť, zdrapiť: u. korisť

2. ukradnúť: u-e, čo vidí

uchnúť sa -e -ú -chol dok. expr. obyč. v spoj. nik sa oň, o ňu ani neu-e neobzrie, nevšimne si

ucho -a s.

1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši;
stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach;
strihať ušami;
dostať poza uši zaucho;
mať dobré uši dobre počuť;

2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami

3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)

● mať tenké uši dobre počuť;
natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať;
počuť niečo na vlastné uši osobne;
až po uši v najvyššej miere;
počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne;
sedieť si na ušiach nepočuť;
(aj) → steny majú uši;
→ somárske uši;
expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať;

uchodiť² dok.

1. chôdzou vyšliapať: u-ená zem

2. chôdzou unaviť: išiel si nohy u.

// uchodiť sa veľa prejsť chôdzou, nachodiť sa: mal sa u. za ňou

ucholak -a mn. N a A -y m. chrobák s pretiahnutým pohyblivým telom, zool. Forticula

uchopiť dok. pevne chytiť: u. niečo obidvoma rukami;
tel. u. náčinie;

uchovať dok. zachovať, zachrániť (pred porušením): u. pamiatky v pôvodnom stave

□ u. niečo v pamäti zapamätať si;

nedok. uchovávať -a

// uchovať sa: pôvodný exemplár sa neu-l;

nedok. uchovávať sa

uchový príd. k 2;

uchrániť -i dok. chránením zachovať, ochrániť, ubrániť: u. majetok pred skazou, u. dieťa pred chorobou, u. rodinu od nešťastia

// uchrániť sa ochrániť sa, ubrániť sa

nedok. uchvacovať

uchvátiť -i dok. kniž.

1. násilím sa zmocniť, uchytiť: u. moc

2. nadchnúť, uniesť, dojať: u-l nás pocit šťastia;
pohľad na Tatry vždy u-i;

uchvatiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto uchvátil niečo: u. moci;

uchvatiteľka -y -liek ž.;

uchvatiteľský príd.

úchvatne prísl.;

úchvatnosť -i ž.

úchvatný príd. kniž. vyvolávajúci nadšenie, uchvacujúci, nádherný: u. pohľad, obraz;
bolo to ú-é;

úchylák -a mn. -ci m. subšt. úchylný človek; úchyláčka -y -čok ž.;
úchylácky príd. i prísl.

uchýliť sa -i -ľ! dok.

1. odkloniť sa (význ. 1), odchýliť sa, odbočiť: u. sa od priameho smeru;
u. sa od pravdy odkloniť sa, oddialiť sa

2. nájsť útočisko, utiahnuť sa: u. sa v daždi pod strechou

3. vybrať si (v tiesni) východisko: u. sa ku klamstvu, k osvedčeným prostriedkom;

úchylka -y -liek ž. odchýlenie sa od normálneho stavu, od (ideového) smeru; rozdielnosť, odlišnosť: duševná ú.;
prípustná ú.;
ú. od politickej línie;
ľavá, pravá ú.

úchylkár -a m. pejor. kto sa dopustil úchylky (od polit. línie);

úchylkárka -y -rok ž.;

úchylkársky príd.;

úchylkárstvo -a s.

úchylne prísl.;

úchylnosť -i ž.

úchylný príd.

1. nie celkom normálny, chorý: mravne, duševne ú.

2. pohlavne nenormálny: ú. človek;

nedok. uchyľovať sa

uchytiť dok. prudko vziať, uchmatnúť, schmatnúť: v panike u-l, čo mu prišlo pod ruky;
vlk u-l ovcu;
skoro nás vietor u-l;
neos. išlo nás u. fúkal silný vietor

● expr. bodaj to parom u-l zahrešenie;
ide ho u. od jedu veľmi sa jeduje

// uchytiť sa

1. (o rastline) ujať sa (význ. 3), prijať sa: na skale sa nič neu-í

2. hovor. uplatniť sa (význ. 1): u. sa v televízii

úchytkom prísl.

1. narýchlo, napochytre: ú. pobrať najnutnejšie veci

2. zbežne (význ. 1), letmo: ú. pozrieť na niekoho

učičíkať -a dok. expr.

1. kolísaním ap. uspať, utíšiť: u. dieťa

2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: u. niekoho peknými slovami, sľubmi

opak. učievať -a

// učiť sa

1. cvičením získavať zručnosť: u. sa plávať, tancovať, hrať na husliach

2. na zákl. výchovného pôsobenia si osvojovať, vštepovať: u. sa disciplíne, pravdovravnosti

3. získavať vedomosti: u. sa dejepis, dobre, ľahko sa u.;
u. sa naspamäť;
čo ste sa dnes (v škole) u-li?

4. pripravovať sa na bud. povolanie (obyč. remeslo): u. sa za automechanika;
hovor. chcel by sa ďalej u. študovať

● u. sa na vlastnej škode, na vlastných chybách brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti;

opak. učievať sa

učilište -a -líšť, učilisko -a -lísk s. vzdelávacia ustanovizeň, vzdelávacie stredisko: stredné odborné, vojenské u.;
univerzitné u.

učiniť dok. kniž. urobiť

● u. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť

účinkovať nedok.

1. mať účinok, pôsobiť: liek prestal ú., slová ú-li naňho povzbudzujúco

2. byť činný, pôsobiť: ú. ako učiteľ, ako tréner v meste, medzi mládežou

3. vystupovať v umel. programe: ú. v divadle, ú-je detský súbor;
ú-úci umelci

účinkový príd.

účinkujúca ž.

účinkujúci m. kto účinkuje (význ. 3): zoznam ú-ch;

účinne prísl.;

účinnosť -i ž.

účinný príd. majúci žiadaný účinok: ú-é opatrenie, ú-á pomoc;
práv. ú-á ľútosť;

účinok -nku m. výsledok pôsobenia: ú. lieku, škodlivý, blahodarný ú.;
fyz. magnetický ú. elektrického prúdu

□ mať ú. účinkovať;

učiť nedok.

1. stálym pôsobením pomáhať v získavaní zručnosti: u. dieťa rozprávať, u. hrať na hudobnom nástroji, u. šoférovať

2. výchovou vštepovať, privykať, priúčať: u. trpezlivosti, sebaovládaniu

3. výkladom, precvičovaním ap. poskytovať vedomosti: u. žiakov čítať, rátať, násobilku, vetný rozbor

4. pôsobiť ako učiteľ; vyučovať: u. na strednej škole;
u. matematiku, u. denne 4 hodiny

5. hlásať, šíriť myšlienky: humanizmus učí úcte k človeku;

učiteľ -a mn. -ia m.

1. kto z povolania vyučuje: u. na základnej škole, u. hudby, lyžovania

2. osobnosť, kt. svojím učením vplýva na niekoho: Fándly bol u-om roľníkov;

učitelík -a mn. -ci m. zdrob. iron.

učiteľka -y -liek ž.;

učiteľovať nedok. hovor. byť učiteľom: u. na základnej škole

učiteľský príd.: u-é povolanie, u. zbor, u. plat;

učiteľsky prísl.;

učiteľstvo -a s.

1. učitelia

2. povolanie učiteľa;

ucítiť -i dok. zacítiť (význ. 1): zviera u-lo krv

učivo -a s. učebná látka: prebrať predpísané u.

učnica -e -níc ž.;

učňovka -y -viek ž. hovor. odb. učilište

učňovský príd.: u-á škola, u-é stredisko, u. pomer

úcta -y ž. uznanie autority, vážnosti, závažnosti: ú. k starším, ú. k národným pamiatkam;
prejavovať (povinnú) ú-u niekomu, vzbudzovať ú-u

□ mať v ú-e, mať ú-u pred niekým ctiť si

učtáreň -rne ž. miestnosť, v kt. pracujú účtovníci: mzdová u.;

učtárenský príd.

účtenka -y -niek ž. lístok s vyúčtovaním

nedok. k 1 uctievať, uctievať si -a

uctiť, uctiť si dok. i nedok.

1. prejaviť, prejavovať úctu, mať v úcte: u. (si) pamiatku rodičov

2. preukázať, preukazovať poctu pohostením: u. (si) hostí;

úctivo prísl.;

úctivosť -i ž.

úctivý príd. kt. si ctí ľudí, zdvorilý; svedčiaci o tom: ú. človek;
ú. pozdrav;
(držať sa, ostať) v ú-ej vzdialenosti;

účtovať nedok.

1. fakturovať: ú. materiál, ú. plnú cenu

2. robiť účtovnícke práce, viesť účty: odb. ú. v prospech, ú. na ťarchu

3. vyrovnávať sa (význ. 4): ú. so životom, s minulosťou, čas ú-nia