Význam slova "uc" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 131 výsledkov (2 strán)
-
učankať dok. expr. upokojiť, utíšiť, uchlácholiť, učičíkať: každého u-l sľubmi
-
učarovať dok. počariť, porobiť;
-
nedok. učarúvať -a
-
účasť -i ž.
1. aktívny podiel na niečom: ú. mládeže na výstavbe mesta;
obch. ú. na zisku2. prítomnosť niekde: osobná ú., ú. je povinná;
hojná ú. na koncerte3. porozumenie, pochopenie: prejaviť ú.
□ mať ú. zúčastňovať, zúčastniť sa
-
účastina -y -tín ž. cenný papier umožňujúci podiel na zisku, akcia;
-
účastinár -a m. majiteľ účastín, akcionár;
-
účastinárka -y -rok ž.;
-
účastinársky príd.
-
účastinný príd.: ú-á spoločnosť akciová
-
účastníčka -y -čok ž.;
-
účastnícky príd.: ú-a stanica, ú. poplatok
-
účastník -a mn. -ci m. kto sa na niečom zúčastňuje: ú. konferencie, zájazdu, ú-i povstania;
-
účastný príd. kniž.
1. iba v spoj. byť ú. zúčastňovať sa: byť ú. na príprave podujatia, pri otvorení výstavy
2. zastaráv. preukazujúci účasť (význ. 3): ú. pohľad
-
učebňa -e ž. učebná miestnosť, trieda
-
učebnica -e -níc ž. kniha, z kt. sa učí: u. fyziky, stredoškolská u.;
-
učebnicový príd.: u. príklad i pren. jednoduchý, elementárny
-
učebný príd. týkajúci sa vyučovania, učenia: u. plán, u-á látka, u-é pomôcky;
u. odbor, u. pomer -
účel -u m. zámer, zmysel, ku kt. smeruje istá činnosť, cieľ: (uviesť) ú. cesty, vec (ne)spĺňa svoj ú.;
(na) technické, vojenské ú-y● ú. svätí, posväcuje → prostriedky;
za ú-om predl., správ. s cieľom: za ú-om zlacnenia výroby, správ. s cieľom zlacniť výrobu; -
ucelene prísl.;
-
ucelenosť -i ž.
-
ucelený príd. tvoriaci celok, celostný: u. systém krokov, u. pohľad, výklad;
-
účelne prísl.;
-
účelnosť -i ž.
-
účelný príd. vyhovujúci svojmu účelu: ú. prístroj, ú-é riešenie bytu, ú-é pohyby;
-
účelovo prísl.;
-
účelovosť -i ž.
-
účelový príd.
1. vymedzený, viazaný istým účelom: odb. ú-é zariadenie, ú-á publikácia;
gram. ú-á veta2. kt. sleduje osobný či skupinový prospech (skresľovaním skutočnosti), zavádzajúci, falošný: ú. výklad dejín, ú-é správanie, konanie;
-
učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;
-
učene prísl.;
-
učenecký príd.;
učenecky prísl.
-
učenie -ia s.
1. súhrn hlav. myšlienok istého mysliteľa, ideového smeru al. náb. právd: Platónovo u., Lutherovo u., kresťanské u.;
u. cirkvi -
učeník -a mn. -ci m. kniž. nasledovník osoby al. učenia významnej osobnosti: bibl. Ježišovi u-i
-
učenlivo prísl.;
-
učenlivosť -i ž.
-
učenlivý príd. ľahko sa učiaci: u. žiak;
-
učenosť -i ž.
-
učený príd.
1. kt. vyniká svojimi vedomosťami, veľmi vzdelaný: u. profesor
2. predstavujúci odb. poznatky v náročnej podobe (často pejor.): u-á prednáška, polemika, u. spis;
-
učesať -še -šú dok. upraviť hrebeňom al. kefou: u. si vlasy;
u. dieťa;
u. strapce zarovnať;
u. sa pred zrkadlom -
účesový príd.
-
účet účtu m.
1. faktúra: vystaviť, vyrovnať ú.
2. odb. zápis o stave a zmenách hosp. prostriedkov, konto: bežný ú., pravá strana ú-u, viesť ú-y, pripísať na ú.
● to ide na jeho ú. na trovy, na úkor;
žiť, zabávať sa, žartovať na → cudzí ú.;
skladať ú-y niekomu zodpovedať sa;
vybaviť, vyrovnať si s niekým (osobné) ú-y urovnať, vyriešiť spor; -
uchádzač -a m. kto sa o niečo uchádza: u. o miesto;
u. o titul kandidát;
mať veľa u-ov pytačov; -
uchádzačka -y -čiek ž.
-
nedok. k 1, 4 – 7, 9 uchádzať -a, uchodiť1: otvorom u-a, u-í vzduch
// ujsť sa pripadnúť (význ. 1, 2), dostať sa: u-l sa mu najväčší kus, neušlo sa mu miesto;
ujde sa mu dosť posmechu -
uchádzať sa -a nedok. usilovať sa získať, mať záujem: u. sa o miesto, u. sa o priazeň niekoho, u. sa o dievča
-
uchaňa -e ž.
-
uchlácholiť -ľ! dok. upokojiť, utíšiť: u. plačúce dieťa;
// uchlácholiť sa u(s)pokojiť sa, utíšiť sa
-
uchlipkávať, uchlipkávať si -a nedok. expr. upíjať si, popíjať: u. (si) kávu (-y), (varené) víno
-
uchlipnúť si -e -ú -pol dok. expr. upiť (si), odpiť: u. (si) čaju, likéru
-
uchmatnúť -e -ú -tol dok. expr.
1. uchytiť, schmatnúť, zdrapiť: u. korisť
2. ukradnúť: u-e, čo vidí
-
uchnúť sa -e -ú -chol dok. expr. obyč. v spoj. nik sa oň, o ňu ani neu-e neobzrie, nevšimne si
-
ucho -a s.
1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši;
stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach;
strihať ušami;
dostať poza uši zaucho;
mať dobré uši dobre počuť;2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami
3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)
● mať tenké uši dobre počuť;
natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať;
počuť niečo na vlastné uši osobne;
až po uši v najvyššej miere;
počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne;
sedieť si na ušiach nepočuť;
(aj) → steny majú uši;
→ somárske uši;
expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať; -
uchodiť2 dok.
1. chôdzou vyšliapať: u-ená zem
2. chôdzou unaviť: išiel si nohy u.
// uchodiť sa veľa prejsť chôdzou, nachodiť sa: mal sa u. za ňou
-
ucholak -a mn. N a A -y m. chrobák s pretiahnutým pohyblivým telom, zool. Forticula
-
uchopiť dok. pevne chytiť: u. niečo obidvoma rukami;
tel. u. náčinie; -
uchovať dok. zachovať, zachrániť (pred porušením): u. pamiatky v pôvodnom stave
-
nedok. uchovávať -a
// uchovať sa: pôvodný exemplár sa neu-l;
-
nedok. uchovávať sa
-
uchový príd. k 2;
-
uchrániť -i dok. chránením zachovať, ochrániť, ubrániť: u. majetok pred skazou, u. dieťa pred chorobou, u. rodinu od nešťastia
-
nedok. uchvacovať
-
uchvátiť -i dok. kniž.
1. násilím sa zmocniť, uchytiť: u. moc
2. nadchnúť, uniesť, dojať: u-l nás pocit šťastia;
pohľad na Tatry vždy u-i; -
uchvatiteľka -y -liek ž.;
-
uchvatiteľský príd.
-
úchvatne prísl.;
-
úchvatnosť -i ž.
-
úchvatný príd. kniž. vyvolávajúci nadšenie, uchvacujúci, nádherný: u. pohľad, obraz;
bolo to ú-é; -
úchylák -a mn. -ci m. subšt. úchylný človek; úchyláčka -y -čok ž.;
úchylácky príd. i prísl. -
uchýliť sa -i -ľ! dok.
1. odkloniť sa (význ. 1), odchýliť sa, odbočiť: u. sa od priameho smeru;
u. sa od pravdy odkloniť sa, oddialiť sa2. nájsť útočisko, utiahnuť sa: u. sa v daždi pod strechou
3. vybrať si (v tiesni) východisko: u. sa ku klamstvu, k osvedčeným prostriedkom;
-
úchylka -y -liek ž. odchýlenie sa od normálneho stavu, od (ideového) smeru; rozdielnosť, odlišnosť: duševná ú.;
prípustná ú.;
ú. od politickej línie;
ľavá, pravá ú. -
úchylkár -a m. pejor. kto sa dopustil úchylky (od polit. línie);
-
úchylkárka -y -rok ž.;
-
úchylkársky príd.;
-
úchylkárstvo -a s.
-
úchylne prísl.;
-
úchylnosť -i ž.
-
úchylný príd.
1. nie celkom normálny, chorý: mravne, duševne ú.
2. pohlavne nenormálny: ú. človek;
-
nedok. uchyľovať sa
-
uchytiť dok. prudko vziať, uchmatnúť, schmatnúť: v panike u-l, čo mu prišlo pod ruky;
vlk u-l ovcu;
skoro nás vietor u-l;
neos. išlo nás u. fúkal silný vietor● expr. bodaj to parom u-l zahrešenie;
ide ho u. od jedu veľmi sa jeduje// uchytiť sa
1. (o rastline) ujať sa (význ. 3), prijať sa: na skale sa nič neu-í
2. hovor. uplatniť sa (význ. 1): u. sa v televízii
-
úchytkom prísl.
1. narýchlo, napochytre: ú. pobrať najnutnejšie veci
-
učičíkať -a dok. expr.
1. kolísaním ap. uspať, utíšiť: u. dieťa
2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: u. niekoho peknými slovami, sľubmi
-
opak. učievať -a
// učiť sa
1. cvičením získavať zručnosť: u. sa plávať, tancovať, hrať na husliach
2. na zákl. výchovného pôsobenia si osvojovať, vštepovať: u. sa disciplíne, pravdovravnosti
3. získavať vedomosti: u. sa dejepis, dobre, ľahko sa u.;
u. sa naspamäť;
čo ste sa dnes (v škole) u-li?4. pripravovať sa na bud. povolanie (obyč. remeslo): u. sa za automechanika;
hovor. chcel by sa ďalej u. študovať● u. sa na vlastnej škode, na vlastných chybách brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti;
-
opak. učievať sa
-
učilište -a -líšť, učilisko -a -lísk s. vzdelávacia ustanovizeň, vzdelávacie stredisko: stredné odborné, vojenské u.;
univerzitné u. -
učiniť dok. kniž. urobiť
● u. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť
-
účinkovať nedok.
1. mať účinok, pôsobiť: liek prestal ú., slová ú-li naňho povzbudzujúco
2. byť činný, pôsobiť: ú. ako učiteľ, ako tréner v meste, medzi mládežou
3. vystupovať v umel. programe: ú. v divadle, ú-je detský súbor;
ú-úci umelci -
účinkový príd.
-
účinkujúca ž.
-
účinkujúci m. kto účinkuje (význ. 3): zoznam ú-ch;
-
účinne prísl.;
-
účinnosť -i ž.
-
účinný príd. majúci žiadaný účinok: ú-é opatrenie, ú-á pomoc;
práv. ú-á ľútosť; -
účinok -nku m. výsledok pôsobenia: ú. lieku, škodlivý, blahodarný ú.;
fyz. magnetický ú. elektrického prúdu□ mať ú. účinkovať;
-
učiť nedok.
1. stálym pôsobením pomáhať v získavaní zručnosti: u. dieťa rozprávať, u. hrať na hudobnom nástroji, u. šoférovať
2. výchovou vštepovať, privykať, priúčať: u. trpezlivosti, sebaovládaniu
3. výkladom, precvičovaním ap. poskytovať vedomosti: u. žiakov čítať, rátať, násobilku, vetný rozbor
4. pôsobiť ako učiteľ; vyučovať: u. na strednej škole;
u. matematiku, u. denne 4 hodiny -
učiteľ -a mn. -ia m.
1. kto z povolania vyučuje: u. na základnej škole, u. hudby, lyžovania
2. osobnosť, kt. svojím učením vplýva na niekoho: Fándly bol u-om roľníkov;
-
učitelík -a mn. -ci m. zdrob. iron.
-
učiteľka -y -liek ž.;
-
učiteľovať nedok. hovor. byť učiteľom: u. na základnej škole
-
učiteľský príd.: u-é povolanie, u. zbor, u. plat;
učiteľsky prísl.;
-
učiteľstvo -a s.
1. učitelia
2. povolanie učiteľa;
-
ucítiť -i dok. zacítiť (význ. 1): zviera u-lo krv
-
učivo -a s. učebná látka: prebrať predpísané u.
-
učnica -e -níc ž.;
-
učňovka -y -viek ž. hovor. odb. učilište
-
úcta -y ž. uznanie autority, vážnosti, závažnosti: ú. k starším, ú. k národným pamiatkam;
prejavovať (povinnú) ú-u niekomu, vzbudzovať ú-u -
učtáreň -rne ž. miestnosť, v kt. pracujú účtovníci: mzdová u.;
-
učtárenský príd.
-
účtenka -y -niek ž. lístok s vyúčtovaním
-
nedok. k 1 uctievať, uctievať si -a
-
1. prejaviť, prejavovať úctu, mať v úcte: u. (si) pamiatku rodičov
2. preukázať, preukazovať poctu pohostením: u. (si) hostí;
-
úctivo prísl.;
-
úctivosť -i ž.
-
úctivý príd. kt. si ctí ľudí, zdvorilý; svedčiaci o tom: ú. človek;
ú. pozdrav;
(držať sa, ostať) v ú-ej vzdialenosti; -
účtovať nedok.
1. fakturovať: ú. materiál, ú. plnú cenu
2. robiť účtovnícke práce, viesť účty: odb. ú. v prospech, ú. na ťarchu
3. vyrovnávať sa (význ. 4): ú. so životom, s minulosťou, čas ú-nia